Každému z nás prichádzajú do života stále noví priatelia, nepriatelia, ale aj známi, ktorých zo slušnosti pozdravíme na ulici, keď ich stretneme.. Tí starí sa však vytrácajú a nakoniec po nich zostane prázdne miesto v našom srdci. Prečo si nevieme udržať vzťahy, na ktorých nám záleží? Je to chyba len jednej strany alebo oboch?

Študenti, pracujúci, ba dokonca v dnešnom svete aj deti, majú toľko povinností, že im neostáva čas na blízkych.

Vyhradzujeme si čas len pre tích najlepších v našom živote a tí, čo nám spríjemnili ťažké chvíle na strednej, čí na výške idú do zabudnutia. Radi spomíname na to čo sme s nimi zažili, ale nepremýšľame o tom čo by sme mohli ešte zažiť. Dlhodobé priateľstva zanikajú a vznikajú len tie chvíľkové, ktoré sú len náplasťou na všetkých dávno zabudnutých ľudí, čo prešli našim životom.

Prečo je to tak? Prečo sa viac nesnažíme udržať to čo stojí za to? Prečo sa väčšinou snaží len jedna strana nezahodiť to všetko čo už bolo? Možno stálou zmenu prostredia, nadobudnutím skúseností alebo našou vlastnou pýchou zabúdame. Zabúdame na všetkých a na všetko.

V konečnom dôsledku aj tak ostaneme sami a musíme sa naučiť takto žiť, pretože nemáme žiadnu záruku, že terajší priatelia o 5 či 10 rokov nevystúpia z vlaku s nápisom môj život..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár