S kým Kristínka, s kým len spíš??? alebo o vzťahu Kiky a Mareka...

Prebudila sa mu v náručí a odvtedy ho podvádza... Spíš Kristínka, s kým len spíš?
Ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch, ale už by bolo na čase zísť z tých oblakov...

Tiež poznáte ten pocit, keď sa vám darí, konečne ste šťastní, všetko je krajšie ako ste si vysnívali a vtedy sa za bieleho dňa ozve dlhé a nekončiace sa zvonenie na bránu vášho nového domova, kde ste dokonale šťastní a žijúci v harmónií, ale keď príde k bráne a otvoríte ju, tak do vášho dokonalého domova vojde len kopa negatívnej energie, hnevu prameniaceho z hlbokého žiaľu a to všetko naruší tu vašu pokojnú harmonickú atmosféru...

Mať priateľov je ťažké. V poslednom období mám ale pocit, že ich viac nemám ako mám. Sme síce spolu, ale sme iní ľudia. Niektorí si povedali – dospeli ste – no ja hovorím – sme deťmi ešte viac ako kedykoľvek predtým.

Mám o takmer 5 rokov staršiu manželku, ktorá mojich priateľov moc nemusí, mám 9 priateľov v mojom veku, z ktorých väčšina moju ženu nemusí. Je to smutné ale je to tak. Nebudem si klamať. Som z toho smutný, ale napriek tomu sa snažím, aby to bolo na oboch stranách dobre.... nechcem si totiž jedného dňa vyberať medzi mojou milovanou a priateľmi, ktorí napriek všetkemu pre mňa veľa znamenajú....
Veľa pre mňa znamenajú, nech sú akí sú:
- neurotickí a agresívni ako Mona (nevyhováraj sa na tehotenstvo, to ti neuverím, vždy si taká bola ),
- blbí a pod papučou ako Tomino (ani ty sa nevyhováraj, že to len preto lebo Mona je tehotná a musíš ju obskakovať),
- strelená komerčná lezbička ako Simča,
- skutočný homosexuál a „vyhúlenec“ ako Lukáš,
- v poslednom čase mamonárski ako Lucy,
- šťastní ako Nika,
- kľudní ako Luboš,
- nešťastní a zrodení ako Marek
- a čo je hlavne, zmätení a tak zúfalo volajúci o pomoc ako Kika....

Ak niekto čítal moje blogy z dovolenky, tak vie, že nejakým spôsobom sa na nej dala do kopy Kika s Marekom... Tvrdili síce, že je to len dovolenkové dobrodružstvo, ale ani po návrate sa nesprávali inak – chodili, ruka v ruke po meste, Marek precestoval dennodenne takmer 200 km, len aby boli spolu aj cez týždeň a všetkým nám bolo jasné, že ju vždy miloval, hoc si to nikdy nechcel priznať. A možno aj chcel len to z nejakého neznámeho dôvodu chcel pred nami utajiť. Vždy patril k tomu typu ľudí, čo sa hanili ukázať pravé city. Tie povrchné s babenami, ktoré s nim boli len pre prachy, tak tie nám doslova s úprimnou radosťou predvádzal. Ale pokiaľ išlo o Kiku, vždy jej len povedal, že je blbá, jedna hnusná mrcha, ktorú by dole nedal ani za všetky prachy sveta.... nakoniec dala dole aj tak ona jeho... ale to je vedľajšie.
Dá sa povedať, že október prežili v harmonickom vzťahu, boli aj u nás na víkend a vyzerali strašne šťastní. Teda Marek tak vyzeral, takého som ho ešte nikdy nevidel. A ani Kiku som takú ešte nikdy nevidel. Naozaj, skvelá herečka... prvotriedna... vie sa usmievať tak, že ma tie malé vrásky okolo oči, ale keď stojíte blízko pri nej a lepšie sa jej do tých očí zahľadíte, tak vidíte len kopec nešťastia. A videl som ho aj vtedy...
Ja – „Deje sa niečo? Prečo si nešťastná? Mňa neoklameš úsmevom od ucha k ucha...“
Ona – „Nie som nešťastná, len vystrašená. Vystrašená z toho, že to skončí, veď vieš ako končia moje vzťahy... ako mi vykričala tvoja milovaná, nie som schopná udržať si vzťah viac ako mesiac, pretože som ako kus ľadu.“

Ja – „Nemyslela to tak, ona len...“

Ona – „Filip, ak tu niekto medzi nami hovorí ešte čo si myslí, tak je Nadia... a vieš čo? Možno mala pravdu, som ako kus ľadu, nie, nie ako ale ja nm som, pretože ani to, že mi to povedala, vo mne ničím nepohlo.“

Ja – „Ale pohlo, lebo nad tým rozmýšľaš. Neboj sa nie si ako kus ľadu, a ak áno, tak Marek ťa roztopí.“

Úsmev z jej strany, prikývnutie, že asi mám pravdu a vrátenie sa k ostatným. Od toho momentu ubehli dva týždne. A prišiel ten zvonček. Vyšiel som až pred dom k bráne, pretože ten úkaz čo som videl, nejako nedokázal môj mozog spracovať.

Dnes ráno, no pred obedom, stál, lepšie povedané, bol zavesený na bráne do nášho harmonického domova Marek a úprimne povedané takého naliateho som ho ešte nevidel. To čo vypil za celý tento rok zjavne nebola ani polovica toho čo vypil za posledné dva dni...

Stál tam a zúrivo zvonil. Taxikár stál tiež nastúpený v pozore vedľa taxíka a keď ma videl prichádzať k bráne, ospravedlnil sa za opitého Mareka, ale že mu stále opakoval túto adresu a že tak ho odviezol, ale vraj z neho ma pocit, že si zjavne poplietol štvrť a že či nechcem zavolať políciu. Ako ešte stále som nechápal, ale ubezpečil som ho, že políciu volať nebude, že ho poznám. Taxikár to okomentoval slovami, e to je rád, lebo predstava, že by ho mal znova viesť niekam je strašná a bude rád ak tie alkoholové výpary do zajtra vyvetrá.

Ja som zatiaľ pokúšal otvoriť bránu, ale Marek si nedal povedať a držal ju z druhej strany. Suseda, taká snobská stará bosorka, z vedľajšieho domu mala z toho zjavne dobre divadlo a nezabudla ma upozorniť, že toto bola vždy slušná štvrť, ale že zo mňa už taký pocit nemá a ešte podotkla, že sa jej nepáči, kam tak často chodievam uprostred noci... to ako, nemal som silu odpovedať jej na toto, mal som chuť povedať niečo typu – „Vás je piča potom kam ja v noci chodievam.“, ale keďže som bol k starým ľuďom vždy slušný, tak som ju čo najslušnejšie odignoroval a hádal sa s tým taxikárom, že ak ho nebaví jeho robota, nemá to dávať ľuďom aspoň najavo a že Mareka už nemusí nikam viesť, tak môže odísť. Nato podotkol, že by aj odišiel, ale čaká, kým mu niekto konečne zaplatí, a poznamenal, že mi ráta aj tých 5 minút čo tam stojí a pozoruje tú dojemnú scénu. Zabil by som ho...

Konečne som otvoril bránu a vtedy sa Marek zahnal a zjavne mi chcel jenu vraziť, no v jeho stave, skôr letel k zemi a ledva som ho zachytil, aby si aspoň nič nerozbil a vtedy klesol na zem, držal ma okolo nôh a začal kričať – „Všetci ste ju mali dlhšie ako ja. Všetci, ešte aj ty si ju len tak z dlhej chvíle preťahoval dlhšie ako ja s ňou chodil...“

Hneď mi bolo všetko jasné. Pozrel som na taxikára, ktorému sa pri slove „preťahoval“ rozjasnil pohľad minimálne natoľko, že by ste tým v noci kľudne mohli osvietiť celú jednu miestnosť. Zrazu nemal naponáhlo. Ja som mal za to z neho nervy. Do toho sa pridala ešte aj suseda – „Vaša žena je veľmi milá, aby ste vedeli toto jej poviem.“

Nevydržal som to a zreval na ňu – „Starajte sa o seba!“ Mareka sa spýtal, či ma nejaké peniaze a on plačúci pri mojich nohách kričal – „Nemám, všetky som ich prepil.“ Taxikár začal byť opäť nervózny, keď sa začalo o peniazoch a tak som mu povedal nech počká, že si idem po peňaženku. Začal som dvíhať chudáka Mareka zo zeme a on do toho rozprával ako krásne voňala, že v živote s nikým nezažil tak úžasný sex ako s ňou a do toho ten taxikár – „Ja vám s ním pomôžem...“

Zvláštne, keď si ľudia môžu popočúvať o sexe, hneď sú vám ochotní pomáhať. Bol by som ho niekde poslal, ale usúdil som, že nemám silu odtiahnuť ho domov a potom ešte počúvať čo sa mu stalo... Tak som sa aspoň svoje fyzické ja rozhodol ušetriť a nechal som toho úchylaka nech mi pomôže. Hneď ako sme vošli do haly, Marek sa zasa spustil na zem a začal omieľať niečo typu – „Ty si môj najlepší kamarát a mám ťa veľmi rád, však ma nenecháš samého?“

Vybehol som rýchlo po peňaženku a spýtal sa koľko to je. Taxikár sa pozrel okolo po dome, na chudáka Mareka ležiaceho na zemi a zhodnotil – „No ako pre vás, vidno že ten chudák je na tom zle, tak 2700.“

Ja – „Čoo??? To ste ho vozili po celej republike či čo?

On – „No viete, sa netvárte akoby to bolo pre vás veľa, veď vidím kde žijete a navyše ste tomu chudákovi preťahovali frajerku, tak to pre neho môžete urobiť, ale mám zavolať políciu, že mi odmieta zaplatiť?“

No dobre neriešil som to ďalej, chcel som sa ho čím skôr zbaviť, tak som mu zaplatil a poslal ho kade ľahšie a to doslova... spýtal som sa Mareka, či mu mám pomôcť do obývačky ale povedal, že to zvládne sám. Zvládol, ale po štyroch a aj môj drobec chodil rýchlejšie v svojich začiatkoch chodenia.

Ľahol si taký špinavý na náš krásny snehobiely gauč (čo len poviem Naďulke keď sa vráti? ) a keď tam tak ležal, tak som chvíľu čakal, kým začne sám. Za tie roky som sa naučil vždy počkať, kým začnú rozprávať ľudia sami.

Keďže to ticho bolo pridlhé, začal som ja. Spýtal som sa – „Čo sa vlastne stalo? Prečo ste sa rozišli? Isto to bola nejaká malichernosť, veď vieš aká je Kika, prejde ju to.“

Vtedy Marek vyskočil akoby vôbec nepil a zreval na mňa – „Malichernosť?! Tak malichernosť?! Príde ti ako malichernosť, že ma podvádza?!“

Tak toto ma dostalo. Ako vedel som aká je Kika, ale nikdy som si nemyslel, že dokáže zájsť až sem. Je pravda, že sex miluje a rada si ho užíva, ale vždy mala určité pravidlá, ktorých sa držala. Sedel som tam s otvorenými ústami a Marek si sadol tiež, oprel sa a dodal – „S takým dedom. Je asi starší ako tvoj otec. Aspoň tak vyzerá.“

To som už nevydržal, vstal, šiel k baru, vytiahol to najtvrdšie čo som v tej rýchlosti našiel, nalial sebe aj Marekovi, sadol si k nemu, podal mu pohár a on na mňa vykríkol – „Tak mňa podvádza frajerka a ty mi naleješ pol jebnutého pohára whisky??? Daj sem aspoň tú jebnutú fľašu.“

Vstal som, zobral fľašu, podal mu ju a Marek sa napil a začal rozprávať – „V stredu som sa zobral zo školy skôr, že idem za ňou a môžeme niekam ísť ak by chcela, dala mi kľúče a tak som si otvoril. Veď čakal by si niečo od osoby, ktorá ti dá kľúče od svojho bytu? Kurva a ja som ju tak miloval... ja ju stále milujem.“ povedal a napil sa.

Zmohol som sa len na – „V stredu?! To kde si bol doteraz veď je piatok!“

Marek – „Boha Filip, tebe už tiež jebe? Tak mňa Kika podvádza a ty sa ma pýtaš, kde som bol? Ja neviem kde som, si pamätám naposledy bodrel. Som jej to musel vrátiť. Som k nej prišiel a ona s ním ležala v posteli. Chápeš?! V tej istej posteli, kde sme tri dni predtým ležali spolu a milovali sa... v tých istých perinách... ako mi to mohla spraviť? Ako?!“

Rozplakal sa a ja som nevedel čo mám robiť, tak som ho skúsil objať, viete tak normálne ako keď je niekto nešťastný a vy ho chcete utešiť a on do toho spustil ešte väčší plač, že tak ho vždy objímala Kika... no to som si teda dal.

Ale nezávidel som, bolo mi ho strašne ľúto. Ja si neviem predstaviť, že by som prišiel nečakane domov a moja krásna, milovaná Naďulka by si to v našej posteli užívala s nejakým starým chrenom. To je jedno, aj keby bol mladý, proste s hocikým... asi by som bol na tom rovnako ako teraz chudák Marek ak nie aj horšie.

Keď plač mierne ustal, spýtal som sa ho čo spravil. A Marek začal – „Pamätáš si na takú tu jednu knihu o tom Kleverovi, takú tú super knihu? A vieš keď jeho podviedla tá jeho baba a tiež ich našiel spolu, tak sa vyzliekol a ľahol si k nim. A mne v tej chvíli nenapadlo nič lepšie ako spraviť to isté. Som sa vyzliekol a ľahol si k nim do postele. Ten chren sa na mňa vyorane pozeral a tak som mu podal ruku a povedal – „Ja ju jebem väčšinou cez víkendy. Som Marek, keď sme sa tu už tak zišli, nebude ti vadiť ak ti budem tykať? Si síce starší ako môj otec, ale aj tomu tykám, tak budem aj tebe, ok?“ – a vieš čo mi na to povedal? Že – ja som Jozef, teší ma – no nejeblo by ťa? Snažil som sa tváriť, že som ok ale už som ďalej nedokázal hrať tvrdého a tak som sa rozplakal. Holý v posteli pred cudzím chlapom, ktorého som poznal asi minútu som plakal. On vstal, obliekol sa a predtým než odišiel, tak povedal, že jej zavolá.“ Zasa spustil zúfalý plač a mne naozaj tým čo hovoril nedal veľa možností ako ho utešiť.

Bol som zmätený, pohoršený a nechápal čo sa s nami stalo. Kam sa podeli tie nevinné deti, čo z nás boli, ktoré si nikdy neubližovali a držali spolu? Prečo z nás vyrástli obludy, ktoré si ubližujú aj v rámci partie? Prečo sme také povrchné bytosti holdujúce len alkoholu, sexu, cigaretám, mariške a pár z nás aj niečomu tvrdšiemu? Prečo nemôžeme byť opäť tie 10-ročné decká, ktoré sa dokázali tešiť hoc len z toho, že v lete spolu pôjdu na dva týždne do obyčajného tábora, ale chodíme na nehorázne drahé dovolenke, kde aj tak väčšinu času strávime v hotelovej izbe s niekým iným, s kým len sexujeme, a v noci prepíjame peniaze našich rodičov na diskách. To sa už vážne nevieme baviť normálne? Zjavne nie, odpovedal som si v duchu a zrazu ma vyrušil z môjho monológu Marekov hlas.

Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že si vlastne spieva, lebo už nekričal a bolo mu dosť zle rozumieť, no po chvíli som identifikoval slová zo známej piesne, ktorá našej Kike raz a navždy – „nikto nezachytí tvoj laná“ – snažil sa Marek spievať ale vzhľadom na jeho odchádzajúco artikuláciu, sa to nedá nazvať spevom. So slzami v očiach sa na mňa pozrel a povedal – „Nevieš mi povedať, prečo som taký kokot a držal sa tých lán, aby ma so sebou stiahla čo najhlbšie?“

Na túto otázku som mu naozaj nevedel odpovedať a zhodnotil som, že by bolo na čase, aby sa šiel umyť a ľahnúť si... keď som ho dopratal nejako do sprchy, povedal, že ten pocit poníženia z neho aj tak nezmyjem a oblečený si sadol do sprchy. Mal som čo robiť, aby som ho tam vôbec udržať a tak som na neho pustil vodu a kázal mu vyzliecť sa, že sa otočím, začal sa strašne smiať, že už ho videlo bez šiat za posledné 2 dni toľko cudzích ľudí, že o jedného viac či menej, jemu je to jedno.

Vhodná príležitosť spýtať sa ho ešte raz kde bol, pozrel sa na mňa a zopakoval – „Veď som ti povedal, že v bodreli... a potom som s tou jednou, neviem ako sa volá, šiel k jej známemu na nákup a potom sme sa u nej doma tuším riadne zhúlili a potom si už len pamätám ako ma ten taxikár vozil po celom meste, lebo som si nevedel spomenúť kde bývaš. Som mu dal tvoju starú adresu. Vieš, že aj taká ulica tu je? Aj také číslo domu. Zaujímavé... zamýšľal si sa niekedy nad tým, že dvaja ľudia bývajú na tej istej ulici, v tom istom dome a ani o tom nevedia?“

Tak na toto som nemal vážne nervy, počúvať filozofické úvahy človeka, z ktorého hovoril alkohol, tráva a ktovie čo ešte. Pomohol som mu umyť sa, dúfa že bol natoľko zhúlený, že si to pamätať nebude, stačí že ja si to pamätám a dovliekol ho do hosťovskej, v ktorej bol naposledy s Kikou, čo som nemal robiť. Zasa spustil plač, že tam sa spolu milovali a prečo mu to urobil. Potom sa na mňa pozrel a povedal – „Mal som radšej ísť, a pretiahnuť mu ženu, hajzlovi hnusnému, nech vie aké to je....“

V tej chvíli zo mňa vyletelo – „Čože?! On je ženatý?“

Marek na mňa začal kričať – „To si hovoríš kamarát?! Tak ja sa ti tu zverujem a ty ma vôbec nepočúvaš, celý čas ti tu rozprávam o tom ako ma žena, ktorú milujem už od škôlky a nikdy som si to nechcel priznať miluje a ty ma vôbec nepočúvaš!!!“

Aby sa ukľudnil, tak som mu také dve kamarátske tresol, mierne ním potriasol a oznámil mu, že už ho počúvam viac ako dve hodiny, že viem o tom, že ho Kika podviedla, ale to, že ten chlap je ženatý, mi nespomenul. Sa na m§a pozrel, mykol plecom a že – „Tak prepáč, som zabudol. A má aj dve deti. Staršie ako sme my dvaja... možno aj staršie ako sme my dvaja dokopy...“

Vedel som, že viac už neznesiem počúvať, o osudoch mojich zo všetkých priateľov fakt najlepších (toto mi musia ostatní prepáčiť, ale Marek a Kika sú pre mňa naozaj strašne dôležitý) a nechápal čo sa s nimi stalo, prečo si takto ubližujú. Zobral som teda Mareka do inej izby, opýtal sa ho, či nechce vracať, predsa len, musel som myslieť aj na naše koberce a on záhlasil, že z alkoholu sa vyvracať nechce a z toho ostatného nemôže. Do toho vbehol do izby drobec a spýtal sa Mareka, čo mu je, keď leží.

Snažil som sa ho vypoklonkovať z izby skôr, ako sa otrávi výparmi z Mareka, ale ten musel prehovoriť a povedal že mu je veľmi zle. A ten môj krpec na to – „Bolí ťa bluško, lebo si papal veľa čokoládky?“
A ten môj hovadský vraj najlepší priateľ – „Bolí ma celé telo, lebo život je kurva drobec, vieš? Nikdy never ženám, sú to obyčajné...“
Ja – „Tak to y už stačilo, ty bež za Martou (opatrovateľka, dúfam, že u nás ostane aj po dnešku) a ty spi. Potrebuješ sa z toho vyspať.“

Zobral som malého a odchádzali sme z izby a on sa ma pýta – „Osinko a to je čo život je kulka.“ V duchu som si pomyslel, že dnes mám naozaj veľmi ťažký deň a tak som mu povedal, že „kulka“ je vlastne ako malé kuriatko a keď príde mamička z práce, že mu to vysvetlí. Dúfam, že aj žena pri mne ostane....

Malého som nechal pri opatrovateľke, skontroloval Mareka, ktorý zasa raz plakal a do toho si pospevoval – „S kým Kristínka, s kým len spíš“ – a šiel za Kikou. Zvonil som u nej asi tak dlho ako Marek u nás a otvorila mi v župane s modrinou na tvári.

Ja – „Čaw, to je od Mareka? Môžem ísť ďalej?“
Ona – „Nie, to je od života. Poď.“
Ja – „Keď si mi v stredu volala, či sa mi neozval Marek, prečo si mi nepovedala čo sa stalo? Vieš v akom stave ku mne dnes prišiel?“
Ona – „Ja, ja neviem. Hanbila som sa. Chcela som asi aby si to vedel od neho a nie odo mňa. Hanbím sa pred tebou, pred sebou a hlavne pred Marekom.“
Ja – „Zvláštne... myslel som, že hanba je ľudská vlastnosť...“
Ona (spustila sa na zem chodby, ostala tam sedieť, leskli sa jej oči) – „Filip, prosím ťa, aspoň ty mi to nerob... ja naozaj nevládzem, ja neviem čo mám robiť. Cítim sa tak sama.“
Ja – „A čo si čakala? Že ti ostanú obaja? Ty už nemáš naozaj zábrany pred ničím? So ženatým? So ženatým dedom Kika?“
Ona – „Zasa až taký starý nie je. Má len 57... on, on mi rozumie, chápe ma, je mi pri ňom dobre, dáva mi pocit bezpečia...“
Ja – „To isté sa ti pokúšal dať Marek, celé tie roky ťa miloval, napriek tým rečiam čo mal, všetci sme to videli, no nikto nič nerobil, prečo si mu to spravila? Prečo Kika? Nemal už dosť ťažký život?“
Ona – „Ani ja som nemala na ružiach ustlané. A ty to dobre vieš! Vieš to Filip! A povedal si to svojej žene, ktorá mi to vykričala pred všetkými. Pred všetkými tými pokryteckými ľuďmi!!!“
Ja – „Nikdy som Nadii nepovedal, čo sa ti stalo, vie len o tých vzťahoch a stým sa ani ty sama netajíš... Si jedna úžasná a fajn baba, tak prečo ubližuješ všetkým okolo, všetkým, ktorý ti chcú pomôcť a čo je horšie, prečo ubližuješ sama sebe?“
Ona – „Pretože to ma naučili ostatní... ublížili mi a ja to teraz vraciam všetkým... a aby sa nepovedalo, vraciam to aj sama sebe... veď milenka je v podstate taká chudera, ktorá len ubližuje a stále niečo kradne – inej žene manžela, jeho lásku a sebe hrdosť... tak ma prosím nechaj nech môžem pošliapať aj ten zbytok dôstojnosti a ľudskosti čo vo mne ostal...“
Ja – „V poriadku, ak by si chcela pozbierať stratené zvyšky tvojej dôstojnosti a začať zbierať skúsenosti s ľudskosťou, Marek spí u nás, najskôr v nedeľu ráno bude schopný začať uvažovať, tak príď a vyjasnite si to... Pretože toto si od teba po tom všetkom, čo pre teba spravil nezaslúži...“
Ona – „Ja viem, som už raz taká a asi a už len ťažko zmením. Prepáč mi a teraz už prosím choď...“

Otvorila mi dvere a ja som odišiel... a zrazu si uvedomil, že ani jeden z nás, nie je tak úžasný a dokonalý na akého sa snažil hrať...

A viete čo? Nenechajte sa oklamať pocitom dokonalého šťastia, pretože tesne pred dosiahnutím duševnej, pozemskej nirvány, vás z toho blaženého pocitu vytiahne samotný život s tým svojim pojebaným sarkazmom...

 Denník

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu