Vacsinou to bola jednoducho nekompatibilita V najvaznejsom vztahu som uz polroka dopredu uvazoval skoro denne o rozchode, ale nemal som na to gule a nastastie sa nakoniec ona rozisla so mnou Vobec sme sa k sebe nehodili, boli totalne protipoly bez spolocnych zaujmov a citil som sa v tom vztahu dost obmedzovany. Rozchod som prezival celkom v pohode, cca 3-4 dni som bol z toho zniceny, nejedol som poriadne a bol smutny, ale potom som si uvedomil, ze som to vlastne potreboval a pocitoval neskutocnu ulavu. Nemyslim, ze sa to dalo vobec zachranit, uprimne si myslim, ze ten vztah nemal v prvom rade ani vzniknut. Kazdopadne, boli to cenne skusenosti, rozhodne mi tento vztah vela ukazal v tom, co urcite vo vztahu nechcem a nemienim tolerovat
Tak s prvým to bol fet, preplo mu z toho a dostávala som sa z toho roky, dokonca aj po skončení iných vzťahov sme furt spolu niečo mali, lebo asi s nikým som si nikdy nesadla tak, ako s ním. Dalo by sa to zachrániť, ak by nespoznal jedného debila, ale aj ja som potom postvárala hlúposti, lebo sa mi kvôli nemu nevenoval absolútne. No už po 12 rokoch od toho vzťahu je nezmyselné sa nad tým vôbec zamýšľať. Ale veľmi dobrý chlapec to bol predtým. Potom s inými veci ako veľká vzdialenosť alebo vek či zmena celkového pohľadu na svet. A mala som aj takých, že proste to len prišlo, z ničoho nič a fungovali sme ďalej len ako kamoši.
no, to by aj mňa zaujímalo... ale slečny sa rozišli so mnou a nikdy som nejakú priamu odpoveď nedostal, takže si môžem len tak domýšľať svoj záver.
a ten je taký, že keď som im doopravoval sebavedomie poničené domácim prostredím a predošlým vzťahom, tak si uvedomili že som pod ich úroveň, a majú na viac, a odišli si to nájsť.
z prvého rozchodu som sa vyhrabával asi 4 roky, z druhého... asi dva?
z detí sa stali dospelsi a uvedomili sme si že chceme od života každý nieco iné a že sme rozdielne osobnosti a tak som to ukončil keďže vtedy ona na to nemala gule, rozhodol som za nás a neľutujem to aj keď to bolo bolestivé a par mesiacov po rozchode som to ľutoval a chcel ju naspäť.. spamätaval som sa niekoľko rokov z toho.. plne som to akceptoval možno tak po 4-5 rokoch asi na takej úrovni že som sa vedel úplne pohnúť vpred
a som rád že dnes máme celkom pozitívny vzťah vieme sa v kľude porozprávať a nieje medzi nami už žiadne napätie..nieje nič horšie ako zanecháva za sebou vzťahy ktoré sú poškodené a nosia v sebe negativitu
liezli sme si na nervy a ja som cítila, že proste potrebujem byť sama a vyriešiť si v sebe nejaké veci. mala som psychicky dosť náročné obdobie a on mi absolútne nevedel byť oporou, problémy buď bagatelizoval alebo ingoroval tak som sa nasrala a požiadala ho, aby sa odsťahoval. okrem toho sme každý mali iné predstavy o živote a budúcnosti.
Myslím si, že v mojom prípade to bola v jednom vzťahu absolútna frustrácia. Vnútorne sme boli dvaja úplne iní ľudia, s úplne inými hodnotami, inými názormi a inými životnými skúsenosťami. A hoci sa hovorí, že protiklady sa priťahujú, tak v tomto prípade to nefungovalo vôbec. Tak vnútorne som dospel k pocitu, že celý náš vzťah bolo jedno obrovské divadlo. A človek sa môže niekedy snažiť akokoľvek, ale v prípade, že niečo niekde nefunguje, tak potom sa to v tom vzťahu aj odrazí.
Problém ale bol aj ten, že v tom čase som bol dlhodobo sám a chýbalo mi mať niekoho pri sebe a zdieľať svoj život. A skočil som do toho príliš rýchlo a príliš bez rozmýšľania. V podstate to bol z mojej strany asi zúfalý pokus o to niečo získať a bola to veľká chyba. Človek by nemal robiť zúfalé rozhodnutia. Skoro nikdy nie sú správne.
Tie najvyznamnejsie vztahy:
1. Doteraz neviem, asi si nasiel inu.
2. Boli sme prilis karierne ambiciozni (on pracoval pod sialenymi korejskymi sefmi do noci, ja som sa ucila na statnice) a nemali sme na seba cas, resp. sme mali ine priority.
3. Jeho egoizmus zavrseny tym, ze na par tyzdnov obmedzil nas kontakt lebo sa rozhodol, ze sa prestahuje 150 km, kupil pozemok, objednal si dom a len cakal, ze ked mi oznami tie velke novinky, budem cela nadsena, ako sa tam spolu nastahujeme. Az na to, ze 2 mesiace predtym som prisla kvoli nemu zit a pracovat do mesta, kde som nikdy nebola a nikoho nepoznala. Druhykrat sa mi uz nechcelo.
Prezivala som to vzdy zle a dostavala som sa z prveho roky, z druheho tyzdne a z tretieho mesiace.
No s prvým vážnym som si uvedomovala že sme úplne odlišní s odlišnými záujmami a aj tie čo nás najskôr spájali po piatich rokoch už zanikli, ja som nad rozchodom rozmýšľala už dávno, ale bol prvý a bála som sa že bez neho nebudem vedieť existovať. No a s druhým hlavne drogy, nemali sme na seba dobrý vplyv a za tých šesť rokov čo sme boli spolu sme dodrbali čo sa len dalo. Ale bolo to fajn, no
Kedysi by som povedala, že preto, lebo bol agresívny kokot, dnes s triezvym pohľadom viem uznať, že to bola súhra viacerých dôvodov.
V prvom rade, dali sme sa dokopy , keď som mala 17, naše názory a hodnoty sa po 6 rokoch zmenili, boli sme odlišní vo veľa veciach a záujmoch. Z mojej strany bola chyba v žiarlivosti, majetníckosti, lenivosti a to, že som kričala pri hádkach, čo on nenávidel. On nevedel udržať nervy a stal sa agresívnym, nebol empatický a bol dosť hlúpy a nelogický. Nevedeli sme spolu komunikovať a keď sme sa chceli hlbšie zblížiť , dokázali sme to len cez extázu a marihuanu, nedokázali sme pracovať na našom vzťahu.
Od rozchodu sú to 2 roky a 2 mesiace, prvý rok po rozchode sme sa stále stretávali a asi ďalších 8 mesiacov od posledného stretnutia mi trvalo kým som sa z toho nadobro vspamätala. Stále na neho často myslím, ale už som sa pohla vpred.
Az z odstupom mnohych rokov tie dovody viem vyhodnotit spravne. Z prveho som sa dostavala tak rok, z druheho to ani nechcem pocitat, ale to bol tazko toxicky vztah. Uz je to nastastie vsetko za mnou
zo začiatku to vyzeralo byť všetko krásne, po tom polroku som začala cítiť isté pochybnosti, ale chcela som sa v tom utvrdiť... neskôr to bolo ako na hojdačke, pridalo sa k tomu vyčerpanie z neustáleho cestovania (keďže sme boli na diaľku), snažil sa všemožne zmeniť, ale mne na ňom bohužiaľ prestalo záležať, proste sme boli nekompatibilní a už mi začal viac a viac liezť na nervy a okolo prvej vlny korony sme to ukončili...
je to hnusné, ale zvládla som to viac-menej v pohode, keďže som to mala v sebe ukončené už niekoľko mesiacov a len ma stále prehováral nech mu ešte dám šancu že sa niečo vo mne prebudí... no len prázdnota... a on to zvládal asi tiež v pohode, keď si za niekoľko týždňov našiel inú boli sme spolu cca rok aj 8 mesiacov
posledny oficialny vztah: prestal som k nej citit hlbsie city, pretoze som si uvedomil, ze to prakticky vbc nefunguje a ani ked som s nou o tom velmi vela x otvorene komunikoval, v com vidim nase medzery, nebola to nijak schopna zmenit. vela aj zavazilo, ze sme si boli dost podobni, ale i v tych negativnych veciach.
napriek tomu sa ten rozchod tahal este 3/4 roka, ona si moc nechcela pripustit, ze uz nie sme spolu a mne sa od nej tiez nechcelo, totalna komfortna zona
dalo by sa to zachranit, ak by sa zmenila, ale asi nie natrvalo a je to aj fajn, lebo vdaka rozchodu som spoznal niekoho ineho zas. a potom sme si aj chvilu tu na birdzi nakladali, co ma utvrdilo, ze rozchod mal byt.
dostal som sa z toho velmi rychlo, kedze som to inicioval a este sa to tahalo, ale aj tak mi samozrejme bolo aj trosku smutno, zazili sme vela srandy. dodnes na nu pomyslim aspon raz za par dni a vzdy sa musim zacat smiat, hoci su to uz 3 roky - lebo bola neskutocne humorny clovek, asi najviac ako koho poznam, nikto ma nedokazal tak rozosmievat
posledny neoficialny "vztah" - no... našiel som jej niekoho ineho nechtiac
prezival som to extremne zle, niekolko mesiacov som bol vyslovene v pici ako nikdy, na dne psychicky a chradol som aj fyzicky z dovodov, ktore nebudem specifikovat. boli chvile, kedy som si seriozne myslel, ze sa utrapim, nezazil som nic take. ale aspon som pekne schudol vtedy aj taxom sa z najhorsich sraciek dostal podla mna celkom rychlo - s pomocou inych zien, aj preto, ze niektore veci neboli az take intenzivne, kedze sme spolu oficialne nechodili. ale fu.
zachranit sa to uz asi nedalo ,ale dalo sa tomu zabranit a to ma asi najviac uzieralo.
nvm, ci sa z toho niekedy dostanem uplne (zatial nepresiel den, kedy by som na nu nepomyslel), ale je to v poriadku teraz. sme znovu v kontakte, sme si to po opadnuti najvacsich emocii vydiskutovali, fungujem normalne len na niektore veci nesmiem mysliet
1. Ani neviem prečo sme sa rozišli..asi tam zahrala úlohu moja žiarlivosť.. + sme boli mladí a blá...
Prežívala som to dosť ťažko, bola to prvá a fakt veľká láska
2. Klamstvá, drogy...
Toto ma dosť zobralo..keďže sme spolu mali dieťa, bolo to o to viac ťažšie
3. Workoholik, boli sme málo spolu, často ma ignoroval a sľuboval, čo nesplnil..
Trápila som sa, pár dní som nejedla..ale našťastie, z tohto som sa dostala celkom rýchlo
4. Nezvykol si na to, že mám dieťa.
Z tohto som sa nespamätala doteraz a to uz sú vyše 4 roky od rozchodu. Stále ho milujem, aj keď mi na ňom asi milión vecí vadí, ale tolerujem mu všetko. Dosť ma vie raniť, no napriek tomu je v mojich očiach ten naj.
A tento celý (ne)vzťah ma najviac zničil/ničí..
5. Nepatrili sme k sebe, boli sme skôr kamoši
Poplakala som si a bolo dobre prebolelo to rýchlo
6. Neľúbila som ho, nevenovala som mu toľko času, koľko by chcel
Tak toto som moc neprežívala, skôr som z toho rozchodu mala radosť a cítila som oslobodenie..nechcela som ho trápiť a ja som sa tiež takto trápila. Bolo to tak lepšie
S každým z nich som v kontakte - s niekym viac, s niekym menej..občas sa aj stretneme a sme kamoši. Mám ich rada všetkých
pre mna uplna topka bol chalan, ktory mi vycital, ze som priatelska (hej, ja, vraj) a potom mi povedal, ze sa mu neoplati 1,5 hodiny sediet v buse a prist za mnou toz dobre
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
a ten je taký, že keď som im doopravoval sebavedomie poničené domácim prostredím a predošlým vzťahom, tak si uvedomili že som pod ich úroveň, a majú na viac, a odišli si to nájsť.
z prvého rozchodu som sa vyhrabával asi 4 roky, z druhého... asi dva?
a som rád že dnes máme celkom pozitívny vzťah vieme sa v kľude porozprávať a nieje medzi nami už žiadne napätie..nieje nič horšie ako zanecháva za sebou vzťahy ktoré sú poškodené a nosia v sebe negativitu
Problém ale bol aj ten, že v tom čase som bol dlhodobo sám a chýbalo mi mať niekoho pri sebe a zdieľať svoj život. A skočil som do toho príliš rýchlo a príliš bez rozmýšľania. V podstate to bol z mojej strany asi zúfalý pokus o to niečo získať a bola to veľká chyba. Človek by nemal robiť zúfalé rozhodnutia. Skoro nikdy nie sú správne.
1. Doteraz neviem, asi si nasiel inu.
2. Boli sme prilis karierne ambiciozni (on pracoval pod sialenymi korejskymi sefmi do noci, ja som sa ucila na statnice) a nemali sme na seba cas, resp. sme mali ine priority.
3. Jeho egoizmus zavrseny tym, ze na par tyzdnov obmedzil nas kontakt lebo sa rozhodol, ze sa prestahuje 150 km, kupil pozemok, objednal si dom a len cakal, ze ked mi oznami tie velke novinky, budem cela nadsena, ako sa tam spolu nastahujeme. Az na to, ze 2 mesiace predtym som prisla kvoli nemu zit a pracovat do mesta, kde som nikdy nebola a nikoho nepoznala. Druhykrat sa mi uz nechcelo.
Prezivala som to vzdy zle a dostavala som sa z prveho roky, z druheho tyzdne a z tretieho mesiace.
škoda...
V prvom rade, dali sme sa dokopy , keď som mala 17, naše názory a hodnoty sa po 6 rokoch zmenili, boli sme odlišní vo veľa veciach a záujmoch. Z mojej strany bola chyba v žiarlivosti, majetníckosti, lenivosti a to, že som kričala pri hádkach, čo on nenávidel. On nevedel udržať nervy a stal sa agresívnym, nebol empatický a bol dosť hlúpy a nelogický. Nevedeli sme spolu komunikovať a keď sme sa chceli hlbšie zblížiť , dokázali sme to len cez extázu a marihuanu, nedokázali sme pracovať na našom vzťahu.
Od rozchodu sú to 2 roky a 2 mesiace, prvý rok po rozchode sme sa stále stretávali a asi ďalších 8 mesiacov od posledného stretnutia mi trvalo kým som sa z toho nadobro vspamätala. Stále na neho často myslím, ale už som sa pohla vpred.
Ale ked som dostal, tak to bolo preto, ze som jej nedal zajebat alebo ze, som vraj stale lubil svoju ex
je to hnusné, ale zvládla som to viac-menej v pohode, keďže som to mala v sebe ukončené už niekoľko mesiacov a len ma stále prehováral nech mu ešte dám šancu že sa niečo vo mne prebudí... no len prázdnota... a on to zvládal asi tiež v pohode, keď si za niekoľko týždňov našiel inú boli sme spolu cca rok aj 8 mesiacov
napriek tomu sa ten rozchod tahal este 3/4 roka, ona si moc nechcela pripustit, ze uz nie sme spolu a mne sa od nej tiez nechcelo, totalna komfortna zona
dalo by sa to zachranit, ak by sa zmenila, ale asi nie natrvalo a je to aj fajn, lebo vdaka rozchodu som spoznal niekoho ineho zas. a potom sme si aj chvilu tu na birdzi nakladali, co ma utvrdilo, ze rozchod mal byt.
dostal som sa z toho velmi rychlo, kedze som to inicioval a este sa to tahalo, ale aj tak mi samozrejme bolo aj trosku smutno, zazili sme vela srandy. dodnes na nu pomyslim aspon raz za par dni a vzdy sa musim zacat smiat, hoci su to uz 3 roky - lebo bola neskutocne humorny clovek, asi najviac ako koho poznam, nikto ma nedokazal tak rozosmievat
posledny neoficialny "vztah" - no... našiel som jej niekoho ineho nechtiac
prezival som to extremne zle, niekolko mesiacov som bol vyslovene v pici ako nikdy, na dne psychicky a chradol som aj fyzicky z dovodov, ktore nebudem specifikovat. boli chvile, kedy som si seriozne myslel, ze sa utrapim, nezazil som nic take. ale aspon som pekne schudol vtedy aj taxom sa z najhorsich sraciek dostal podla mna celkom rychlo - s pomocou inych zien, aj preto, ze niektore veci neboli az take intenzivne, kedze sme spolu oficialne nechodili. ale fu.
zachranit sa to uz asi nedalo ,ale dalo sa tomu zabranit a to ma asi najviac uzieralo.
nvm, ci sa z toho niekedy dostanem uplne (zatial nepresiel den, kedy by som na nu nepomyslel), ale je to v poriadku teraz. sme znovu v kontakte, sme si to po opadnuti najvacsich emocii vydiskutovali, fungujem normalne len na niektore veci nesmiem mysliet
Ďalšie 2,5 s niekým, s kým mám doteraz veľmi korektný vzťah, ale celý čas sme boli viac menej kamaráti, než partneri.
A tretí vzťah bol omyl nad omyly a nechcem sa k tomu vracať ani len v spomienkach.
Prežívala som to dosť ťažko, bola to prvá a fakt veľká láska
2. Klamstvá, drogy...
Toto ma dosť zobralo..keďže sme spolu mali dieťa, bolo to o to viac ťažšie
3. Workoholik, boli sme málo spolu, často ma ignoroval a sľuboval, čo nesplnil..
Trápila som sa, pár dní som nejedla..ale našťastie, z tohto som sa dostala celkom rýchlo
4. Nezvykol si na to, že mám dieťa.
Z tohto som sa nespamätala doteraz a to uz sú vyše 4 roky od rozchodu. Stále ho milujem, aj keď mi na ňom asi milión vecí vadí, ale tolerujem mu všetko. Dosť ma vie raniť, no napriek tomu je v mojich očiach ten naj.
A tento celý (ne)vzťah ma najviac zničil/ničí..
5. Nepatrili sme k sebe, boli sme skôr kamoši
Poplakala som si a bolo dobre prebolelo to rýchlo
6. Neľúbila som ho, nevenovala som mu toľko času, koľko by chcel
Tak toto som moc neprežívala, skôr som z toho rozchodu mala radosť a cítila som oslobodenie..nechcela som ho trápiť a ja som sa tiež takto trápila. Bolo to tak lepšie
S každým z nich som v kontakte - s niekym viac, s niekym menej..občas sa aj stretneme a sme kamoši. Mám ich rada všetkých