Nebojte sa, dnes nemám náladu dať sem ďaľší "mierne" dlhší článok Chcem písať len jednoducho o sebe. Už som dlho tento môj blog nevyužila ako prostredok na moje vykecanie, treba to napraviť. Ani neviem kedy naposledy som si tu srdce vylievala, ale určite sa od vtedy zmenili veci. Veď tie sa menia stále a niekedy si to aj ja uvedomujem až neskôr. Teraz neviem či dať smajlíka usmiateho,alebo smutného
V pondelok maturujem a tak "skúška dospelosti" neminie ani mňa a moje vedomosti. A tak v pondelok nebudem písať moje myšlienky sem, ale na papiere, ktoré si potom prečítajú ľudia čo tomu akože rozumejú a uvidím ako sa im budú pozdávať moje výtvory A tak budem vykecaná v ten deň dosť. Potom už len anglina ma čaká v stredu, ktorá je mojou hrôzou...ani neviem presne odkedy. Či ma to prenasleduje od prvého momentu, keď som počula anglické slovíčko, alebo to začalo príchodom na gympel a vlastne celé 4 roky som na hodiny angliny chodila s tým, že "moje nervy, ja z nej nezmaturujem." Ale stále bolo dosť času... Teraz už nemôžem povedať, že mám ešte čas, lebo ten moment je skoro tu a ja sa s ním musím popasovať A musím si veriť ( áno, určite sa jeden dotyčný pri tejto vete zasmial, ale je to tak ) Nechcem písať len o maturite, lebo aj tak posledné dni nepočujem o ničom inom a aj mne to začína liezť na nervy, aj keď ešte stresy a blbé nálady z nej nemám.
Tie mám z niečoho iného, nebudem to tu rozpisovať, lebo sa s tým musím popasovať a nič nevyrieši to, keby som to tu rozpísala, len by to bolo na dlho. Pár ľudí vie o čo ide. Poviem len jednu vetu k tomu. "To čo ťa trápi, to trápi mňa...."
A spolužiakovi sa dcéra narodila, tak sa s ním všetci tešíme a blahoželáme mu a ja hlavne želám veeeeeeeľa síl, lebo ich budú onaja potrebovať.(inak, len na okraj k tomuto, nemá to nič s tým príbehom čo sem píšem spoločné Lebo v ňom je skoro všetko vymyslené ) Pri tej príležitosti som si uvedomila, že ja som sama vlastne ešte dieťa, aj keď sa mi blížia 19te narodeniny.
A tak sa posnažím udržať si odstup od "dospeláckeho" sveta čo najdlhšie. Uvidím koľko mi tento môj optimizmus vydrží
Končím a idem robiť zas tie trápne veci menom učenie Držím všetkým maturantom palce
no snad sa matury podarili a nad tou anglinou si zvitazila, bo uz omrkavam blogy, kedy tu uvidim opat tvoj krasny pribeh...a vlastne aky si mu dala nazov? Bo su tu len kapitoly, ale nazov to akosik nema...ci ma? :o) kazdopadne, hadam sa ti matury podarili...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.