Aký je váš najväčší (hoci aj) neopodstatnený strach?
Počas tohto obdobia, ktoré psychickému zdraviu neprospieva, ľudí chytajú depresie, úzkosti, strachy viac ako inokedy. Máš nejaké myšlienky, ktorých sa nevieš zbaviť? Strach z niečoho, čo napr ani nemusí byť reálne, no v tejto situácii ti zamestnáva mozog?
Z tepla, vysokých teplôt a letného počasia mám panický strach. Pri mojej chorobe velmi zle znášam teplo a pri stupnici od 1 do 10(najhoršie), to zvládam tak na 11...
Voda. Hĺbka vo vode a všetko, čo tam žije a MÔŽE žiť. Minule sme pozerali dokument - jaskyne, jaskyniari... pristihla som sa pri tom, že sa mi tazko dýcha a potia sa mi ruky. To isté voda v jazere, v mori, v bazéne... Všade.
Môj najväčší strach ako som zistila, je strach zo straty slobody, prípadne nejaká izolácia. To je rozhodne to čoho sa najviac desím - väzenie, zavretie na psychiatrií, prípadne byť niekde napojená na prístrojoch v bdelej kóme či niečom podobnom. Dosť veľký problém mi spôsobovalo aj to keď prvý mesiac tej domácej izolácie bol, bola som bez práce, nikam sa nedalo ísť... cítila som sa veľmi stiesnene. Potom veľký strach, že stratím svojich blízkych, najmä mamu alebo sestry.... Keby sa im niečo stalo, asi mi pukne srdce.
S tých menších strachov to je strach z bodnutia hmyzom (hlavne osa, sršeň) a strach zo zubárov.
Som vďačná, že som dokázala zvíťaziť nad strachom zo samoty, z tmy a z nadprirodzených vecí
"Raz kamarátky na tábor robili meditáciu a ooom ommm a ze jedej sa podarilo sa dostať do inej dimenzie" Skoro mi odjebalo pečeň. Tu vidíte, prečo netreba robiť ooommm ooommm.
je toho dosť....z osamelosti - ak by som si nikoho nenašla,
z toho, žeby som sa zle vydala alebo nemala deti,
z chorôb, zo zubárov a z toho, že rodina je zdravotne neuvedomelá, z toho, že na staré kolená budem obézna,
z toho, že mi ľudia budú stáť v ceste za svojimi snami,
z toho, že skončím na psychiatrii,
z nepredĺženia pracovnej zmluvy (lebo s mojim odborom je toto, jedno z mála, čo ma baví - inak by som si asi spravila ďalšiu VS- čo mám už pokročilý vek)
z hmyzu, výšok, vyvolávania duchov, stojky na hlave
+ ešte tréma, ktorá komplikuje všetky moje prejavy
Som dobrá plavkyňa bez zlých zážitkov, ale už v hlbšom bazéne ma prepadá akási úzkosť a na mori sa do hlbokej vody prekonávam len skrz výčitky, že už som tam. Ale nevidieť čo je na dne, len vodu, je peklo.
@skvrnka Presne, tiež som dobrá plavkyňa a raz som skočila do otvoreného mora z lode, lebo babka rapovala, že už keď sme sa trepali do Grécka, budem asi jediná na svete, ktorá šla na dovolenku k moru a celý čas sedela na pláži.
@gothicpoethic tvoja babka je asi jak moja manka, ktorá odíde do mora a vráti sa o dve a pol hodiny, že preplávala k ostrovu naproti a naspäť a že to bolo super, lebo videla medúzu, raju a iné paskudnosti
- asi najväčší strach, že sa mi už nepodarí nájsť frajerku v tomto mojom živote
- potom strach, že sa to už všetko rozchytalo a rozchytá, pričom sám to vnímam že ženy sú už dávno rozchytané, teda tie všetky pomaly najlepšie a zostali len tie ženy slobodné s deckom ktoré nechal nejaký blázon a ktovie aj s akou minulosťou, ženy na ničom závislé (hazardné hry, drogy) a s dlhmi, do ktorých by ma mohla stiahnúť aj ona
- strach, že niekoho veľmi blízkeho stratím
- strach, že si nie celkom sadnem s kolegami v novej robote, a že mi to tam tak dobre od ruky nepôjde
- strach, že zostanem dlhodobejšie bez práce alebo o ňu prídu moji blízky, čo hádam nehrozí
- strach, že príde nejaká prírodná katastrofa (silný orkán, veľké krúpy), ale aj niečo horšie ako koronavírus
- strach, aby som mal dostatok peňazí a mali sa dobre
Potom aj strach, aby som si tu našiel dostatok alebo aspoň nejakých dobrých kamarátov a aby sa mi už podarilo nájsť tú svoju vysnívanú robotu a neskákal z roboty do roboty a nerobil niečo, čo ma ani nebaví
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
casto mi randomne napadne hociaky dovod, pre ktory by sa to mohlo stat a musim si x minut opakovat ze "vsetko bude okej" kym sa nezbavim tej paniky
S tých menších strachov to je strach z bodnutia hmyzom (hlavne osa, sršeň) a strach zo zubárov.
Som vďačná, že som dokázala zvíťaziť nad strachom zo samoty, z tmy a z nadprirodzených vecí
Skoro mi odjebalo pečeň. Tu vidíte, prečo netreba robiť ooommm ooommm.
z toho, žeby som sa zle vydala alebo nemala deti,
z chorôb, zo zubárov a z toho, že rodina je zdravotne neuvedomelá, z toho, že na staré kolená budem obézna,
z toho, že mi ľudia budú stáť v ceste za svojimi snami,
z toho, že skončím na psychiatrii,
z nepredĺženia pracovnej zmluvy (lebo s mojim odborom je toto, jedno z mála, čo ma baví - inak by som si asi spravila ďalšiu VS- čo mám už pokročilý vek)
z hmyzu, výšok, vyvolávania duchov, stojky na hlave
+ ešte tréma, ktorá komplikuje všetky moje prejavy
Som dobrá plavkyňa bez zlých zážitkov, ale už v hlbšom bazéne ma prepadá akási úzkosť a na mori sa do hlbokej vody prekonávam len skrz výčitky, že už som tam. Ale nevidieť čo je na dne, len vodu, je peklo.
- potom strach, že sa to už všetko rozchytalo a rozchytá, pričom sám to vnímam že ženy sú už dávno rozchytané, teda tie všetky pomaly najlepšie a zostali len tie ženy slobodné s deckom ktoré nechal nejaký blázon a ktovie aj s akou minulosťou, ženy na ničom závislé (hazardné hry, drogy) a s dlhmi, do ktorých by ma mohla stiahnúť aj ona
- strach, že niekoho veľmi blízkeho stratím
- strach, že si nie celkom sadnem s kolegami v novej robote, a že mi to tam tak dobre od ruky nepôjde
- strach, že zostanem dlhodobejšie bez práce alebo o ňu prídu moji blízky, čo hádam nehrozí
- strach, že príde nejaká prírodná katastrofa (silný orkán, veľké krúpy), ale aj niečo horšie ako koronavírus
- strach, aby som mal dostatok peňazí a mali sa dobre