Ešte neviem čo bude tento rok... Ja si však na oslavu MDŽ nepotrpím, ale mám takú milú príhodu s minulého roka:
Deň pred MDŽ sme s kamoškou sedeli vo veľmi ponurej nálade na múriku a rozprávali sa. 10 minút... pol hodinu... hodinu... možno aj viac. Občas okolo nás prešli nejakí ľudia, pričom poniektorí na nás na okamih divne zazreli. No okolie nás aj tak veľmi netrápilo až kým nešiel po chodníku na druhej strany cesty chlapík s mobilom na uchu. Mohol mať okolo 30ky. Zrazu len zastal oproti nám pokračujúc v telefonovaní. Pozerali sme naňho čo asi chce. Keď dotelefonoval pozrel na nás a povedal "Baby, nie že by ma do toho niečo bolo, ale nemali by ste smútiť, keď už máte zajtra to MDŽ. Choďte si niekam užiť."
Pointa skoro žiadna, ale nám to prišlo neuveriteľne zlaté, že v dnešnom svete si niekto úplne cudzí nájde troška času aby nás povzbudil. A malo to aj svoj účinok, lebo po dlhom čase sme sa zdvihli a trošku veselšie sme šli do mesta.
ja by som ani nevedela že to je dnes,keby mi kamoška na pokeci nenapísala: všetko naj k MDŽ a ja kukáám ... to dnees? ....a ze hey hh haluška mno...to bolo asi orvé a posledné blahoprianie na dnes...
Ráno som vstala a mama nebola doma, tak som rýchlo naklusala do obchodu kúpiť višne v čokoláde aby som to stihla kým sa vráti. Potom prišiel tato z mesta s 2 kyticami, myslela že jedna je pre mňa ale hneď ma uzemnil, že sú pre mamu a babku (ja som predsa ešte dieťa, nie žena). Fajn, tak si to detstvo teda užívam
Takže doma som nič nedostala, uvidíme či sa to nejako zmení keď pôjdem poobede von
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
Mame dám pusu a tým to hasne
pche, to musím niekomu pripomenut
inak registrujem tak, ze aha MDZ. mhm fajn.
Deň pred MDŽ sme s kamoškou sedeli vo veľmi ponurej nálade na múriku a rozprávali sa. 10 minút... pol hodinu... hodinu... možno aj viac. Občas okolo nás prešli nejakí ľudia, pričom poniektorí na nás na okamih divne zazreli. No okolie nás aj tak veľmi netrápilo až kým nešiel po chodníku na druhej strany cesty chlapík s mobilom na uchu. Mohol mať okolo 30ky. Zrazu len zastal oproti nám pokračujúc v telefonovaní. Pozerali sme naňho čo asi chce. Keď dotelefonoval pozrel na nás a povedal "Baby, nie že by ma do toho niečo bolo, ale nemali by ste smútiť, keď už máte zajtra to MDŽ. Choďte si niekam užiť."
Pointa skoro žiadna, ale nám to prišlo neuveriteľne zlaté, že v dnešnom svete si niekto úplne cudzí nájde troška času aby nás povzbudil. A malo to aj svoj účinok, lebo po dlhom čase sme sa zdvihli a trošku veselšie sme šli do mesta.
a dpč ja som zabudol ze je neska MDZ az predchvilou som uvidel na nete ze je, cize ani pre mamu nic nemam
Takže doma som nič nedostala, uvidíme či sa to nejako zmení keď pôjdem poobede von