Keď trávim čas bez teba, mám pocit, že čas stojí,
ja sa modlím, nech uteká a sme zase svoji....
Kedy je svet o nás, plný našich pocitov,
kedy nemôžem sa nabažiť tvojich dotykov,
pohľadov do tvojich očí, bozkov z tvojich pier,
kedy je mi krásne, ako už dlho nie.
Tvoja blízkosť prebúdza vo mne to najkrajšie,
keď som s tebou, srdiečko mi vždycky narastie.
Prebúdzaš aj moju myseľ, nie len moje zmysly.
Musel to byť asi osud, keď sme sa tak zišli.
Nikto z nás to nemal ľahké v tomto boji o lásku.
Obom neraz viseli nám nervy na vlásku.
No my sme to zvládli a svet pri nohách nám leží.
Bola som sťa zlatovláska v nedobytnej veži.
Ja som ti hodila vlások, ty si ho hneď lapil,
do boja za moju lásku ihneď meč si tasil,
získaval si si môj čas a moje myšlienky,
znenazdania záujem môj bol už priveľký...
Získal si si moje srdce. Dávam ti ho na dlani.
Si ty ten, ktorý ho bude brániť? Kto ho nezraní?
Vieš spočítať rany, ktoré na ňom sú už zhojené?
Vieš pochopiť, koľkokrát už bolo zlomené?
Vieš mi sľúbiť, že ho budeš chrániť ako svoje?
Že keď niekto ublíži mi, rozsekneš ho v dvoje?
Chráň ma. Bráň ma. Ľúb ma, láska. Daj mi istotu.
Už len tým, že existuješ, vraciaš mi chuť k životu.
Odovzdávam sa ti celá, taká, aká som.
Aj s úprimným, ale ublíženým srdiečkom.
Stále však dokáže ľúbiť. Tvoja láska lieči ma.
Keď som s tebou, vždy sa cítim ako znovuzrodená.
Dokazuj mi, že to krásne nie je iba nejakou hrou.
Milovať ťa budem, láska, ako žiadna predomnou.
Vytvoril si vôkol mňa tú lásky bublinu,
cez ktorú sa nikto ku mne nedostane dnu,
okrem teba, moja láska. Tak sa o ňu staraj.
Spôsoby, ako ju zachovať vždy hľadaj.
Napĺňaš ma láskou, ktorou zahrnúť ťa chcem.
Už som dávno zabudla, že takto ľúbiť viem.
Keď som s tebou, či pri tebe, tak je život krásny.
Prajem si a dúfam, že taký bude navždy...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.