Fliper: O našej promiskuitnej generácii alebo o mojom prvom dni v novej práci...

Tak dnes to začalo... Mám chuť napísať – a súčasne aj skončilo, ale nemôžem... sľúbil som žene, že sa o to pokúsim, ale to sa nedá... je to beznádejne... jej starý otec je ako prevtelený príslušník SS... je to jediný človek na tomto svete, ktorého sa fakt bojím a som spotený už len keď si predstavím jeho tvár... a u tohto človeka ja pracujem...

Dnes bol môj prvý deň. A bol príšerný. Jedna tragédia za druhou... a ešte ten jeho mail. Včera mi totiž nezabudol poslať mail s požiadavkami na moju osobu... Pre lepšie pochopenie, prikladám:
Drahý Filip,
pred Tvojím zajtrajším nástupom do novej práce by som Ťa rád upozornil na nasledujúce skutočnosti:
- pracovná doba Ti začína o 7, 30
- Tvoja pracovná pozícia si vyžaduje slušné oblečenie a v tejto súvislosti by som Ťa rád upozornil, že tričko pod sakom, prípadne sveter na košeli ako som si u Teba viackrát všimol, považujem za výslovne nevhodné a neslušné
- rovnaké výhrady mám aj voči tvojej náušnici, snažím sa pochopiť mladú generáciu, ale tento výstrelok Ti akceptovať nemôžem
- pokiaľ ide o účes, rád by som Ťa poprosil o miernenie Tvojej extravagancie
Na záver by som Ti opäť rád pripomenul, že Tvoja pracovná pozícia si vyžaduje 100% plnenie povinností, dochvíľnosť a slušné vystupovanie, ktoré v značnej miere zahŕňa aj tvoj výzor a práve z tohto dôvodu – vyber si z jazyka tú kovovú vec! ! ! ! Je to ale absolútne nevhodné.
Za pochopenie ďakujem
S pozdravom
Starý otec

Na margo mojej osoby – čo zlé je na peknom svetri na košeli? Veď mám k tomu oblekové nohavice? a čo mám zlé na vlasoch? Veď sa o ne starám a každé ráno mi trvá aspoň 15 minút, kým si ich nagélujem podľa svojej predstavy... v každom prípade ma tak vystresoval, že som ráno o trištvrte na 7 zvonil u Kiky s požiadavkou na zhodnotenie môjho výzoru, pretože sa chcem dobre zapísať.

Povedala – „Zazvoň mi ešte raz o trištvrte na 7 a ja ti prisahám, že s monoklom sa nikdy u nikoho dobre nezapíšeš! “

A buchla mi dverami pred nosom. Bral som to ako „áno, v takúto skoro rannú hodinu vyzeráš ok, veď všetci ešte spia a nikto si nevšimne, že vyzeráš ako prípadný debil“.

Do práce sa mi podarilo prísť presne načas. Takže v kancelárií „starého otca mojej ženy“ – skrátene SO som sa objavil presne v 7, 30. Samozrejme hneď ma upozornil, že dochvíľnosťou nemyslel na minútu presne, ale aspoň 5 minút skôr... svoju zmätenosť z jeho požiadaviek som sa snažil ospravedlniť hláškou – „Náhodou Nemci sú známi tým, že chodia všade na minútu presne – ani skôr, ani neskôr...“

SO – „Za to takí Japonci sú známi, tým že všade prídu o niečo skôr. A potrpia si na slušnosť, preto by od teba bolo vrcholne neslušné uraziť ich svojou nedochvíľnosťou.“
Potom si ma premeral pohľadom a neskutočne zvraštil čelo a vtedy mi došlo, že som si omylom, akosi automaticky ráno dal náušnicu a tak som ju rýchlo začal vyberať, načo mi povedal – „Je absolútne nevhodné, aby si sa takto správal! “

Ja – „Prepáč starý otec viac sa to opakovať nebude...“
SO – „Pane, vo firme ma oslovuj – pane, ako všetci ostatní. To, že si ťa nejakou šialenou náhodou vzala moja vnučka, neznamená, že tu budeš mať nejaké výhody.“
Ja – „Je mi to absolútne jasné a práve preto, ak by ste sa ma tu chceli zbaviť, budem rád, keď mi to normálne povieš.“
SO – „Tak to zase nie, zbaviť sa ťa tu nechceme. O pár mesiacov odídem a ty to po mne prevezmeš. Budoval som túto firmu celý život a ver, že to v minulých časoch nebolo vôbec ľahké, ale čo vy mladí o tom môžete vedieť, jediné čo vás dnes zaujíma je promiskuita a ako sa čo najviac okrúžkovať a nechávate sa tetovať a tá vec čo máš v jazyku, vás nezaujíma tradícia, ste nevďační a neviete oceniť koľko času a energie človek vložil do niečoho, aby ste sa vy mali dobre.“
Ja – „Áno, pane, asi máte pravdu.“
SO – „Ja ju mám vždy, len vy to nevidíte.“

A potom ma vzal do kancelárie, kam mi priniesli kopu, vlastne plné škatule papierov a dokumentov aby som dokonale pochopil chod firmy a ja som tam ostal sám a jediné na čo som dokázal myslieť bolo – JA PREDSA NIE SOM PROMISKUITNÝ! ! ! !

A k tej kancelárií, odprisahal by som, že kedysi na dverách bol nápis – SKLAD NÁRADIA. Veď je to úplne malé a tmavé a SO sedí hneď vedľa a stále ma kontroluje a na väčšinu veci čo poviem, urobím iba sarkasticky poznamená „absolútne nevhodné“ alebo „vrcholne neslušné“. Pri ňom sa cítim akoby som nič nevedel, v živote nič poriadne nespravil a vlastne dnes som sa cítil ako jedna veľká nula... a zajtra zasa

A vždy keď išiel okolo „mojej kancelárie“, zaklopal alebo sa ani neunúval klopať, len som z chodby počul – „Filip, 2 minúty, zasadačka/ o 5 minút v mojej kancelárií/ o 10 minút odchádzame.“ A potom som už len väčšinou počul len „Filip, Filip, Filip, absolútne nezodpovedný, kde je zasa ten chalan“ a pod.

Už o pol deviatej som volal svojej drahej, že to nevydržím a ona mi povedala iba – „Miláčik, spinkám ešte. Starký je trochu svojský, to si nevšímaj a riaď sa len tým podstatným čo hovorí.“
Ja – „A ako zistím, čo je to podstatné.“
Ona – „Ty si šikovný, veď to rozlíšiť.“
Ja – „Povedal mi, že som promiskuitný.“
Ona – „Celá naša generácia je podľa neho promiskuitná. Ja mu zavolám cez obed, aby mi ťa netýral veľmi.“
Ja – „Ja protekciu nedostanem, už mi to povedal.“
Ona – „Tak ok, potom s tým nič ani ja nespravím. Idem ešte spinkať. Ahojky, lubinkam ťa, zavolaj mi cez obed.“

A zložila. A ja som tam tak sedel a rozmýšľal nad tým, prečo si to preboha o mne myslí a že som sa ani tetovať nedal a tak mám jeden piercing no bože to je toho a náušnicu, ktorú ma dnes každú druhý chalan, teda ak by sa skôr nehodilo napísať, že – „nemá ju 1 z 10“.

A vtedy sa rozleteli dvere či som nepočul klopanie... tak som si musel vypočuť zasa ďalšiu prednášku o svojom nevhodnom správaní. A vraj „takto to nepôjde ďalej“. Ale musím mu uznať, že na to aký som debil a neschopný tak ma dobre nervy na mňa...

Vrcholom bolo, keď ma zavolal na nejaké rokovanie, nech sa naučím ako to chodí a podobne a ja som sa tak zamyslel a hral sa nenápadne s obrúčkou a ona sa mi zrazu rozkotúľala po stole a ja som sa len zmohol na – „O ou.“ A tá obrúčka si tam tak zatiaľ krúžila dokola až po nej drahý starý otec buchol a ona ostala ležať a vrhol na mňa strašný pohľad pre ktorý sa bojím ísť teraz aj spať aby ma nestrašil v snoch. Rýchlo som sa ale vynašiel a povedal – „Prepáčte ja sa ešte len učím. Prvý deň.“

Načo niektorí z tých prísediacich pánov poznamenal – „Všetci sme nejako začínali.“ Mal som pocit, že sa aj na znak spolupatričnosti pousmial, ale to bola možno moja fatamorgána v tej beznádejnej situácií.

Myslím, že tá porada či čo to bolo trvala večne. Už som nevedel ani o čom mám rozmýšľať a tak som uvažoval nad takými hlúposťami ako – sú u nás lienky aj v zime alebo tiež odlietajú, či vôbec taká lienka žije v zime, čo sa deje s motýľmi, ako sa volá ten veľký chrobák čo je zákonom chránený a podobne dôležité „obchodu týkajúce sa“ otázky

Po obede mi napadlo ako sa odtiaľ dostať a tak som si to namieril do kancelárie SO s prosbou, že potrebujem dokončiť niečo do školy a musím odísť. Povedal, že to je samozrejme, že môžem, nech si dokumentáciu z kancelárie vezmem domov a preštudujem a tak som si to všetko nanosil do auta a ledva mi to vošlo do kufra a šťastne si to namieril domov...

Moje šťastie netrvalo dlho, pretože prešibaný SO ma prišiel skontrolovať pod zámienkou, že zabudol ešte na pár vecí a tak mi doniesol ešte dve škatule dokumentov s tým, aby som si to naozaj do konca týždňa pozrel a ja, nie aby som mu povedal „áno, pane“, ja inteligent, som musel začať s tým, že prečo takéto informácie nemajú na dvd, cd alebo nejakom externom disku, veď aj prenos by bol pohodlnejší a on si tam tak pokojne stál, počúval ma a povedal len – „Som rád, že si sa ponúkol vytvoriť nám kompletnú databázu vedenia podniku na týchto nových moderných technológiu do konca týždňa.“
A až vtedy som povedal „áno pane“, ktoré keby som povedal o niečo skôr, mohol som si ušetriť toľko zbytočnej roboty. Najhoršie je, že mu nedokážem oponovať, pretože sa mu tak strašne chcem zapáčiť, až som z toho chorý. Prečo ma ten chlap proste nemôže mať rád a trochu ma akceptovať? Veď to so mnou nie je až také zlé, len ma proste nebaví to čo jeho, ale snažím sa, aby bol spokojný a aj tak mám pocit, že to absolútne nevidí.

Denník

9 0 0 0 0

Komentuj

O našej promiskuitnej generácii alebo o mojom prvom dni v novej práci...

8 komentov k blogu

Horúce!