V minulom vzťahu som toto riešila. Že sa nehýbeme nikam..že ma to proste už neobohacuje,že..si nemáme 'čo nové' povedať. Skončilo to rozchodom.
A dnes mám už skoro rok iný vzťah a toto som nikdy neriešila takže záleží od ludí..od toho čo robia,spolu,osve.. proste treba mať podla mňa popri vzťahu aj nejaký ten vlastný život,aspoň sčasti inak z toho bude stereotyp velmi rýchlo..
Možnosti som si nečítal, toto je skôr osobitné. Vzťah tohto typu si určite chcem stavať na bezpodmienečnej dôvere, spoločných záujmoch, podobnom svetonázore. Keď vidím, že toto píšeš v 17 a stalo by sa mi to v tom veku, tak to čo som napísal, pokladám za to najdôležitejšie čo nás bude spájať vždy. Ak by sa ona necítila šťastná, ani ja, tak potom to nie je vzťah ako má byť - teda slobodné rozhodnutie robiť šťastného toho druhého. Časom zamilovanosť pominie, vtedy by mala nastať láska. Teda pochopenie, že som s tým človekom lebo mu viem poskytnúť to, čo ho robí šťastným a robí to šťastným i mňa. Nemyslím tým pekný úsmev, svaly. Skôr súzvuk dvoch ľudí a ich duší. Tomu musí predchádzať priateľstvo kedy sa spoznávate.
@pijemzelenycaj Nikdy nevieš kedy sa podobné stane, asi sa to stáva v každom vzťahu. Nemáš začo.
... že múdre nemám titul na lásku, múdry je každý názor na túto tému, lebo vychádza zo skúsenosti, z rozhodnutia... len som napísal ako to vnímam ja, tu sa za to nemusím hanbiť, obávať sa, že budem mať maličkú dušičku, ak si tu budú o mne myslieť, že som snílek, idealista a pod. Čo som napísal vidím realisticky, a viem, že sa nedá vždy predísť kríze, ale je to o tom ako sa poznáme s druhým, a či ho vidíme ozaj takého aký je. A vieme odpúšťať...
To je velmi individualne. Pri poslednej partnerke bolo lepsie mat v pici a neriesit to a ono sa to same nejako upratalo... Kazdopadne preferujem konfrontaciu a nasledne vyriesenie problemu, ale obavam sa, ze uz som si tak zvykol na mampicizmus, ze inak by som problemy uz asi "neriesil".
čo ja viem, nešťastná som zatiaľ nebola, pokial viem, ani on nie, u nás je problém len ten, že sa strašne málo vidíme, a to napriek tomu, že spolu bývame..
ako kedy a aky problem..niekedy si necham este poradit nezaujate strany..ale povacsine si to riesim sam s partnerkou je to lepsie ako mlcat..bud sa to vyriesi abo to skonci..
@flussice absolútny súhlas....alebo možno 1,2,1,3 alebo také dačo...keď je človek sám, alebo sa skúsi poradiť s niekým iným, má nové myšlienky, nové argumenty, ktoré by pri opätovnom pokuse v možnosti 1 mohli pomôcť... potom znovu 1,2,1,3 A tak dokola, až ký sa to nevyrieši...Alebo 1, 2,2,2,2,3,3,3,3 a k tej 1 sa už nedostane
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
A dnes mám už skoro rok iný vzťah a toto som nikdy neriešila takže záleží od ludí..od toho čo robia,spolu,osve.. proste treba mať podla mňa popri vzťahu aj nejaký ten vlastný život,aspoň sčasti inak z toho bude stereotyp velmi rýchlo..
Ja som mala rada jeho,on mňa a i tak to skončilo kokotne.
Aj naposledy keď som sa s ním začala rozprávať-hádať tak to skončilo tak že ,, napíšem ti na nete " O___O
... že múdre nemám titul na lásku, múdry je každý názor na túto tému, lebo vychádza zo skúsenosti, z rozhodnutia... len som napísal ako to vnímam ja, tu sa za to nemusím hanbiť, obávať sa, že budem mať maličkú dušičku, ak si tu budú o mne myslieť, že som snílek, idealista a pod. Čo som napísal vidím realisticky, a viem, že sa nedá vždy predísť kríze, ale je to o tom ako sa poznáme s druhým, a či ho vidíme ozaj takého aký je. A vieme odpúšťať...