no hej, smrti sa nebojím, ale bojím sa aby ma to nebolelo. ak by som umrela v spanku, že sa už nezobudim tak mi to je jedno ale ešte chcem žiť.... dlho
"ľutujem tých,ktorí sa nazdávajú,že smrť je neľútostná a strašná" (z knižky) Povedal chlap ktorý prežil NDE... A niektorý sa iba smejú nadtým keť im poviem že sa smrti nebojím a myslim si že sa netreba báť...
Nebojim sa smrti, ale bojim sa, ze nic potom uz nebude. A ak bude, tak sa bojim toho, co po nej bude.
Ale ak sa na to pozriem z takej strany, ze vesmir je nekonecny a aj to nekonecno sa rozpina a to cim dalej, tym rychlejsie, tak je take neuveritelne, ze tie male bodky vo vesmire a tym myslim nas ludi, ze by dalej pokracovali. Ze na to, aki sme mali oproti vesmiru, tak je tazko uveritelne, ze by sme boli nejakym sposobom az na tolko podstatni, aby to pokracovalo aj po smrti.
Avsak taketo nazory mame nadobudnute empiricky a ked uz casticova fyzika tu nasu empiriu maximalne vyvracia a nejde v nej pouzivat bezne pojmy, tak tak akosi by to mohlo byt aj s nami ludmi a zivotom.
snad raz budeme schopni nadobudnut take poznanie, ktore nam vysvetli naozaj to, preco toto vsetko vlastne tu je. Lebo jedna vec je vediet, ako to funguje a druha vediet, preco to tak funguje
Polemizovaním sa dá dostať tam, že toho, čo je nevyhnutné, sa netreba báť.
Stráviť istú súčasť života strachom z niečoho so sa nedá odvrátiť, je neplnohodnotné prežitie súčasti života.
Otázka bola položená, či sa človek bojí smrti a nie umierania. Neviem či by sa dalo hovoriť o tom, či sa človek bojí smrti, keď v smrti je človek vlastne už mŕtvy.
nevieme, co je po smrti, nikto to nevie moze to len tvrdit, a kym neviem na 100% ze po smrti pride nieco ...povedzme ze dobre, pozitivne, tak nemam dovod povedat ze sa jej nebojim.
zivot mam rada, som rada ze zijem na tomto svete aj ked miestami su to viac sracky nez zivot, ale to "potom" ma desi .... nie dakujem.
jasi myslim ze po smrti budem este vzit niecom inom no reinkarnacia..ale bojím sa lebo ked uz po smrti neviem coje ved jasi len myslim kazdysi mysli a nik nevie co bude snim jasito moc neviem predstavit co clovek citi citii to hlupo pisem tosanedá napisat slovami ani nicim co chcem vlastne povedat chapetema?
donedávna áno, no zistil som že sa nebojím ani tak smrti, ale toho že ožijem.Viem, je to malá šanca ale stáva sa to že sa človek prebere v truhle...a mňa desí najviac predstava že sa prebudím v mrazničke alebo v krematóriu.Viac ako keby som sa len v truhle prebral.Proste...raz som ani nevedel spať,zrazu som sa strhol a normálne som bol celú noc hore a nechcel som si lahnúť-bál som sa.Čumel som do blba a určite som vyzeral jak psychopat,ako keby som sa zbláznil.
niekedy som tak zvedavý či a čo je po nej že sa jej skoro neviem dočkať. niekedy mi to pri pokusoch o rozmýšľanie o mojej teoretickej budúcnosti pripadá ako príjemnejšia varianta. ale potom si uvedomím ako veľa vecí by mi chýbalo, tak si to rozmyslím.
smrti samotnej nie, len umierania, alebo toho že by mohla byť predčasná.
ja som pripraveny umriet, jedine co ma tu zatial drzi je moja mama ktora je dobry clovek ale ked raz odide pojdem aj ja .... nemam samovrazedne myslienky ako take ale keby ma zabilo auto alebo som mal smrtelny pracovny uraz tak by mi to vobec nevadilo .... aj by som chcel mat nebezpecnu pracu v ktorej sa nasadzuje zivot kazdy den a keby som zomrel tak by bolo po mne .....
nechcela by som zomrieť nejakou bolestivou zdĺhavou smrťou.
na druhej strane by som už mala pokoj od všetkého a od všetkých a na tretej strane by som možno nestihla to čo by som chcela, lebo človek nikdy nevie kedy to príde... je to aj áno, bojím sa, aj nie, nebojím.... podľa uhla pohľadu
bojim sa hlavne predcasne smrti..ze nestihnem vsetko, co som si v zivote naplanoval, pracu, domcek, deti, cestovanie po svete..vsetko
po druhe sa bojim smrti blizkych..resp s tazkostami si viem predstavit co by som robil, ak by nedajboze niekto z mojich blizkych zomrel..
a po tretie, nebojim sa vlastnej smrti ako takej, ale skor toho, co bude po nej..je mi niekedy az uzko, ked pomyslim na to, ze jeden den tu som, rozmyslam, mam svoj zivot, vsetko vokol seba, som pritomny v tomto svete..a na dalsi den tu uz nebudem, bez vedomia, bez existencie a mojej duse/mysle or whatever..je to taky, kinda cudny a zvlastny pocit..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
70 komentov
Ale ak sa na to pozriem z takej strany, ze vesmir je nekonecny a aj to nekonecno sa rozpina a to cim dalej, tym rychlejsie, tak je take neuveritelne, ze tie male bodky vo vesmire a tym myslim nas ludi, ze by dalej pokracovali. Ze na to, aki sme mali oproti vesmiru, tak je tazko uveritelne, ze by sme boli nejakym sposobom az na tolko podstatni, aby to pokracovalo aj po smrti.
Avsak taketo nazory mame nadobudnute empiricky a ked uz casticova fyzika tu nasu empiriu maximalne vyvracia a nejde v nej pouzivat bezne pojmy, tak tak akosi by to mohlo byt aj s nami ludmi a zivotom.
snad raz budeme schopni nadobudnut take poznanie, ktore nam vysvetli naozaj to, preco toto vsetko vlastne tu je. Lebo jedna vec je vediet, ako to funguje a druha vediet, preco to tak funguje
Stráviť istú súčasť života strachom z niečoho so sa nedá odvrátiť, je neplnohodnotné prežitie súčasti života.
Otázka bola položená, či sa človek bojí smrti a nie umierania. Neviem či by sa dalo hovoriť o tom, či sa človek bojí smrti, keď v smrti je človek vlastne už mŕtvy.
nevieme, co je po smrti, nikto to nevie moze to len tvrdit, a kym neviem na 100% ze po smrti pride nieco ...povedzme ze dobre, pozitivne, tak nemam dovod povedat ze sa jej nebojim.
zivot mam rada, som rada ze zijem na tomto svete aj ked miestami su to viac sracky nez zivot, ale to "potom" ma desi .... nie dakujem.
neviem sa zmieriť s tým, že som smrteľná.
Stvoriteľ si ma nezobral, lebo som nebol pripraverný, má zrejme so mňou na Zemi ešte nejake plány ...............filip
smrti samotnej nie, len umierania, alebo toho že by mohla byť predčasná.
nechcela by som zomrieť nejakou bolestivou zdĺhavou smrťou.
na druhej strane by som už mala pokoj od všetkého a od všetkých a na tretej strane by som možno nestihla to čo by som chcela, lebo človek nikdy nevie kedy to príde... je to aj áno, bojím sa, aj nie, nebojím.... podľa uhla pohľadu
bojim sa hlavne predcasne smrti..ze nestihnem vsetko, co som si v zivote naplanoval, pracu, domcek, deti, cestovanie po svete..vsetko
po druhe sa bojim smrti blizkych..resp s tazkostami si viem predstavit co by som robil, ak by nedajboze niekto z mojich blizkych zomrel..
a po tretie, nebojim sa vlastnej smrti ako takej, ale skor toho, co bude po nej..je mi niekedy az uzko, ked pomyslim na to, ze jeden den tu som, rozmyslam, mam svoj zivot, vsetko vokol seba, som pritomny v tomto svete..a na dalsi den tu uz nebudem, bez vedomia, bez existencie a mojej duse/mysle or whatever..je to taky, kinda cudny a zvlastny pocit..
To som tu asi jedina co rada filozofuje o smrti... :/