Počuj a ty si sa ako tiež ocitol v kríze? Myslím finančnej kríze.... alebo o najčudnejšej návšteve akú som kedy zažil...

To ako pokračujem v práci, to si radšej nechám na nedeľu, kedy zhodnotím celý týždeň, lebo toto sa proste v skratke opísať nedá a po tak brutálnom dni si na to znova spomínať, tak to nevládzem... preto prejdem rovno k tej vtipnejšej časti dnešného dňa.

To som si tak o pol piatej šťastne sedel doma, zúfalo s priam slzami na krajíčku hľadel na tie hŕby papiera a snažil sa to nejako usporiadať... úprimne povedané – netušil som, že SO je až taký starý... Ale neodbočujem. Tak si tak sedím, snažím sa niečo robiť a v tom zvonček. Jasné, kto iný by ma otravoval vo štvrtok poobede ako Kika...

Kika je presne ten typ človeka, ktorému jednoducho buď otvoríte dvere, alebo... alebo jej otvoríte dvere... inú možnosť nemáte... tak sa samozrejme vtrepala dnu, vošla do obývačky a že – „Kedy sa z teba stal taký bordelár? “

A kým som jej vešal kabát, ktorý mi ako „herečka“ podala do ruky zahlásil som, či si niečo dá a ona – „Latte, diky.“
Ja – „Nemám mlieko.“
Ona – „Tak džús.“
Ja – „To tiež nemám.“
Ona – „Colu light máš? “
Ja – „Nie, ale cherry colu áno.“
Ona – „A čo ešte máš? “
Ja – „Čaj a vodu.“
Ona – „Tak čaj. Čierny.“
Ja – „Taký nemám. Zelený môžeš? “
Ona – „Môžem.“
Ja – „Vlastne zelený sa už minul...“
Ona – „Kurva Filip prines mi čo máš a nevyptavej se.“

Tak som nám dal variť vodu na čaj, nachystal hrnčeky, počkal kým sa to uvarí a pomaly šiel do obývačky, kde už jačala hudba a Kika sedela v tureckom sede na sedačke a listovala si v katalógu a ja som tak zdesene zakričal – „Preboha, to čo si spravila.“
Ona – „Upratala ti trochu ten svinčík.“
Ja – „Veď to je moja práca, to mi SO nakázal a ty si mi to pomiešala.“
Ona – „Nepomiešala, len som ti to poskladala na kopu, veď si to rozložíš zasa keď odídem...“

To som už sedel pri nej, slzy opäť na krajíčku – „Keď ja neviem čo k čomu patrí....“
Kristína sa rozosmiala, dala mi pusu a že – „To nevadí, pozri čo ti Kikuška priniesla.“
A podala mi darčekovú tašku.

Ja – „Nemám sviatok predsa.“
Ona – „To je len taká maličkosť pre môjho najlepšieho priateľa.“
Ja – „Tak ďakujem.“
Ona – „Tak si to pozri už konečne ti nevďačník.“

Tak som to začal vyberať a ona mi zatiaľ rozprávala ako ten svetrík videla v obchode a že Marekovi by bol aj tak malý a strašne sa jej páčil a že mi ho musela kúpiť. A potom že – „A pozri, kúpila som ti tvoj obľúbený gélik na vlásky.“

A skoro by som bola zabudla – „Keďže Marek dnes nepríde a ja som už aj tak mala nakúpené na večeru, tak som to uvarila a že ti prinesiem.“
Ja – „Jejo, ty si zlatá, to bude asi moja posledná večera, pretože ak ma príde SO skontrolovať a zistí že ma zmiešané dokumenty, tak mi to nedaruje.“
Ona – „Ale no, nepreháňaj, až taký hrozný nebude, veď má rád Mareka, si mailujú. Ty by si si mailoval s Marekom keby si ho nemal rád? Lebo ja teda nie...“
Ja – „Oni si mailujú? ? ? ! ! ! “
Ona – „No hej a idú spolu hrať golf po Veľkej noci...“
Ja (hlavu som položil na stôl) – „Zabite ma niekto.“
Ona – „No nepreháňaj a ide sa jesť...“
Ja (pohľad hore) – „To má byť odpoveď na moje želanie, Bože? “
Ona – „Ty si ale kkt, vieš o tom? “ a buchla ma vankúšom.
Ja – „Hmmm, už viem, ale v každom prípade sa tak dnes cítim. Idem po taniere.“
Ona – „Nechaj, idem ja.“

Tak doniesla taniere a príbory a začali sme jesť. Bolo to celkom dobré, ani som netušil, že sa Kika až o toľko zlepšila vo varení... škoda, že nie aj moja Nadinka.... ach jaj

A tak sme jedli a Kika sa na mňa stále pozerala a že – „To čo tak rýchlo ješ.“
Ja – „Som hladný, celý deň som nejedol, tak preto.“
Ona – „Aha...“

A potom sa na mňa tak čudne pozerala a už som to nevydržal a spýtal sa jej rovno či mi chce niečo povedať.
Ona – „Nieeeee, prečo si to myslíííííš? “
Ja – „Lebo sa na mňa tak pozeráááááš.“
Ona – „No to bude pre tie tvoje vlasy, že ich máš také iné.“
Ja – „To vieš, negelujem si ich teraz...“
Ona – „No to som si všimla.“
Ja – „Len tak medzi nami, ty si tá posledná čo by mi mala kázať o vlasoch...“
Ona – „Prepáč, tak som to len tak nadhodila.“
Ja – „Ok.“

A tak sme jedli ďalej... Kika bola podozrivo ticho a ja som myslel na prácu tak som sa jej nič veľmi nepýtal. Fakt som sa asi prvýkrát cítil v Kikinej spoločnosti čudne... taká divná atmosféra sa vznášala okolím...
Keď sme dojedli, spratali sme taniere a ja som ich v kuchyni začal umývať riad ručne. Kika vypleštila oči a že – „Ty to nedáš do umývačky? “
Ja – „Tie dva taniere a príbor? A načo, šak to umyjem...“
Ona – „Tiež pravda, treba šetriť.“
Ja – „Že to vravíš práve ty...“

Kika sa len usmiala a odpochodovala do obývačky. Keď som za ňou prišiel, ticho sedela, ešte aj hudbu vypla a tak som si k nej prisadol a spýtal sa, či sa naozaj nič nestalo.
Ona sa na mňa tak vydesene pozrela a že – „Keď ja neviem ako začať...“
Ja – „Veď normálne, poznáme sa celý život a nemáme pred sebou žiadne tajomstvá.“
Ona – „To nemáme a práve preto – Filip, ty si sa ocitol v kríze? “
Ja (úsmev) – „No je síce pravda že posledné 4 dni som na nervy zo SO a tej práce, ale inak sa dá.“
Ona – „Myslím vo finančnej kríze. Veď sa ...“
Ja – „Bože nie, prečo si to myslíš? “
Ona – „Veď sa na seba pozri – negeluješ si vlasy, chodíš v obleku, dvakrát v tomto týždni si mal tú istú kravatu.....“
Ja – „Je to moja obľúbená kravata a hodila sa mi k obom košeliam čo som mal...“
Ona – „Filip, ale ja to myslím naozaj, ak potrebuješ peniaze...“
Ja – „Nepotrebujem peniaze, naozaj nie.“
Ona – „Tak to som strašne rada. Už som sa bála, že vaša rodina krachuje.“
Ja – „Nie neboj sa, naša rodina nekrachuje. Len sa mám slušne obliecť do práce a nenosiť extravagantný účes.“
Ona – „Ale prosím ťa a čo ti spraví, pošle ťa domov prezliecť sa?

To sme sa obaja rozosmiali a spýtala sa, či mám lupienky. Po odpovedi „nie“ sa ešte 4krát spýtala, či naozaj nemám finančné ťažkosti a len sa za to nehanbím tak som jej musel vysvetliť, že kvôli práci nemám čas ísť na nákup a preto doma toľko vecí nemám. A vtedy sa Kika ponúkla, že mi môže ísť nakúpiť čo som prijal ako fajn nápad a tak sa naša herečka postavila a že – „Filipkooo a keď nemáš finančné problémiky, nepožičal by si mi? Ja som totiž všetko na apríl čo mi poslali naši už minula a nechcem si od nich pýtať ďalšie peniaze....“

No pochopíte to?

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu