Vraj je to len dieťa.... milé, malé a neškodné.... ale prečo také nie je aj to moje?

No vážne ľudia. Každý mi hovorí aké mám zlaté bábo, aký je to krásny a milý chlapček, ako mi ho každý závidí. A pri tom, keby ste vyvedeli, čo za kvietko to je...

Napríklad, keď sme šli do Chicaga, tak som mu kázal vybrať si 4 hračky, ktoré so sebou chce... myslíte? Kým som sa otočil a vybral zo šatníka pár vecí, čo som si chcel vziť, mal som celú posteľ zapratanú autíčkami a plyšovými hračkami a keď som sa ho spýtal čo to má znamenať, tak sa na mňa pozrel a záhlasil - "S týmto sa lád hlávam."

Tak po dlhom presviedčaní sa mi podarilo zredukovať to na dvoch fakt veľkých plyšákov, 4 knižky a 2 autá... a samozrejme keď sme leteli, tak nemohol tých plyšákov nechať v kufri, ale museli sme ich zobrať so sebou do lietadla... oboch... Dinda aj Pána Mellamana (netuším prečo nazval medveďa podľa žirafy z Madagaskaru - áno, všimol som si, že to nevie poriadne vysloviť

A aby toho nebolo málo, museli sme tie zvieratka pripútať A aby toho nebolo málo, musel som mu asi 16x za celý let prečítať jeho obľúbenú knižku. Párkrát našťastie zaspal. A chvíľu som mal pokoj od čítania a asi aj väčšina okolo sediacich... poniektorí išli už z kože vyskočiť...

Malý síce rozumie po anglicky a niečo vie aj povedať, ale aj tak na letuškinu otázku čo bude piť odpovedal - "Ja si plosím džúsik."

Medzirpistátie bolo skoro ako utrpenie.... naháňať ho po letiskovej hale s plyšákmi v ruke dá zabrať ale aspoň sa unavil a tak potom rýchlo zaspal. A ja som zaspal tiež... ale pred tým som sa uistil, že je pripútaný a nič sa mu nestane... chcel som si pospinkať len 20 minút , nič viac...

Zobudil som sa asi po 3 hodinách a ten krpec malý tam nebol.... rozopnutý pás, prázdne sedadlo... predstavte si tú hrôzu čo vás pochytí... bol tam len Mellaman a drobec s Dindom nikde....

Tak som sa spýtal ľudí okolo či nevideli niečo malé s veľkým plyšovým dinosauram a každý sa na mňa pozeral ako na blázna. Tak som začal šíriť paniku, že sa mi stratilo dieťa a aj tak sa na mňa pozerali ako na blázna, že ako sa mi v lietadle môže stratiť dieťa...

A v tom sa objavila letuška, na rukách drobec a Dindo a podala mi ich so slovami, že snáď ma veľmi nevystaršili, že si spravili menší výletik, kým som spal. A vtedy mi malý začal rozprávať o tom ako ho tá teta zobrala na výlet po lietadle a čo všetko videl a že mu dala džúsik....

A potom mi musel všetko porozprávať a dodnes sa s tým chváli ako natrašil ocinka... Milé dieťa, že?

A viete čo mi robí odkedy sme v USA? Nevie si zvyknúť na 7 hodinový časový posun... Čiže ak ja prídem neskoro z práce a d postele sa dostanem o dvanástej, zavriem oči a sladko zaspinkám, začne mnou niečo triasť a keď nereagujem, tak ma niečo uhryzne a potom počujem len také, že - "Ocinko, Dindo sa ce hlať.Ocinko, vstávaj, je doblé lánko."

A keď stále nereagujem, hryznutie je intenzívnejšie a keĎ sa na neho pokúšam kričať, že čo to má znamenať, povie - "To som nebou ja, to Dindo. Na neho klič, no na Dinda." alebo mi povie, že sa hrá na psíka a psíkovia hryzú....

A toto je len nniečo z jeho bohatej série postupného ničenia ma... myslím si, že kým bude mať 5, budem z nwho šedivý a maximálne zničený... Keď som ho učil nenosiť plienky, šlo to celkom rýchlo, len raz keď som viac večerov po sebe žúroval a moc nespal, tak ma zobudil konečne počas noci, kedy som sa mohol vyspať s tým, že potrebuje kakať....

Tak som ho zobral, posadil na záchod a sadol si na ľadové kachličky na zem... len tak v trenkách, bez trička, vo februári pri otvorenom okne v kúpelni....

Pýtam sa ho - "Už?"

On - "Už. o chvíľočku."

Tak som si na tú chvíľočku zavrel oči... fakt len zavrel...
a keď som ich otvoril, ležal som na tej ľadovej zemi, bola mi zima, bol som sám a chvíľu som nechápal prečo ležím v kúpelke... ale tak som vstal a šiel si ľahnúť do postele... som sa na ňu hodil a zrazu som zistil, že ležím na niečom čo nie je vankúš.... a vetdy mi došlo čo som robil v tej kúpelni.... so strachom som vstal, veď nebolo počuť žiaden výkrik, bál som sa či žije ten krpec malý a tak som odkryl paplón, zasvietil a....

Bol to Pán Mellaman... dorbec ležal až o kúsok ďalej...

Vidíte a toto a ešte plno iných vecí mi ten môj krpec vyvádza ale aj tak by som ho za nič nemenil...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu