Opúšťam seba.
Naokolo sa črtá istá bieda
a ja si ju mám nevšímať.
Vraj s hlavou vztýčenou kráčať mám
a mať úsmev zasnených dám,
ktoré vidia len seba.
Moje srdce mi nedá
a predsa sa musím otočiť.
Do minulosti sa pozrieť
a hlavne to zlé nepreskončiť.
To zlé su chyby, ktoré už chcem obísť.
Niekedy mám chuť odísť,
nechať tento svet,
aby sa pohtil sám.
Vraj lesk a sláva,
ktoré vždy hľadám
sú už dávno preč.
Stačí len zobrať meč
a preťať život.
Pár ľudí ho žije život aj poctivo,
ale je to málo z toho množstva.
Veď už ani čepeľ nie je ostrá
ako sa zdalo.
Ono to všetko za to stálo?
Hlava hlási výpoveď.
Kríza?
Depka?
Koniec?
Kto mi dá odpoveď?
Len nech nastane zvrat udalostí,
lebo ten skrat, ktorý v srdci mám,
mi berie všetky čnosti.
Záver nie je lebo..
Nie je ani začiatok.
Nachádzam sa medzi nimi v strede,
a neviem ako ďalej pôjde to..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
brokenidea
6. 2.febuára 2009 00:12
city prebúdzajúca, velavravná výpoved ,prechádzka krajinou dobodanej túžby,vzpierajúcej sa žiadostivosti priemernosti.....viac než vydarené
Napíš svoj komentár