Zrazu nás bolo päť alebo ako sme spoznali Luboša.... =o)

Keďže mám chvíľu čas a nemám ho ako lepšie využiť (žiaľ) napíšem blog o jednom z mojich fajn priateľov. Asi o našom najväčšom expertovi na trapasy z celej partie Lubošovi....

Rok v predškolskej bol super boli sme fajn partia – ja, Kika, Marek a Nika. Večne sme niečo vymýšľali, ostatné deti sa s nami nechceli hrať, pretože buď im to rodičia nechceli dovoliť alebo sa im niečo úplnou náhodou stalo.... ako fakt sme za to nemohli a boli v tom úplne nevinne

A takto to pokračovalo aj keď k nám do partie pribudol Luboš. Prvý deň, keď sa objavil v škôlke si dodnes všetci pamätáme.... bola už polovica januára a nikto z nás dodnes nerozumie ako mu jeho protekčný ocinko vybavil, aby nemusel absolvovať predškolskú...ha-ha-ha nakoniec si aj tak musel

Ľubošov prvý deň v škôlke. Prišiel celý hysterický, plakal a ťahal svoju milovanú mamičku za poriadne drahú sukňu z fajnového kostýmčeka. Hodil sa o zem a plakal, ale ona ho tam chladnokrvne nechala. Opusteného, samého, vystrašeného.... Stál v kúte a jedol tam svoje Milkyway a Nika k nemu prišla ako taká modelka v červených šatočkách s bielymi bodkami, mašľami vo vlasoch a tým svojím tenkým hláskom povedala: „Ahoj, ja som Nika a to je Kika, Filip a Marek. Nechceš sa s nami hrať? My sme si chceli hádzať loptu a jeden nám chýba.“

Ľuboš vyjavene pozeral a Marek – „To nie je pravda! My len nemáme do koho hádzať, lebo nikto sa s nami nechce hrať.“

Ja – „Nie, nemusíš sa báť, my druhým deťom neubližujeme, aspoň nie zámerne.“

Fakt sme si normálne mysleli, že Ľuboš nedokáže hovoriť a od tej scény ráno zošalel a onemel, ale našťastie prehovoril – „Na mňa sa nedívajte. Ja sa hrať nejdem. Som tu len na chvíľu, kým je moja mamička v práci. Ona sa po mňa hneď vráti.“

A vtedy sme sa začali všetci 4 strašne smiať s tým, že z toho istého dôvodu sme tam všetci a tak ho Nika chytila za ruku, že sa nemusí báť, že naozaj do neho nebudeme hádzať. Myslíte? Odchádzal domov s veľkou hrčou na hlave ale to bola fakt nehoda, lebo Kika nevie hádzať.

A na druhý deň ráno stál v šatni so svojou mamičkou, ktorá bola pripravená na nás nakričať za tú hrču a keď nás videla vystupovať z bavoráka Marekovho otca hneď ju prešla zlosť a povedala, že s nami sa Luboš hrať nieže môže, ale musí (inak nepovažujte jeho maminu za povrchnú harpiu, jej en záležalo s kým sa jej maznáčik hrá)

Po jej odchode Marek zahlásil – „Super nová obeť,“ a Luboš s plačom bežal k učiteľke a presedel pri nej pol dňa, lebo sa nás bál a nechcel sa s nami hrať.

Ale tak na druhý deň nám po ňom jeho mamina poslala kopu Milkyway (odvtedy ich nejem) a Marek mu povedal, že ak to donesie každý deň bude to v pohode a nemusí sa báť, že ho trafíme loptou, vraj ju Kike do rúk nedáme to isto

Ale po pár týždňoch sme sa s Lubošom skvele skamarátili a zistili sme, že nie je až taký uplakaný blbeček ako na prvý pohľad vyzeral A postupne sme zistili, že nie je to až taký nevinný mamičkin maznáčik, ale že je to pekné kvietko náš Luboško

V škole v prírode ho Kika ukecala, aby jej ukázal no svoje prirodzenie pekne povedané, že to nikomu nepovie a on si po dlhšom prehováraní stiahol nohavice pred nami všetkými a nie len pred Kikou (šokujúci zážitok a zatiaľ čo ona sa strašne hystericky smiala ako mu to tam visí, my sme sa len šokovane pozerali a Luboľ sa rozplakal, vytiahol si nohavice a začal kričať – „Pani učiteľka, pani učiteľka, Kristínka sa mi už zasa smeje.“

Ten somár Luboš jej musel samozrejme povedať, že je taký blbý, že ukazuje v druhej triede to, čo si zvyknú ukazovať malé deti už v škôlke ale tak prežili sme, dokonca z toho učiteľka nespravila ani problém, lebo Kika sa rozplakal, že to nie je pravda, že ona nieje taká zlá, lebo jej maminka povedala že to sa nepatrí ale o čom všetkom nám doma hovorili, že sa to nepatrí, že?

V piatej triede nás Luboš zasa presvedčil, že chodí s jedným dievčaťom z vedľajšej triedy. Ale niektorí experti z našej triedy to samozrejme začali roztrubovať po škole a to milé, zlaté dievčatko sa to dopočulo a raz na obede sa postavilo na stoličku a zakričalo cez celú jedáleň – „Ja s ním nechodím, ja ho ani nepoznám.“ A uboš červený ako paprika vybehol s plačom z jedálne a volal maminke, že po neho okamžite musí prísť.

Dva týždne „akože chorý“ ležal doma a keď sa vrátil do školy, na obedy od vtedy už nechodil.... keď v 99 vyšiel Titanic, balil jednu babu na diske so slovami – „Som Leonardov bratranec a s tebou by sa moja loď nepotopila.“ Dievčina ho oliala džúsom a odišla je pravda, že ako starší na túto vetu zbalil babu, ale vysvitlo že obľubovala sado-maso tak tú neráta a Leonarda vyškrtol zo svojich kúzelných formuliek....

Ja neviem kde prišiel na nápad citovať z filmov, ale raz opitý v jednom bare vletel na PÁNSKE WC so slovami – „Vykuř mi ho krásko.“ A jeden potetovaný, vyholený debil sa otočil a zahlásil – „No poď pusa.“ =D a potom sme len videli hysterického Luboša vybiehať zo záchodov a kričať – „Maminka moja, príď po mňa.“ jedno jke však isté, o tomto nám porozprával neznámy chalan, ktorý bol svedkom toho incidentu a od tej dobe Luboš nehcodí cikať nikdy sám.... vždy musí pri ňom niekto byť, hlavne keď je opitý....

Keď mal 16, zbalil jednu babu a tvrdil, že jej strčil ruku do nohavičiek.... Tomáš sa začal smiať, že či do nových, práve kúpených v obchode a Luboš nás začal presviedčať o tom, že oni majú spolu veľmi blízky a intímny vzťah a že neviem čo všetko ešte, ale najvtipnejšie bolo, že to dievča zasa raz stálo za ním.... áno, aj tá ho obliala pivom či čo to bolo....

Jeho prvá skutočná baba, s ktorou mal aj ten sex, ktorého detaily vieme všetci (nie, my sme sa na ne nepýtali) bola na pohľad fakt skoro dokonalá, ale keď otvorila ústa a prehovorila, tak väčšina už pri jej “ahoj“ dostávala migrénu..... myslím, že s ňou mal najideálnejší vzťah.... keď sme niekde išli a predávali tam cukrovú vatu, vtedy bolo Lubošovi najlepšie. Nakúpil jej cukrovú vatu a ona bola ticho. Najčastejšia veta, ktorú z Lubošových úst počula bolo – „Pusinka, nič nehovor, len sa pekne usmievaj, vtedy ťa mám najradšej.“

A Pusinka tú svoju pusinku držala a usmievala sa ako retardovaná, až kým na našej stužkovej nespoznala takého Slíža, ktorého si tam doviedla jedna fakt, že mierne cez Košice spolužiačka (mimochodom vďaka Pusinke sme sa dozvedeli, že si ho zaplatila a nezistila, žej e to jej spriaznená duša či čo... Ak vás to zaujíma, Slíž a Pusinka sa po roku vzali a nazúrený Luboš im poslal prianie so slovami – Jebte sa a množte..... Bozkáva Luboš =DD

Keby som ho na vlastné oči nevidel ako to hádže do tej poštovej schránky, neverím mu..... Potom mal problém nájsť si stálu babu, väčšinou to boli také jednorazové záležitosti, ktoré prevdzychali celý víkend na chate a my ostatní sme kvôli ním nemohli spať....

S jednou takou pipkou sa raz na Silvestra tak sťali, že robili striptíz a Kika dostala ešte brutálnejší záchvat smiechu ako vtedy v druhej triede a Marek to zhodnotil slovami, že ak si okamžite nevypije, bude mať z toho ešte väčšiu traumu ako v detstve

Ale treba uznať, že za nejaké tie štyri roky čo to robí, sme si už natoľko zvykli, že nám to absolútne nevadí a nikoho to už nešokuje.... Iba raz sa Kikin nový priateľ pozastavil nad tým, že či nám nevadí, že on sa kúpe nahý v bazéne s priateľkou a my si kľudne čítame noviny.... kto by sa potom všetkom nad tým ešte pozastavoval?

Na oslavách, kde je aj jeho mamina na neho musíme dávať pozor, lebo po pár pohárikoch sa prestáva kontrolovať a hovorí, že jeho maminku by zabilo, keby zistila, čo za kvietko má doma... myslím, že odvtedy čo sa raz vrátila z dovolenky predčasne je to už úplne zbytočné odvtedy má problémy s tlakom a keď odchádza na dovolenku, Luboš ako 22-ročný nesmie byť sám doma po poslednej párty mám pocit, že ani u nás

Bál som sa, či na svadbe nič nevyvedie, ale keďže Marek s Kikou ho držali na krátko, zaobišlo sa to bez striptízu a baleniu zadaných osôb.... Keď som ho videl ako balí americkú priateľku mojej už manželky, až ma poty obliali a len som tŕpol kedy ho obleje šampanským... výnimočne ho ničím neobliala a po druhej ich už nikto nevidel nepísal by som tento blog o ňom, ale inšpirovala ma k tomu ich spoločná fotka, ktorú nám dnes poslali z Tatier tak držím palce... snáď to konečne vyjde a nebude z Tatier utekať s krikom – „Maminka moja, prídi po mňa.“

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu