A teraz sa to stalo znova.
Je to vážne len smola?
Možno áno,
ale jedine na chodníku šťastia.
Nerobte zo mňa blázna,
lebo ja ním som!
Je tu vôbec nejaká očivodná krása?
Nie, len nezmyselné slová vyryté v ňom.
Teda v tom chodníku poliateho smolou,
po ktorom kráčam s dušou zrelou.
Zrelou? A načo?
Pýtam sa seba ako schizofrenik,
ktorému už nepomôže nič a nik.
Čaká nás isto istý zánik
v tomto svete,
ktorý zatiaľ pučí v kvete
tmavom.
Určite nesplyniem s davom.
Na to nemám odvahu.
Dala som si predsa tú námahu byť iná.
Len môj čas sa mi nejako míňa
ako moje slzy.
Zatiaľ som prekonala všetky krízi,
ktoré ma zastihli,
niečo nové do života vniesli
a odišli preč.
Keby ostali,
ktovie, ako by sa tieto nezmyselné myšlienky zmenili.
Boli by asi v inom duchu.
Možno v takom zamatovom rúchu.
tak ako milované temno..
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
matthewqo
2. 6.júna 2008 00:00
Celkom vhod prišla táto báseň. Okrem toho, že je krásna, teda hlavne po stránke vyjadrenia, toho čo si chcela. Vieš sú tu dve základné zložky čas a my ľudia spolu so všetkým, čo je vôkol nás. Čas len beží, dáva priestor veciam okolo aby nás menili. No a my im jednoducho podiehame a rozplývame sa ako jemne tabuľky čokolády. No nech už sa deje vôkol nás čkoľvek dufam, že ťa to veľmi neranilo... skús žiť v presvedčení, že to vštko malo nejaký tajomný zmysel... ktorý sa len ťažko chápe PS Inak fakt pekná báseň
2
pekne...aj ja take píšem..ale v trochu inom duchu...páčilo sa mi to najmä tá posledná časť.
3
niektore myslienky ma zaujali,niektore som velmi nepochopila lebo predsa veci vnimame inak,ale bezohladu na to je to vzdy zazitok citat tvoje basne
Napíš svoj komentár