Ešte nikdy nemala ani jedna z nich tak dobré leto. Mali už polovičku prázdnin za sebou a bolo to super. Kláre síce chýbal Lukáš, lebo s ním bola menej a stretli sa vždy keď sa to dalo. Veronika bola stále s Petrom a bolo na nej vidieť, že je až po uši zaľúbená. Júlia síce plakávala, ale bolo to už menej a necítila sa tak hrozne. Ani sama nevedela čo presnej ej pomohlo. Možno počasie, leto, ktoré milovala, kamarátky, ktoré sa s ňou rozprávali, aj keď to bolo ako obohratá páska, ale aspoň to zo seba dostala a na toho idiota už myslela minimálne. Ale keď si na neho spomenula, už sa hneď nerozplakala. A nemali školu, tak nekládla na seba tak vysoké nároky. A chodievali na diskotéky, boli na festivale a zasmiali sa. Konečne.
„Ahoj miláčik pôjdeme sa niekam dnes kúpať? Je teplo a dlho som s tebou nebola.“ „Jasné, môžeme, aspoň vypadnem z domu. Prídem pre teba.“ Lukáš zložil a vedel, že to dnes musí urobiť. Odkladal to už mesiac a bol si istý tým, že si vybral Kláru. U nich doma má oficiálnu priateľku a on chcel rodičom povedať o Kláre. Nebola ani u nich, neukázal jej miesto kde žije. Lebo by ich mohla vidieť ona a nechcel Kláru stratiť tým, že by zistila, že chodí aj s inou. Myslel predovšetkým na to, čo urobiť, aby neprišiel o Kláru.
Ležali spolu na deke a obaja premýšľali o niečom. Ona vedela, že ho stráca a to nechcela. Čoraz viac si bola istá, že za to môže to dievča, ktorého číslo má v mobile. Klára.... Nevedela kto to je, prečo jej kradne priateľa a čo je na nej lepšie.... Chcela niečo urobiť, získať ho späť, ale aj keď sa snažila, cítila jeho chlad. Nespali spolu už dlho a aj počas školy mal zrazu stále nejaký dôvod zostať na intráku. Nehnevalo ju ani tak to, že by ju mohol podvádzať, ako to, že ho stratí. Mala v ňom istotu. Veď ani ona nebola z tých verných, na diskotékach s kamoškami sa jej už párkrát stalo, že skončila s niekým iným a nie s Lukášom, ale nebol v tom cit.
Lukáš nevedel ako jej to má povedať. Ona sa dala bližšie k nemu a povedala. „Je mi s tebou tak dobre, Ľúbim ťa. Moc.“ Vedela prečo to povedala, nevedela či je to pravda, ale skôr chcela, aby mal výčitky... Zrazu začala spomínať, naschvál vyťahovala všetko to pekné, čo spolu prežili. A on to nedokázal. Zas.
„Juj, ja sa tak teším, ešte som nikdy nestanovala a fakt som rada, že rodičia nám nerobili nikomu problémy.“ Tešila sa Júlia, keď sa balila a Veronika s Klárou boli u nej doma a boli rady, že zas sa usmieva. Na ďalší deň odchádzali stanovať. „Nie je pravda, že nikomu nerobili problémy. Mňa nepustili tak ľahko ako vás dve. Moja mama si zrazu všimla, že som doma aj ja nie len brat. Ale nakoniec súhlasila, veď o pár dní budem mať 18 a aj o Lukášovi vie, videla nás veľa spolu, ale som jej sľúbila, že sa budem chovať slušne.“ A povedala to takým tónom, že im bolo jasné, že to myslí ironicky. „Ale bude to dosť trápne, ja budem zas sama, bez chalana.“ Sadla si Júlia na posteľ a zas nevedela, či má ísť. Moc sa tešila, veď bude mať pokoj od rodičov, aj tak sú stále v práci, ale ide Lukáš aj Peter. Takže jej kamarátky sa budú každá venovať priateľovi a ona bude sama.... „Ale čo blbneš, budeme všetci spolu a niekedy si vyrazíme len baby a Lukáša s Petrom necháme skamarátiť sa. A som inak na toho tvojho Lukáša zvedavá, Klára. Videli sme ho zatiaľ len minimálne.“ Klára bola rad, že bude zas s Lukášom viac. Plánovali ísť na viac dní, ale nie ďaleko, do jedného campingu.
„Kam sa to balíš?“ Prekvapila sa, keď videla, ako si balí veci, spacák a stan. „Idem s chalanmi zo školy stanovať, veď sme spolu celé leto neboli poriadne.“ „Čože? Veď si mi nič nepovedal!!! To si ako myslíš, že sa pobalíš, nič mi nepovieš a odídeš? A ja budem v pohode, veď chlapec, užívaj si?“ „Čo máš za problém? Ja nebudem celé leto tu, pozerať s tebou zaľúbené filmy a vyvalovať sa na deke! Potrebujem mať aj kamarátov. Aj ty chodíš s kamarátkami na diskotéky a ja sa nestarám do toho, ani ti kvôli tomu nepindám. Poprosím o to isté teba.“ Povedal Lukáš, otočil sa jej chrbtom a balil sa ďalej. „Mohol si mi niečo povedať, nemôžem ísť s tebou?? Urobíme si pekných pár dní.“ Zarazene sa otočil a pozrel na ňu. „Blázniš? Idem s chalanmi, čo by si tam asi tak robila? Pokazili by si si manikúru predsa“ „Nebuď hnusný, mne to nevadí, aj tak si mám ísť urobiť novú, tak v tom nevidím problém. Ale ako chceš, ja ti budem chýbať“ „Tak to iste.“ Zasmial sa Lukáš v duchu a tešil sa keď vypadne. A tešil sa na Kláru, Strašne moc.
Ona ale vedela, že nejde s chalanmi. Zrazu sa cítila bezmocná, nevedela ako ho udržať doma. Cítila, že tak isto ako si postupne balí veci, balí aj ich vzťah a zbaví sa ho. Pomaly odchádza z jej života a to nechcela.... Lenže srdce a lásku si nevynútime, neudržíme nasilu. V tom je tak krásna a zlá zároveň. Nikto netuší, kedy zrazu odíde a nám zostane len prázdna náruč a boľavé spomienky. Po líci jej potichu stekala slza....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
ixka
6. 2.febuára 2007 19:35
peknééé..... ...má to aj pokračovanie?
2
juuuj, tak som sa tesila na dalsiu cast, ze som pomaly kazdu chvilku otvarala birdz...si perfektna spisovatelka, tak nenechaj dlho cakat s pokracovanim...:o)
Napíš svoj komentár