Domov je tam, kde si odložíš klobúk.... alebo po našom - domov je tam, kde si na teba sadne starší brat....

Konečne som domaaa!!!!! A mám z toho strašnú radosť. Ako nie vážne je to super, že nemusím svoju lásočku, drobca, rodinku, priateľov (týmto ťa zdravím Kika – viete to mi večne frfle, že keď niečo číta, nikdy ju nepozdravím a tu mám priestor tak ho využívam ) a zvyšok ľudí čo mám rád vidieť iba cez webku.... Aj keď teraz už nemám čím odôvodňovať svoju závislosť na pc

Takže konečne po neviem akom dlhom čase som mal medzipristátie kratšie ako dve hodiny čo ma neskutočne potešilo vo Schwechate ma čakala moja drahá a vietnamsky turisti na nás pri zvítaní tak čudne hľadeli no nemôžem za to, že som ju nevidel skoro mesiac.....

Akože z nášho domu som tak neskoro v noci, alebo skoro ráno (vyberte si čo vám lepšie vyhovuje) nevidel skoro nič, ale musím uznať, že v tej tme to vyzeralo dobre =D ale inak aj za svetla....

Naša súkromná kúpeľňa je.... je neopísateľná. Ako už rozumiem prečo je účet na zariadenie domu v mínuse, ale po tom kúpeli a masáži od mojej ženušky mi to absolútne nevadí..... Myslím, že ani keby som bol gay, by mi nevadilo, že pol domu nemáme začo zariadiť...... (nie, neboj sa Kika, ty máš zariadenú izbu, aj keď nerozumiem na čo si si ju vyžiadala, keďže máš v meste byt....).

A spálňa je úžasná...... presne takú som si ju predstavoval. Aj to venovanie sa ženuške som si tak predstavoval =D ale čo sa budem, pochválim sa – konečne som mal takmer po mesiaci sex..... a niekoľkokrát (uvedomujem si, že nemám 15, aby som sa s tým chválil, ale ja mám potrebu pochváliť sa =D )

Okolo ôsmej do izby vtrhol drobec s Dindom a končene ma nezobudil uhryznutím, ale skočil na mňa a strašne nahlas zakričal – „Osinko je doma.“ =D no nie je zlatý?

Nasledovala dlhá chvíľa pusiniek, objatí, šteklenia a smiechu a potom som sa ho spýtal prečo je už hore a on sa na mňa pozrel, jednu ruku dal Dindovi cez plece a tak dôležito povedal – „Vieš ocinko, ja už dlho nespinkávam, ee, ja už vstávam skolo láno.“ =D bol strašne smiešny ako dôležito sa pri tom tváril....

Ale tak som ho pochválil, že keď ma zobudil aspoň ma nehryzol a zhodnotil som, že dúfam, že ma už nebude pri budení hrýzť. A on sa na mňa pozrel, úsmev od ucha k uchu a že – „Dnes nie, slubujem.“ =D no ako čoby ste mu na to povedali?

Tak som ho šteklil, že ani zajtra ani nikdy, lebo ho budem hrýzť aj ja a on sa len smial, že ja ho nemôžem lebo „mám veľké zúbky a potom by som mu narobil veľké kolieska na lúčke“..... ale ja na tej mojej lúčke a nožičke môžem mať plno malých koliesok z malých zúbkov?

Nie je fér ako vie argumentovať..... a vlastne na túto moju otázku mi ani argument nedal, len sa rovno spýtal, že čo som mu priniesol aspoň viem na čo sa viac tešil.... inak, chcete zabaviť malé dieťa? Kúpte mu veľkú vec a zabaľte ju..... 10 minút má čo robiť

Asi o desiatej sme zišli na raňajky..... na úžasné už nachytané raňajky s normálnym slovenským pečivom, ktoré strašne lúbim a nie, absolútne mi nevadí, že sa z bieleho priberá.... ja si to dovoliť môžem..... (nie ako niekto Kika, že? )
Po raňajkách a ukončenom zvítaní sa s rodičmi, bráchom, švagrinkou, synovcom, svokrovcami a mojim malým (doslovne) švagríkom, nasledovala prehliadka domu...... Nerozumiem ako môže už zariadení dom pôsobiť na mňa ešte väčším dojmom ako nezariadení.... ale na chodbe na druhom poschodí je strašne veľa zrkadiel – niečo pre môj narcizmus =D a moja, akože moja vlastná, ja som na nej, obľúbená fotka zväčšená na 90x60 a som na nej proste tak pekný =D vždy keď vyjdem z izby môžem sa na seba pozrieť (áno, uvedomujem si že som ako žena, ale veď ja sa len snažím riadiť dokonale heslom – Miluj svojich blížnych ako seba samého ) (už viem po kom vie malý argumentovať)

Inak krpec má perfektnú izbu.... nezaslúži sa za hryzenie niečo tak milučké.... aj ja chcem (( na stenách ma obrázkové postavičky ako hrajú futbal – Mája, Vilko, Ferdo, Tom,....... no proste viete ako dobre sa tam spí..... =D áno, už som po obede stihol otestovať, keď som si pod zámienkou, že idem zaspať malého, chcel len vychutnať chvíľu v tom detskom raji.....

Keď som vstal, na chodbe pred tými úžasne veľkými zrkadlami som si opravoval vlasy, vzadu som ich mal trošku zležané a nemôžem tak predsa pobehovať pred svokrovcami a v to išiel okolo bracho, zo srandy ma chytil pod krk a že – „Vidíš, dobre, že si si ako malý pred spaním umýval toľko zuby a že ti nezhnili, lebo by si nemal to čo máš....“

Emotívna chvíľa.... emotívna chvíľa by to bola, keby sa neodohrávala v našej rodine, došlo by k sebauvedomeniu si hlavného hrdinu, šťastia čo má doma v podobe úžasnej ženy, radosti čo má zo syna a podobne, keď v tom brácho dokončil – „A nevyrástlo by z teba také zviera..... (asi som sa tváril dosť šokovane a on pokračoval), áno to dnes ráno sme všetci počuli, ale ani sa ti nedivím, videl som tvoju ženu a vidno, že si sa učil od najlepšieho... ale neruš spánok staršieho brata...“

A pokojne si odkráčal ďalej po chodbe a ja som za ním zakričal – „Myslíš, že keď ja spím u vás, nepočujem všetko ,aj to čo nechcem a to na druhú stranu domu? Ty môžeš rušiť môj spánok?“

A on kľudne na to – „Mf, tvoj spánok brácho a tak sa to robí...“

No to ma úplne, že dojalo a vtedy som si spomenul čo som mu robil, keď som bol malý a tak som sa rozbehol po chodbe, skočil naňho odzadu a začali sme sa akože biť..... a samozrejme sme po sebe čosi kričali, teda ja som skôr kričal nech ma pustí, akože oproti mne je fakt dosť veľký a au, aj ťažký..... a vtedy sa otvorili dvere na izbe a tam Naďula so švagrinou a švagriná – „Nadia, tvoj nový koberec.“

Nadia – „Filiiiiiiiiiiip, ten koberec mal vlas vysoký 3,7cm........“

A brácho sa vtedy posadil (samozrejme na mňa) a že – „Švagrinká, môžem ti zaručiť, že ten koberec bude mať minimálne jeden vlas ešte stále dlhý 3,7cm....“

Mamina vychádzajúca z vedľajšej izby, že čo a hlavne kto po sebe reve, sa na nás len pozrela a vraví – „Idem nakrájať koláč, ak to 50% z vás prežije, príďte si dať..... a mimochodom, ak je to vo vašich silách, tak sa nepozabíjajte, čierna mi nikdy nešla.“

Ženy sa zavreli do izby a brácho – „Ale nie Filip, vážne by sme mali prestať, veď o mesiac mám 34 a mal by som sa podľa správať.....“ a potom rozoberal tie jeho typicky múdre reči, bože stáva sa z neho suchár a ja som tam zatiaľ ležal a nemohol dýchať, keďže na mne ešte stále sedel..... a snažil som sa do neho búchať, aby láskavo zliezol, lebo fakt som normálne modrel a tuším váži aj 200kg... no dobre toľko nie ale fakt mi to tak po pár minútach pripadalo a on ďalej, že či si neuvedomujem, že ak ho neprestanem búchať nič tým nevyriešim a či sa neviem správať normálne ako dospelý a ja s očami na čele som sa na neho pozeral a mával rukami a on v tom – „Ježin, ty asi nemôžeš dýchať, prepáč, neuvedomil som si, že na tebe sedím.....“

A našťastie mi pomohol vstať a pozreli sme sa na ten koberec v strede ktorého bolo také moje odtlačené telo a brácho – „Dúfam, že budeš v noci vládať vyžehliť tento problém, lebo inak budem nútení kúpiť vám nový koberec..... a keďže som ho s tvojou ženou kupoval, nebola by to zrovna lacná sranda....“

Tak ja tam dobreže neumieram a on tam rieši akýsi koberec a ja chudák ešte z posledného – „Ty si hovado, vieš to?“

Au, ešte so maj zaucho dostal zato že som vraj strašne drzý..... no ako uznajte. Človek je doma asi 10 hodín a už takto dopadol..... normálne ma maminka po tom musela obskakovať lebo som to fakt ťažko zvládal.... mám pocit, že aj teraz ma všetko bolí. Ale nie, čo sa budem nebolí, len mi to dobre padne, keď sa o mňa takto starajú aspoň už končene viem, že som doma a v podstate ani neviem prečo píšem tento blog, vlastne som si sadol k netu len preto, že som chcel ešte vytočiť šéfina s tým ako mi bude chýbať, odpísať kamošom a proste len sa podeliť s ostatnými, ktorí si to možno z nejakého dôvodu neuvedomujú, že nie je nič lepšie ako byť doma medzi ľuďmi, ktorí vás majú naozaj radi...... aj keď na vás sedia, vy nemôžete dýchať a oni vás poúčajú o živote. Aspoň viete, že ste doma.....

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu