Dievčatá alebo chalani bojovali ste niekedy za niekoho koho vážne milujete? A vlastne ako ste na to išli ? ..Lebo ja nejako bojujem a bojujem a už som dobojovala lebo už som stratila sily bojovať aj keď my na tom dotičnom skutočne záleží.No čiastočne som
Hmm je to dosť na zamyslenie načo bojovať , ale sama neviem čo je správne.. ja som tomu človekovi ublížila a on ma miloval a dal mi šancu ani tu som nevyužila .. a tak som bojovala...ale sama neviem či to má cenu .. aj keď mi povedal pár krát po tom čo som mu ublížila,že ma ľúbi...tak asi preto bojujem lebo som naivná a myslím si že šanca tu je vždy..
ach jaj, dnes je to presne 10dní od kedy mi milá povedala, že už necíti to čo cítila niekedy...bojoval som bojoval, ale ona je taká tvrdohlavá, že sa to neoplati :// najlepšie je, ale pritom aj najtažšie, nehat dotičnu osobu tak a dufat, ze si to uvedomi...
@9 tak nad týmto som uvažovala aj ja ... poznám ho tak dobre ako nikto iný..pomáham mu úplne vo všetkom až jeho mamka mi je vďačná , ale mam pocit že on by si to tak skoro neuvedomil .. keď som pri ňom on si to neuvedomuje .. musel by ma skutočne stratiť aby si to uvedomil , ale to mu nedokážem urobiť .. pretože to by som stratila zároveň aj ja jeho .. :/
@15 toho sa bojím .. že už ho prestanem baviť .. až potom by moje srdiečko skutočne plakalo ... ale ja už asi nedúfam v to že to bude dobre... že sa mi to podari .. a je to boj hlavne o získanie si niekoho .. získanie ho späť..
@16 neboj, nádej umiera posledná ja dúfam stále....ale snažim sa to prekonať, myslím na iné veci, a podobne, ale sme boli spolu 2 roky a bouhžial, ked pomyslím na hocičo tak to má vždy súvislost s nou , možno by bolo dobre zdvihnuť hlavu a isť vlastným smerom, ani mne sa to nehovori ľahko, ale prechádzam tým tiež, a rozmýšlal som nad tým už dost dlho...si zober že každú noc nemožem zaspat =D kolko to je času
Serem na bojovanie...ja som taký blbý typ, že prvý náznak odfajču a celé bojovanie presuniem to psychickej, a teda okoliu neviditeľnej úrovni... čo vlastne nie je bojovanie, ale ani vzdávanie. je to také niečo medzi a je to absolútne neproduktívne:/
urcite bojuj,,aj ja som si myslela ze bojovat sa neoplati ale na niekroee veci treba ist fakt pomaly bojuj kým mas este aspon malu nadej,, ved na rozduchanie ohna staci aj mala iskierka D
@18 Tak v tom asi rozmýšľame rovnako .. Ja som chcela zrobiť ten krok vpred a nemyslieť, ale sám vieš že to jednoducho nejde..lebo niečo nás ťahá stále dozadu .. tak dva roky je dosť dlhá doba ja som zase tak dlho s ním nebola.. ale viem,že len s ním som bola skutočne šťastná a že len on ma vie zrobiť skutočne šťastnou ..
@22 no podľa všetkého som dosť trpezlivá čiže neprestávam aj keď vnútri som nikdy neprestala ale navoonok to už je slabý boj ... ale nádej je vždy to maš pravdu
@23 jj presne, ako keby sme boli na nejakej gumovej šnúre priviazanej k stene ktorá aj keby sme chceli nás nepustí a ono to nepustí a nepustí...jediná možnosť je asi, že pomože on/ona, alebo niekto, kto pomože zabudnúť a prestrihne tú hnusnú šnúru!
@25 to ano .. ale čo ak nám bude najhoršie... keď budeme na to opäť myslieť? .. my si tu šnúru môžeme kedykoľvek zlepiť.. .. treba ju niekam vyhodiť a keď ju budeme hľadať radšej si poplačeme a pôjdeme ďalej ...ach kebyže to tak šlo ľahko ako sa to píše a predstavuje ..
@Ssimqaa ved ja prezivam to iste takisto este bojujemm,,lebo viem ze je aspon mala sanca tak ju nechcem zahodit,,lebo potom sa uz nikdy nemusi nasktynut
@26 hm keby, keby...lahko sa to hovorí, to máš pravdu...jeden den z tých 10 dni co sme neni spolu som na to nemyslel asi 2 hodiny, aj to ked som asi po 30 hodinách nejedenia vypil 2deci vodky s pivom =D to som myslel na to ci sa dostanem domov nejako , ale aspom tie 2 hodky...boli premna úlavou ked si ma chalani zobrali do parády xD => alkohol nie je riešenie!
@Holy17 šak hej .. ale ked sa niekedy tak nad tym zamyslim tak pride aj nejaka ina sanca v zivote urcite..aj ked to uz nebude ta sanca po ktorej som takto tuzila...ale to si powiem len fakt raz za cas a za 10 sekund uz som pri tom istom ... pri nom
@28 jasné to už som zistila... ja som tiež na neho nemyslela za tie dni asi 3 hodky dokopy...ale to som mala alkohol v seebe..ako nevyriešilo sa tým vobec nič... len som sa ttrošku odreagovala...škoda , že to neide inak ..bez alkoholu ... a vlastne...ja ani nehcem zabudnut...mozno ... aj ked pred par dnami som si powedala STOP... je koniec tomu vsetkemuu .. ale spomienky ma vzdy vratia spat...
teoreticky áno, ale prakticky som nebojovala... nechala som dotyčnému priestor, nech sa rozhodne sám a to by mal urobiť podľa mňa každý lebo citové vydieranie je strašné svinstvo! nebojuj ale ani na neho nezanevri. keď bude chcieť, sám ti zavolá, hoci mám pocit, že k tebe už necíti to, čo cítil, lebo inak by si nemusela toľko bojovať... a hlavne všetko chce čas... kľudne zostaň na mŕtvom bode, hoci je to ťažké...
@31 Idem po ulici, uvidim lavičku a hned sa mi vybavý vec, ktorú si zažil s nou, sadnem si za PC, mam tam jej foto, idem von, hocikto sa spýta: ako sa má frajerka, a zase je to tu...na to sa neda zabudnut
tiez mi povedal,ze uz t nema cenu bojovat nejak tak,ale stale mi to ciac ci menej nejak neda...a stale by som jj...ja nvm,ale v podstate je toi uz asi stratene..: slight_smile:
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
ked niekoho milujem, hadam by mal dotycny milovat aj mna. v takom pripade bojovat netreba. a ak ma nemiluje, tak je nejake bojovanie zbytocne..
kvoli drzkovej a gulasu som oficialne vyhlasil lasku tetam kucharkam a urputne som bojoval za udrzanie jedlane v prevadzke... funguje aj nadalej...
...len keby to bolo také ľahké, ako sa to napíše, ja viem.