Hlava šepká,
že to nemá zmysel.
Že nič nebude také aké bolo,
pomaly všetko mizne čo zabolelo,
čo kúsok srdca mi vzalo.
Bez ľudí tento svet teraz vidím,
sama po ňom chodím
aj keď viem, že všetci ma pozorujú
a len marne hádajú,
prečo ja ich nevnímam.
Veľmi často sa zadívam
na svet, ktorý je v ráme obrazu.
Cítim v sebe démonickú nákazu
šedej slepoty.
Cítim, že ľuda nie sú bez nahoty.
Ukazujú celé svoje zdanie.
Potom však príde sklamanie
a s ním aj démoni.
Objavia sa vždy v nesprávnej chvíly
a anjeli by sa len divili,
čo všetko vedia napáchať.
Poburujúce skutky, hriešne myšlienky,
oni nepotrebujú zámienky
aby toto vyvolali.
Stačí im, že pár ľudí sklamali
a to ich napĺňa šťastím a smiechom.
Je im jedno,
či to bolo vytvorené nebezpečným alebo nebadateľným hriechom..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
na svet, ktorý je v ráme obrazu.
Cítim v sebe démonickú nákazu
šedej slepoty.
Cítim, že ľuda nie sú bez nahoty.
Ukazujú celé svoje zdanie.
Jedna z tvojich najlepších vecí Mati