Ahojte. Už dlhšie si všímam v mojom živote, že mám viac fotopamäť, ako pamäť, ktorá si pamätá názvy miest, mená ľudí a prosto menej si pamätám nejaké slovo. Ste tu niekto na tom podobne?
Inak, ja mám tiež lepšiu fotopamäť. Prisudzujem to tomu, že ma kedysi veľmi bavilo kreslenie a snažila som sa aj z pamäti, tak možno preto. Ale čítala som v knihe, že pamäť je ako kondícia v športe, kde tiež treba trénovať a časom sa zlepší, aj keď nie hneď, podobne ako pri športe....
konceptuálnu, hierarchickú, asociačnú.
čiže chronológia po týždni napiču, mená ľudí po pár minútach napiču, ale po troch rokoch si spomeniem na info čo som len tak vrámci voľného času niekde raz čítal a ani neviem že som to vnímal, lebo sa to tematicky zaradilo k niečomu čo ma zaujíma.
**Ešte pre príklad.
Jedna teta hovorila svojmu mestu Malý Rím. Spýtala sa ma, že či viem, ktoré mesto tak prezýva. Vedel som o aké mesto ide, ale ani za nič som si nemohol spomenúť na názov.
Viete čo si automaticky moja myseľ vybavila? Fotku toho mesta, fotku Trnavy z vtáčej perspektívy, ktorú som si zapamätal ešte z učebnice pravdepodobne občianskej náuky zo základnej školy. Takto funguje moja pamäť aj pri iných veciach.
**Ešte tak isto si nepamätám niekedy mená ľudí, ktorých som dlhšiu aj kratšiu dobu nevídaval. Keď sa ma niekto spýta "...a poznáš [meno priezvisko]?" a ja taký, že fúú, no musel by si mi ho/ju ukázať a určite by som vedel, ale podľa mena teraz neviem.
Mám perfektnú dlhodobú pamäť, zážitky ktoré sa stali viac ako 2-3 roky dozadu viem opísať presne, ešte si pamätám aj kto čo kedy vyslovil a tak, úplné podrobnosti že aké oblečenie mal vtedy ktorý človek na sebe...
No krátkodobá pamäť u mňa neexistuje koľko krát ani neviem čo som robil hodinu dozadu, alebo si niečo zmyslím, vojdem do miestnosti a normálne zabudnem že čo som to vlastne chcel.
Pamatam si tvare aj mena ludi, mam celkom fotograficku pamat ale v tom zmysle ze niekedy ked nieco citam tak uplne si viem vybavit kde bol ten text a ako vyzerala ta stranka, ale nevybavim si vzdy co tam bolo presne
@1 zapamatam si, ze kedy som odkial prisla,aj ked tobolo mozno 5 rokov dozadu a datumy narodenia ludi, ktori o mojej existencii ani netusia ak to niekde nahodou zachytim
pamätám si to k čomu mám väzbu nejakú... ale nabifliť sa viem dosť dobre a tiež skôr viem že kde presne to bolo napísané vedla čoho ale neviem čo to bolo
Ja si napríklad veľmi zle pamätám tváre, často ma zdravia ľudia a ja vôbec netuším o koho ide, aj keď viem že sa odniekiaľ poznáme. A keď sa stretnem s človekom po rokoch, vždy on ma spozná a ja jeho nie
nepamätám si keď niečo potebujem, len nepotrebné hlúposti, nostalgické spomienky, ktoré ma potom akurát tak prenasledujú a depkujem že už nie je ako bolo
mám celkom problemy s vizuálnou pamäťou ale čo sa týka kratkodobej a aj dlhodobej z hladiska informácii tak takmer vždy sa dokažem dostať k tomu čo hladam, aj keď je to občas ťažké..
preto inak nemam celkom pamäť dobru na tváre a tak, skôr na mená ale samozrejme musím byť vtedy sústredený
a niekde som čítal že v skutočnosti nie je možné aby sme si pamätali konkretne udalosti, pamätáme si vždy vraj len poslednú spomienku na ne .. čo je svojim spôsobom fascinujúce, no skutočnú realitu dosť dosť časom skreslujúce
Som na tom veľmi podobne
Už ako dieťa som si všimla, že mám skôr fotopamät na tváre ľudí, na hocijaké udalosti z pred xy rokov alebo keď si pozerám staré fotky tak si uplne vybavím čo sa vtedy dialo.
Ja mám veľmi zlú pamäť na čísla a podobne. Keď sa niečo učím napríklad, musím si vymýšľať rôzne pomôcky, aby som si to dokázala zapamätať. Inak povedané akoby som si k tomu chcela vytvoriť určitý vzťah. Tiež veľmi závisí od toho ako ma tá vec zaujíma. Oveľa väčší problém sa mám naučiť nejaké poučky z fyziky, keď ma fyzika nebaví ako slovíčka z angličtiny, ktorú mám rada.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
čiže chronológia po týždni napiču, mená ľudí po pár minútach napiču, ale po troch rokoch si spomeniem na info čo som len tak vrámci voľného času niekde raz čítal a ani neviem že som to vnímal, lebo sa to tematicky zaradilo k niečomu čo ma zaujíma.
Jedna teta hovorila svojmu mestu Malý Rím. Spýtala sa ma, že či viem, ktoré mesto tak prezýva. Vedel som o aké mesto ide, ale ani za nič som si nemohol spomenúť na názov.
Viete čo si automaticky moja myseľ vybavila? Fotku toho mesta, fotku Trnavy z vtáčej perspektívy, ktorú som si zapamätal ešte z učebnice pravdepodobne občianskej náuky zo základnej školy. Takto funguje moja pamäť aj pri iných veciach.
**Ešte tak isto si nepamätám niekedy mená ľudí, ktorých som dlhšiu aj kratšiu dobu nevídaval. Keď sa ma niekto spýta "...a poznáš [meno priezvisko]?" a ja taký, že fúú, no musel by si mi ho/ju ukázať a určite by som vedel, ale podľa mena teraz neviem.
No krátkodobá pamäť u mňa neexistuje koľko krát ani neviem čo som robil hodinu dozadu, alebo si niečo zmyslím, vojdem do miestnosti a normálne zabudnem že čo som to vlastne chcel.
preto inak nemam celkom pamäť dobru na tváre a tak, skôr na mená ale samozrejme musím byť vtedy sústredený
Už ako dieťa som si všimla, že mám skôr fotopamät na tváre ľudí, na hocijaké udalosti z pred xy rokov alebo keď si pozerám staré fotky tak si uplne vybavím čo sa vtedy dialo.