vacsinouz sa nad tyma ni nepozastavujem bo to nema zmysel ,ja znesiem vsetko ,malokto ma vytoci tak ze sa pohadam abo vynadam topmu cloveku,skro sa s nim nebavim
najlepšia je jednoznačne ignorácia a ukončenie debaty s úsmevom na tvári ale ak k tomu dochádza cez net, tak je to ešte jednoduchšie...odhlásiť sa, vypnúť počítač, napustiť si vaňu alebo ísť si niečo uvariť alebo kuknúť telku alebo čojaviem čo a hneď je svet krajší treba byť proste diplomat
no niekedy sa naserem, a vsetkych ignorujem vypochodujem prec odvsetkych urazene ...ale aj ked je chyba viac na mojej strane.. . aletoto ma pomerne rychlo prejde..
inokedy zacnem kricat na cloveka a trieskat dverami
mňa je ťažké vytočiť, ale keď sa ja už naseriem, tak to stojí za to mám strašne silný hlas, tak si to určite vie každý predstaviť, aký bordel viem narobiť... ale neštvem sa... navrieskam, vynadám a odídem sem-tam ešte cestou niečím tresnem
vravim mu pravdu stale dookola..ked sa so mnou hada dalej zacnem sa smiat jaky je trapny ..potom ked odide este sa nad tym smejem a zachvilu mi to pride ze moj zivot je hrozny nenavidim ho atd atd poplacem si idem von s kamaratmi a uz je dobre
Ja sa vždy správam k druhým tak, ako sa oni správajú ku mne. Keď si niekto začne, nemám problém pokračovať. A niežeby sa mi to nejako páčilo, ale taká proste som.
Čistý cholerik, čiže vytáčam sa a aj vybuchujem pomerne často
zalezi o koho ide... ale naozaj vytocit ma vie iba matka a to od zlosti az placem alebo v najhorsom pripade hadzem o zem,stenu rozne predmety od sklenenych poharov po mobily
keď sa hádam cez net, smejem sa, chytám dotyčnú osobu za slovíčka a neberiem to nejak extra vážne. vynadám a rýchlo ma zlosť prejde.
dávnejšie som vybuchovala, kričala, najmä na sestry.. ale už som zistila že to nemá zmysel.. tak len dakedy zvýšim hlas aj to málokedy. nemám rada keď niekto na niekoho kričí, tak by som ani ja nemala na nikoho kričať...
Mňa dokáže vytočiť iba brat a jeho nemôžem ani udrieť ani po ňom navrieskať, lebo je to rodinný miláčik... A to on dobre vie, takže to aj využíva- pred kamarátmi je drzý a papuľuje, tak radšej odídem z izby, pustím si hudbu na plné pecky a vykričím sa =D
ak mám blbú náladu,nechám sa veľmi rýchlo vytočiť.
správam sa rôzne,buď kričím,začnem fakt nadávať a často na otázky odpovedať: hovno (áno,hanbím sa a snažím sa kontrolovať).to je ak ma niekto vytočí.
ale ak ma niekto naozaj nahnevá,niekto od koho by som to nečakala,alebo niekto,kto mi je blízky,uzavriem sa do seba,som ticho,potichu trpím,plačem a dotyčný často o tom ani nevie,dozvie sa to tak,že s ním nekomunikujem...
Heh, keď ma niekto vytočí? Som dosť veľký cholerik. Vytočia ma pomerne rýchlo a často. Chvalabohu s vyšším vekom nadobúdam aj viac sebakontroly.
Keď ma naštve človek, na ktorom mi záleží a vidím aspoň trochu snahy sa zmieriť, snažím sa upokojiť a premyslieť si to, čo samozrejme len tak nejde, takže ukončím hádku (ak nejaká začala) a idem kdesi preč.
Ak ma naštve niekto, koho skoro nepoznám alebo si s ním nejak moc nerozumiem, poviem si, že mi za to nestojí, ale pohádam sa s ním aj tak (asi ma to čiastočne baví a viac to neriešim. Aj keď občas, keď mám neskôr pocit, že to bola moja chyba, sa idem ospravedlniť. Avšak ľudia, ktorých moc dobre nepoznám ma nezvyknú naštvať, takže to sa stáva málokedy.
Ale všetko sa mení, keď ma naštve nejaký drzý rovesník. Také to rozmaznané dieťa, ktoré povie do očí všetko a to tým najhorším možným spôsobom. S tými sa hádať jednoducho nedokážem. Sklopím hlavu a počúvam urážky a nadávky. Bojím sa... aj keď som si istá, že by som ho dokázala celkom zosmiešniť svojimi poznámkami, keby som chcela. Pred pár rokmi som toho schopná nebola a neviem sa zbaviť toho hnusného pocitu slabého a bezbranného človeka.
Je to proste úplne naopak. S kamarátmi sa hádam, keď ma naštvú a s nepriateľmi nie. Aj keď si myslím, že je to asi tým, že na priateľoch mi záleží a zvyčajne ma naštve práve to, že spravia hlúposť, ktorú im chcem vyhovoriť...
No a v prípade, že ma naštvú nejako nevedomky a nie je to dôvodom na hádku, začnem písať "...", prípadne jednoslovne odpovedať a celá som akási chladná. Táto možnosť sa vyskytuje najčastejšie Priemerne raz za jeden až dva dni XD
Btw: Nadávky v hádkach používam málokedy. Možno je to tým, že vo väčšine prípadov sa k téme hádky nadávky nehodia, heh...
od mojich blízkych a známych znesiem ozaj veľa, dokážem sa istý čas ovládať a na všetko pozerám s chladnou hlavou, alebo s humorom. keď ale pohár mojej trpezlivosti pretečie, z vtipálka a pohoďáka sa stane výbušná zmes, ktorá dokáže aj porozbíjať predmety na okolo (zväčša ale do nich kopem a hádžem s nimi). moje sebazdokonalenie tak spočíva po rokoch iba v tom, že si v hneve už viem vyberať na kopanie a uchopenie predmety plastové, ľahké, mäkké a nerozbitné.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
inokedy zacnem kricat na cloveka a trieskat dverami
ale nie..mna ked niekto vytočí, vtedy vrieskam, utekám od neho (hlavne od pritela)a skladam telefony..inak je vsetko v pohoo
faktom však ostáva, že to sa stáva málokedy
Čistý cholerik, čiže vytáčam sa a aj vybuchujem pomerne často
a vlastne ma už asi 23 rokov nič nerozčúlilo
je malo veci co ma nastve a ak ma aj nastve tak ponadavam mimo tej osoby nakolko by hadka nic neriesila a by som sa hadal otom istom......
a to video to by ma musel niekdo uplne nastvat aby som tak zareagoval?
dávnejšie som vybuchovala, kričala, najmä na sestry.. ale už som zistila že to nemá zmysel.. tak len dakedy zvýšim hlas aj to málokedy. nemám rada keď niekto na niekoho kričí, tak by som ani ja nemala na nikoho kričať...
Ja vždy kričím máme to v rodine
správam sa rôzne,buď kričím,začnem fakt nadávať a často na otázky odpovedať: hovno (áno,hanbím sa a snažím sa kontrolovať).to je ak ma niekto vytočí.
ale ak ma niekto naozaj nahnevá,niekto od koho by som to nečakala,alebo niekto,kto mi je blízky,uzavriem sa do seba,som ticho,potichu trpím,plačem a dotyčný často o tom ani nevie,dozvie sa to tak,že s ním nekomunikujem...
Keď ma naštve človek, na ktorom mi záleží a vidím aspoň trochu snahy sa zmieriť, snažím sa upokojiť a premyslieť si to, čo samozrejme len tak nejde, takže ukončím hádku (ak nejaká začala) a idem kdesi preč.
Ak ma naštve niekto, koho skoro nepoznám alebo si s ním nejak moc nerozumiem, poviem si, že mi za to nestojí, ale pohádam sa s ním aj tak (asi ma to čiastočne baví a viac to neriešim. Aj keď občas, keď mám neskôr pocit, že to bola moja chyba, sa idem ospravedlniť. Avšak ľudia, ktorých moc dobre nepoznám ma nezvyknú naštvať, takže to sa stáva málokedy.
Ale všetko sa mení, keď ma naštve nejaký drzý rovesník. Také to rozmaznané dieťa, ktoré povie do očí všetko a to tým najhorším možným spôsobom. S tými sa hádať jednoducho nedokážem. Sklopím hlavu a počúvam urážky a nadávky. Bojím sa... aj keď som si istá, že by som ho dokázala celkom zosmiešniť svojimi poznámkami, keby som chcela. Pred pár rokmi som toho schopná nebola a neviem sa zbaviť toho hnusného pocitu slabého a bezbranného človeka.
Je to proste úplne naopak. S kamarátmi sa hádam, keď ma naštvú a s nepriateľmi nie. Aj keď si myslím, že je to asi tým, že na priateľoch mi záleží a zvyčajne ma naštve práve to, že spravia hlúposť, ktorú im chcem vyhovoriť...
No a v prípade, že ma naštvú nejako nevedomky a nie je to dôvodom na hádku, začnem písať "...", prípadne jednoslovne odpovedať a celá som akási chladná. Táto možnosť sa vyskytuje najčastejšie Priemerne raz za jeden až dva dni XD
Btw: Nadávky v hádkach používam málokedy. Možno je to tým, že vo väčšine prípadov sa k téme hádky nadávky nehodia, heh...