Z týchto slov mi hlava praskne,
puká ako srdce plné sĺz,
smútku, bolesti..
Zabúdam na neresti
tohto života, tejto chvíle.
Z tohto sveta som uz míle preč.
Mám ten svoj, svoje hradby,
ktoré neprekonajú ani kliatby
závistlivcov, chudákov,
ktorí mi chcú ušliapať túžby nátlakom
svojich názorov.
Mám dosť všetkých klamárov
a výčitiek od priateľov..
Chcem žiť podľa vlastných predstáv a snov.
Prechádzam však teraz hmlou
plnou strachu a tmy.
Mám len jedno svetlo, jednu nádej,
ktorá mi dáva silu.
Vraj treba ešte počkať chvíľu
a všetko sa vyrieši.
Treba čakať minúty, hodiny..
Mladosť však pretečie prstami ako prach hliny
a ostanú len spomienky na terajší svet..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
loveistheanswer
13. 4.apríla 2012 23:59
"kliadba" neexistuje
Napíš svoj komentár