Je to ako keby si spadla do studenej vody. Tisícky ihiel sa ti zabodávajú do srdca a ty si ako ochromená. Nemôžeš sa pohnúť ani sa poriadne nadýchnuť. Kus z teba v tej chvíli umrie spolu s tým človekom. Kus srdca, ktorý ti už nikto nevráti a na miesto neho tam ostane len hlboká a nikdy nezacelená jazva až do konca.....
Podobne ako si písala ty v tvojom blogu. Na žiadnom pohrebe som ešte neplakala. A pritom pri smutnom filme, či knihe mi nerobí žiadny problem revať, neviem prečo...
naposledy mi z rodiny umrel clovek dost davno, a viem, ze to bolo strasne - uvedomit si,ze sa nikdy nevrati, uz ho nikdy neuvidim ziveho, iba na fotkach... a ze zabudnem na to ako vyzera a aky bol.. ale nezabudla som.
@temperancecullen omg..toto bolo krasne povedane..vyvolalo to vo mne zvlastne pocity - nostalgiu a zaroven smutok
...uz pri pomysleni na smrt niekoho blizkeho mi je do placu (aj ked je to len nas psik) pritom na pomysleni na vlastnu smrt mi vobec nie je smutno cakam ze po smrti my bude uz len lepsie...najradsej by som chcela zomriet rychlo napr.: len tak zaspat a uz sa nezobudit alebo gulkov rovno do srdca
@didussiq Takú smrť akú si opísala(len zaspať a nezobudiť sa ) si môže dovoliť len málokto...Všetci by sme si želali aký koniec, ale nie vždy je nám to dopriate...
Ja sa smrti strašne bojím...Pretože si neviem predstaviť čo bude potom keď naposledy vydýchnem. Ocitnem sa niekde alebo narodím sa znovu? Mám strach z toho čo nastane.....
ja neviem..ked som prisla o kamarata bolo to zle..ale s odstupom casu som sa vedela aj sa viem normalne smiat a tak..v prvej chvili ma napadlo ze uz nic nebude take ako predtym..ako budeme moct my svetci zit? momentalne je na tom zle moja prababka aj psik..mozno to bude z niet hnusne ale ja viem ze prababka sa uz roky len trapi(v tomto obdobi dost premyslam o eutanazii) a psik..ten sa snad z toho dostane
no u mna je to zvlastne...mne ked niekto odide (chvalabohu uz hodnu chvilu nikto) tak je to akokeby mi odumrela ista cast srdca ktora uz nikdy nenarastie...viem ze ten clovek ma proste svoje crty alebo charakteristcke pohyby ktorymy by som ho spoznala aj kilometrovej vzdialenosti a viem ze to uz nikdy neuvidim nikdy neuvidim ani jeho usmev nezasmejem sa na jeho humore ktory ma kazdy clovek jedinecny...ale na druhej strane ja sa smrti nebojim...poviete si jasne dakto na nu namieri pistol a s poserie uz len pri tej predstave...ale ja jednoducho nebojim sa zomriet viem ze vela dobreho som nespravila...mozno ...ale viem ze v tej chvili to nezmenim...mna istym sposobom fascinuje smrt viete nevieme ake to je na druhej strane ak to tak poviem ale vieme ze to zazijeme len raz takze si to musime niekdy vryt ale kam??? do srdca??? ved telo uz mat nebudeme...ale na druhej strane viera vravi ze nebo respektive peklo je len stav duse cize nie je to miesto takze neviem na co sa mam tesit alebo coho sa mam bat...ale umriet sa nebojim jednoducho u seba to beriem normalne ale ked mi niekto odide je to cierna diera v mojej dusi
@sheily eutanazia??? ved to je ako keby si niekomu rozkazal zabit cloveka...viem ma svoje trapi sa ale co ak chce este zit??? co ak vas chce este vidiet pocut citit...ty nikdy nevies co citi ten druh...ci chce zit alebo nie...co vies mozno s toho dostane a budete stastni ze ju mate pri sebe ale mozno to uz nikdy nezazijete ked ju date...ja to poviem takzo...date ju zabit...povedala sm to takto lebo toto je pravda
@19 ano ona urcite chce zit ked stale nam hovori ze chce zomriet, ze ju vsetko boli a stale rozprava o smrti..okrem toho si nemyslim ze bude niekedy vitalna a vstane z postele na viac ako 5 minut..ja ju lubim a velmi ale vidim veci realne..RAKOVINU proste nevylieci a nici nie len seba, ale aj moju babku ktora je uz v koncoch utrapena..proste nejdem ju zabit, ale niekedy mam pocit ze by to lepsie ale to neznamena ze ju nelubim
@sheily aj moja teta vravi ze uz zomrie ze j mame odniest na cintorin...dobre mozno nema rakovinu...ale nikdy nevies co ma clovek v kutiku duse...mozno je stastna ked ste pri nej a ked pojdetehoci aj minutu prec spomenie si na miuost...moja teta prisla o vsetky svoje 4 deti...len jedno dieta bolo na pve svete prijimanie ostatne sa toho ani nedozili...ale skus ju povzbudit...napriklad moj brat stale pri tete vtipkuje aby aspon trochu opadol zial...skus to urcite nie je taka ze sa neusmeje...ale ked ju das zabit...ja nazyvam veci pravymy menami nehnevaj sa...ta mozno o rok mozno o dva dlhsie neuvidis je usmev jej tvar...mozno na fotkach...neviem ako ty ale ja by som si to vycitala do konca svojho zivote aj keby ze sa len pozeram ze nedavam suhlas nic nepoviem len sa pozeram ja by som mala mozno vecsie vycitky ako ten kto dal ten suhlas
@vewe ved ona ani nevie kto sme ked tam prideme..proste nejdem jej nic spravit..len su to moje myslienky v kutiku srdca..pravdaze si prajem aby sa vyliecila..ale som realistka
@sheily ja som otimistka vzdy sa da najst riesenie ale eutanazia v ziadnom pripade ani v najkrajnejsom nie je riesenie je to len zbytocna smrt cloveka ktory v kutik srdca chcel zit...a zbytocne vycitky ludi co to spravili...urcite nejake maju myslim ze necitia sa dobre ze dali podnet nazabitie milovanej podotykam MILOVANEJ osoby
Musím si poklopkať.. ak by mi mal zomrieť niekto strašne blízky, jeden z rodičov, napr. mama... Zomrela by som asi od žialu. Neprežila by som to. Pretože, to čo by zo mňa odišlo, by asi nenaplnil už nik... Nemôžem na to ani myslieť, už pri pomyslení mi stekajú po tvári slzy..
No..raz to príde....ja osobne sa smrti nebojím...skôr mi vadí o čo by som mohla prísť, kebyŽe umrem...predČasne...
a inak....je take pekne...prirovnanie?..metafora?...neviem...rieka Léthé alebo jak sa volala.... prešiel na druhu stranu rieky Lethe....cize zomrel...nehorázne sa mi to paci....
A kebyze mi umre niekto blízky...už mi umrelo...pár blízkych...niektorý známy umreli...resp. ich niekto zabil...je iné, keď je niekto starý alebo má rakovinu..keď umrie...tak to bolí...moc....ale keď niekoho zabijú...tak je to šok...a ten šok trvá dlho...u mňa vždy keď si na to spomeniem....ale je zaujímavé, že neplacen ked niekto zomrie....nedokázem plakat vtedy
@cocca-colla Ale prezila. Clovek je tvor prisposobivy. Nikdy nezabudnes, ale prezijes. A znovu budes stastna. Tak to funguje.
Nie je nic co by som si zelala viac, ako to, aby ocino zil. Aby videl ako sa sestra dostala na strednu, ako som robila skusku za skuskou, ako sa jeho najmladsia dcera ucila pocitat, potapat, jazdit na koni. Aby videl nasu havinu, ktoru sme si kupili. Aby siel s nami na tie dovolenky na ktorych sme boli. Aby mohol stat po boku svojho brata, ked sa jeho stav zhorsil. Aby poriadne spoznal mojho manzela. Aby ma odviedol k oltaru, ked som sa vydavala a plakal na mojej svadbe (lebo by plakal). Aby sme spolu dalej chodili na Futsal a ja som ho povzbudzovala pri piskani a nadavala sprostym fanusikom, ktori si nevidia dalej ako na spicku nosa a nadavali by mu za jeho rozhodovanie. Aby sme spolu mohli pozerat Ligu majstrov, chodili na tenis, futbal, hokej. Aby som mohla vidiet tu hrdost a pychu v jeho ociach takmer vzdy ked pozrel na mna, na sestry alebo na maminu. Aby videl maminu na bakalarskej promocii.
Dofrasa jo, to vsetko by som chcela. Ale nic z toho sa nestane, pretoze pred 3 rokmi par ludi urobilo par chyb a odniesol to chlap, na ktoreho vsetci spominali v dobrom (fakt nepoznam nikoho kto by ho nemal rad a to ratam aj mladych futsalistov ktorym porozdaval cervene karty).
Ale zvykli sme si. Naucili sme sa znovu zit. A som stastna, skutocne stastna, lebo viem, ze by to tak chcel. Jeho laska nezomrela s nim, tu mam stale v sebe a nikdy nezmizne. A o tom to je.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
skôr také že tma a nič.. ako keď zaspím.. len bez zobudenia
...uz pri pomysleni na smrt niekoho blizkeho mi je do placu (aj ked je to len nas psik) pritom na pomysleni na vlastnu smrt mi vobec nie je smutno cakam ze po smrti my bude uz len lepsie...najradsej by som chcela zomriet rychlo napr.: len tak zaspat a uz sa nezobudit alebo gulkov rovno do srdca
ale vlastná smrť..tá bolí o dosť menej. a ja ju v tejto chvíli beriem ako podstatnú etapu života. len čo bude, keď naozaj príde... asi nič. bude pokoj
a inak....je take pekne...prirovnanie?..metafora?...neviem...rieka Léthé alebo jak sa volala.... prešiel na druhu stranu rieky Lethe....cize zomrel...nehorázne sa mi to paci....
A kebyze mi umre niekto blízky...už mi umrelo...pár blízkych...niektorý známy umreli...resp. ich niekto zabil...je iné, keď je niekto starý alebo má rakovinu..keď umrie...tak to bolí...moc....ale keď niekoho zabijú...tak je to šok...a ten šok trvá dlho...u mňa vždy keď si na to spomeniem....ale je zaujímavé, že neplacen ked niekto zomrie....nedokázem plakat vtedy
Nie je nic co by som si zelala viac, ako to, aby ocino zil. Aby videl ako sa sestra dostala na strednu, ako som robila skusku za skuskou, ako sa jeho najmladsia dcera ucila pocitat, potapat, jazdit na koni. Aby videl nasu havinu, ktoru sme si kupili. Aby siel s nami na tie dovolenky na ktorych sme boli. Aby mohol stat po boku svojho brata, ked sa jeho stav zhorsil. Aby poriadne spoznal mojho manzela. Aby ma odviedol k oltaru, ked som sa vydavala a plakal na mojej svadbe (lebo by plakal). Aby sme spolu dalej chodili na Futsal a ja som ho povzbudzovala pri piskani a nadavala sprostym fanusikom, ktori si nevidia dalej ako na spicku nosa a nadavali by mu za jeho rozhodovanie. Aby sme spolu mohli pozerat Ligu majstrov, chodili na tenis, futbal, hokej. Aby som mohla vidiet tu hrdost a pychu v jeho ociach takmer vzdy ked pozrel na mna, na sestry alebo na maminu. Aby videl maminu na bakalarskej promocii.
Dofrasa jo, to vsetko by som chcela. Ale nic z toho sa nestane, pretoze pred 3 rokmi par ludi urobilo par chyb a odniesol to chlap, na ktoreho vsetci spominali v dobrom (fakt nepoznam nikoho kto by ho nemal rad a to ratam aj mladych futsalistov ktorym porozdaval cervene karty).
Ale zvykli sme si. Naucili sme sa znovu zit. A som stastna, skutocne stastna, lebo viem, ze by to tak chcel. Jeho laska nezomrela s nim, tu mam stale v sebe a nikdy nezmizne. A o tom to je.
vlastnej smrti sa nedesím, ono by to zrejme nepomohlo.