najprv u školskej psychologičky, robila mi IQ testy a nejaké testy týkajúce sa všeobecných študijných a osobnostných predpokladov, bolo to vrámci rozhodovania sa o ďalšom smerovaní a dalšom štúdiu, chystala som sa vtedy na gymnázium a ona mi potvrdila, že je to pre mňa najlepšia voľba. takže to pre mňa nebolo nijak smerodatné, ani sa nedá povedať, že by mi to bohviejak pomohlo.
v dospelosti som bola u psychologičky na komplexnom psychologickom vyšetrení zameranom na osobnostnú štruktúru. fajn sme si pokecali, ale za pomoc to tiež nepovažujem.
ale mala som šťastie na super psychiatra, ktorý mi veľmi pomohol a aj terapeutku mám skvelú, tá mi pomáha doteraz.
Nemam osobnú skúsenosť. Aspoň zatiaľ. Ale moja sestra, tá chodí k psychológovi a hovorí, že nič je to nedáva. Nechcem však napísať, že tomu je ozaj tak, výsledky su vždy vidieť až po čase. Človek v depresii či s inymi psychickými poruchami a úzkosťami, nedokáže spočiatku zachytiť zmeny a pozitíva najmä, keď ide o počiatočné sedenia, toto mám zas od mojej najlepšej kamaratky, ktorej pomohli a ked bola u mňa minule, videla som u nej tú zmenu na vlastné oči.
Podľa mňa psychológ pomôže vtedy, keď ty sám si nevieš nejaké veci uvedomiť. Psychológ ti môže dať odporúčanie čo robiť ako... ale keď ty čakáš niečo ako paralen na bolesť hlavy, tak nič také ti nedá...
Osobne si myslím, že psychológ pre keď to tak poviem, inteligentných ľudí veľmi nefunguje.
@wistingher@3 To je hlúposť jak voda v koši. Možno si vieš uvedomiť všetko, ale nevieš, čo s tým. Možno len chceš pokecať s človekom, ktorý sa na to inak pozerá... Práve inteligentní ľudia ho najviac potrebujú.
Nebol, ale ľahšie prípady, ktoré nepotrebujú akútnu medikáciu by mali navštíviť najskôr psychológa. Ono totiž psychické problémy sa nedajú vyliečiť len medikáciou liekov ako si niektorí myslia, že nasypú do seba za hrsť liekov a ide sa ďalej, tak ľudská psychika nefunguje. U ľudí, ktorí napr. kvôli depresii nedokážu ani vstať z postele, tak tam to má význam, že potrebujú ten chemický impulz z liekov. Ale samozrejme, potom paralelne s tým nasleduje zmena spôsobu života a v prvom rade odstránenie príčiny, ktorá tento stav mysle spôsobuje. Preto treba nájsť v prvom rade príčinu a zmeniť spôsob života. Inak tá zmena sama od seba nepríde. Každý človek to pozná sám na sebe, keď bol nervózny alebo zúfalý pred nejakou skúškou alebo nejakou inou nevyriešenou vecou, a keď bolo potom, keď sa odstránila príčina, nastáva vždy úľava. Ľudia, ktorí si nevedia sami poradiť a ani nemajú okolo seba ľudí, ktorí im dokážu úprimne pomôcť by mali navštíviť psychológa. Napriek tomu každý musí nájsť sú vnútornú silu a chcenie ísť ďalej a nepoddať sa.
Bola som u dvoch žien, detských psychologiciek, a výpovedná hodnota priam mínusová.
Prebiehalo to tak, že som prišla a spýtali sa ma ako sa mám. Ja som hovorila a ony iba pritakávali a sem-tam niečo povedali… uplna strata času, nič mi to nedalo. Bohuzial vtedy som nevedela akí môžu byť psychológovia…a museli sme pozerať aj na cenu, cize mama hľadala nejakých štátnych psychológov, ktorí neberú viac jak 10€/h, lebo pravidelne návštevy u drahšieho súkromného psychológa by sme si nemohli dovoliť …
No a ešte neskôr ako tinedzerka som vyskúšala jedného, tiež štátny ale tuším nebol detsky ale už dospelý. Na začiatku sa ma spýtal aký je môj problém a prečo som prišla. Tak som horko ťažko nabrala odvahu a povedala mu to, keďže to nebolo pre mna jednoduché zdôveriť sa cudziemu človeku s tým problémom a ešte aj mužovi. Jeho reakcia? Vysmial ma, dal najavo ze to je banalita a ze nechápe prečo s tým mám problém a tváril sa zaskočene. Ledva som vytrpela dokonca sedenia a už mu nič nepovedala, snažila sa to zahrať nejako a už som sa tam nikdy neukázala. Chápem ze pre neho ako pre dospelého bol ten problem hlúposť, ale mohol to krajšie povedať a keď to hodnotím spätne tak myslím ze na ten vek dosť bežný problem s akým som prišla… takze som odtiaľ odchádzala ešte s väčšou traumou jak som došla.
Dosť ma mrzí, ze som nemala šťastie na nejakých kvalitnejších psychológov, mohla som byt inde a nemusela možno mat až take traumy. Nakoniec som sa so všetkým sama vysporiadala… ale doteraz viem ze niektoré veci z detstva mám tak hlboko zakorenené a veľmi ma ovplyvňujú, ze to bude len ťažké zmeniť… keď na to pomyslím a začnem si tieto veci uvedomovať, tak mi je len do plaču. Radšej to potlacam a snažím sa s tým nejak bojovať.
Preto keď niekto povie druhému ze “chod k psychológovi”, je mi úplne jasne ze nestačí ísť k hocijakemu a nie je to take jednoduché… teraz keby mám ísť ako dospela tak si už hľadám podľa recenzií a nepozerám až tak na cenu…
Na Slovensku je ten problém, že rovnako ako aj celé zdravotníctvo, aj psychoterapeuti tu stoja za bačov kokot. A často by sami potrebovali psychiatrickú pomoc. Veľmi ťažko je naraziť na kvalitného terapeuta, takže ľudia s nimi nemajú dobré skúsenosti.
Ja chodim teraz cca od leta. Je to super lacne a ten chalos co to s nim mam je v pohode, tak preco nie Ked mam nieco co ma vysiera, tak to s nim viem prediskutovat a je to celkom fajn. S niekolkymi problemami co som mal mi celkom pomohol
bola som a veľmi mi to pomohlo
trpela som posttraumatickou stresovou poruchou, nevedela som spracovať traumu, na základe ktorej som robila hlúpe veci a zaľúbila sa do človeka, ktorý mi ubližoval (opakovane) a psychológ mi pomohol tieto veci otvoriť a pochopiť moje konanie a z čoho pramení
@riddiculus@4 Na to ale nepotrebuješ isť k psychologovi, ked si potrebuješ pokecať s niekym kto sa na to inak pozerá. Stačí človek ktorého poznáš. alebo aj tu na internete nájdeš xy ľudí, ktorí radi pomôžu alebo keď im to napíšeš tak uvidíš reakciu. Aj to dosť pomáha, aj keď si to neviem či niekto uvedomuje.
Keď som mal klasickú depresiu, lieky mi čiastočne pomohli. Pár rokov potom mi začala temná noc ducha a psychologička ani psychiatrička nevedeli, o čom hovorím, keď som u nich hľadal nejakú pomoc. Vnímali to ako klasické príznaky, nie ako psycho-spirituálnu krízu povedzme. A moje telo odmietlo štyri rôzne druhy liekov, aj také, čo mi pred rokmi pomohli s depresiou. Takže človek asi musí vyskúšať a hľadať pomoc alebo radu na rôznych miestach.
Bol som a aj tento rok to bolo čo som bol, a môžem za to jedno sedenie skonštatovať, že so mnou nijako nepohla, neprehovorila mi ako sa hovorí do duše a som na tom tak, ako predtým a s problémami sa borím len sám, resp. snažím sa to nejako "zemniť". Kontakt na lepšiu psychologičku z Bratislavy ešte stále nemám, a to hovorila, že mi od kolegyne ten kontakt zoženie. ?
chodieval som v minulosti a pomohlo, teraz som zacal znova, lebo pozorujem ze niektore veci su nedoriesene a ten ku ktoremu som chodil ma plno.
Takze chodil a pomohlo, tento novy uvidime ale vyzera to nadejne
Taktiez obaja boli klinicki psychologovia, tak neviem ci som sa tam dostal skorej vdaka tomu ze kontakt na nich mi dal moj psychiater.
pametam si ze moja prva skusenost ale bola strasne zla, to bola nejaka skolska psychologicka a ona mi povedala len ze vsetky problemy mam z pitia a nie ze pitie je dosledok inych veci. Takze urcite ide aj o to pozriet si recenzie na nich, lebo aj co tu par ludi spominalo, tak nie kazdy psycholog je dobry a nie kazdy psycholog vyhovuje kazdemu.
S tym ale suvisi aj to, ze za jedno sedenie sa neda nic robit, najprv je potrebne aby psycholog vedel kto vlastne je jeho klient/pacient a pochopit co je problem
po traumatickej udalosti v r. 2017 som absolvovala tusim 15 sedeni, a do istej miery pomohlo
a vzdy sa k tomu vraciam, podla mna by som to potrebovala dlhodobo -ved ono to aj len vtedy ma uspokojive a trvacnejsie vysledky, ale ta zdravotna starostlivost v tomto state v tomto smere je tak zufala, ze vzdy ked si na to spomeniem ze to chcem riesit, tak sa este ovela viac zdepkujem.
@kerrang@14 ono presvedčiť ťa nikto nepresvedčí, keď sa nedáš, ide o to, aby si pod tlakom niekoho iného, skrz pohľad niekoho iného, pozrel na to z inej stránky ... a trebars to, že si single, ťa štve... tak ťa štvať prestane, keď sa na to pozrieš z iného pohľadu. Napr. čo všetko by to obnášalo... alebo aké máš vďaka tomu možnosti, čo musíš a nemusíš robiť. A čo môžeš robiť, čo by si už robiť nemohol...
@hetfield@19 hej, ale vysvetli to tej psychologičke, že to zakončila jedným sedením, čo ma aj zarazilo. Neviem, čím som si to zaslúžil, keď aj teraz v tomto ťažkom období a aj keď som zaočkovaný a covid nemám lebo som bol na teste, mi ide obvodná lekárka kvázi pomôcť s prechladnutím iba cez telefón a s poznámkou, aby som k ním nechodil. A nakoniec sa mi to ani až tak nezlepšilo ako spred minulého týždňa a zas len pokašliavam, ale aj smrkám. No sám si neviem takto pomôcť, liečim sa iba čajíkmi a jedine čo zostalo z liekov, tak jedine sirup nejaký na kašel.
Neochotní sú, človek sa cíti taký odsunutý, menejcenný..
@wistingher@21 tak ja som od nej nejaký nátlak necítil, a aj dôvod, že som iba ja vinný mi znel neprofesionálne. V skutočnosti som sa cítil, akokeby mi v tomto všetkom radil nejaký kamarát alebo rodič, tak o čom je taká psychologička..
@kerrang@23 však ale psychologička je takisto človek ako hocikto iný, akurát môže mať nejaké vedomosti ohľadom toho ako človek vníma a reaguje na situácie, čo cíti a čo dáva najavo. Nemôžeš čakať, že ti pomôže lusknutim prsta. Je to ako hovoríš, možnosť sa vyrozprávať, a niekto nezávislý na to vysloví názor, čo ti môže otvoriť v mnohých veciach oči. ...
ako príklad... keď rodine nepovieš čo robíš, povieš že robíš vo významnej inštitúcii, alebo vo veľkej firme, hoc svoju prácu neznášaš, alebo nemáš rád, alebo sa ti prestala páčiť a aj keď dáš výpoveď, ešte 3 mesiace tam budeš musieť chodiť, ale keď prídeš za niekym, s kým sa často nevídaš, alebo nemáš hlboký kontakt, tak pre neho budeš proste "niekto".
Chodil som tam nepretržite asi rok a nechal som tam asi 500 eur. Veľmi mi to nepomohlo (aj keď s mojou diagnózou som nič iné ani neočakával) ale pomohlo mi to vidieť aj iné možnosti a zmeniť niektoré postoje. Aj som sa trochu viac do hĺbky oboznámil sám so sebou. Určite to pomáha, ale človek musí pre to tiež niečo robiť a hlavne nestačí jedno sedenie.
áno ... no ono niekedy trvá nájsť ozaj dobrého psychológa, čiže ak nesadne hneď prvý, netreba to vzdávať že "veď mne to aj tak nepomôže" a skúsiť ďalšieho.
Ak nepočítam psychologické testy, ktoré sme mali na základnej a strednej škole kvôli pomoci pri výbere budúceho povolania (moc mi nepomohli, iba potvrdili to, čo som už dávno vedela), tak som navštevovala chvíľu psychologičku, kvôli istej záležitosti, ktorá sa týkala môjho fyzického zdravia. Išlo o to, že som mala fyzický problém, ktorý bol však veľmi úzko spätý s mojou psychikou. Keď som bola fyzicky vyliečená, ostali mi nejaké psychické následky a s tými mi psychologička veľmi pomohla. Naozaj na ňu nedám nikdy dopustiť.
Nebol som, ale u psychológa to chodí tak, že ťa vypočuje, spraví analýzu a povie ti kde je problém, ale nevyrieši ho za teba. Takže ak vieš, kde máš problém tak je to asi strata času a peňazí ... Ak potrebuješ lieky treba ísť k psychiatrovi alebo na miesta, kde sa vyskytujú určitý ľudia ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
v dospelosti som bola u psychologičky na komplexnom psychologickom vyšetrení zameranom na osobnostnú štruktúru. fajn sme si pokecali, ale za pomoc to tiež nepovažujem.
ale mala som šťastie na super psychiatra, ktorý mi veľmi pomohol a aj terapeutku mám skvelú, tá mi pomáha doteraz.
No je to dosť individuálne.
Osobne si myslím, že psychológ pre keď to tak poviem, inteligentných ľudí veľmi nefunguje.
Bola som u dvoch žien, detských psychologiciek, a výpovedná hodnota priam mínusová.
Prebiehalo to tak, že som prišla a spýtali sa ma ako sa mám. Ja som hovorila a ony iba pritakávali a sem-tam niečo povedali… uplna strata času, nič mi to nedalo. Bohuzial vtedy som nevedela akí môžu byť psychológovia…a museli sme pozerať aj na cenu, cize mama hľadala nejakých štátnych psychológov, ktorí neberú viac jak 10€/h, lebo pravidelne návštevy u drahšieho súkromného psychológa by sme si nemohli dovoliť …
No a ešte neskôr ako tinedzerka som vyskúšala jedného, tiež štátny ale tuším nebol detsky ale už dospelý. Na začiatku sa ma spýtal aký je môj problém a prečo som prišla. Tak som horko ťažko nabrala odvahu a povedala mu to, keďže to nebolo pre mna jednoduché zdôveriť sa cudziemu človeku s tým problémom a ešte aj mužovi. Jeho reakcia? Vysmial ma, dal najavo ze to je banalita a ze nechápe prečo s tým mám problém a tváril sa zaskočene. Ledva som vytrpela dokonca sedenia a už mu nič nepovedala, snažila sa to zahrať nejako a už som sa tam nikdy neukázala. Chápem ze pre neho ako pre dospelého bol ten problem hlúposť, ale mohol to krajšie povedať a keď to hodnotím spätne tak myslím ze na ten vek dosť bežný problem s akým som prišla… takze som odtiaľ odchádzala ešte s väčšou traumou jak som došla.
Dosť ma mrzí, ze som nemala šťastie na nejakých kvalitnejších psychológov, mohla som byt inde a nemusela možno mat až take traumy. Nakoniec som sa so všetkým sama vysporiadala… ale doteraz viem ze niektoré veci z detstva mám tak hlboko zakorenené a veľmi ma ovplyvňujú, ze to bude len ťažké zmeniť… keď na to pomyslím a začnem si tieto veci uvedomovať, tak mi je len do plaču. Radšej to potlacam a snažím sa s tým nejak bojovať.
Preto keď niekto povie druhému ze “chod k psychológovi”, je mi úplne jasne ze nestačí ísť k hocijakemu a nie je to take jednoduché… teraz keby mám ísť ako dospela tak si už hľadám podľa recenzií a nepozerám až tak na cenu…
trpela som posttraumatickou stresovou poruchou, nevedela som spracovať traumu, na základe ktorej som robila hlúpe veci a zaľúbila sa do človeka, ktorý mi ubližoval (opakovane) a psychológ mi pomohol tieto veci otvoriť a pochopiť moje konanie a z čoho pramení
Takze chodil a pomohlo, tento novy uvidime ale vyzera to nadejne
Taktiez obaja boli klinicki psychologovia, tak neviem ci som sa tam dostal skorej vdaka tomu ze kontakt na nich mi dal moj psychiater.
pametam si ze moja prva skusenost ale bola strasne zla, to bola nejaka skolska psychologicka a ona mi povedala len ze vsetky problemy mam z pitia a nie ze pitie je dosledok inych veci. Takze urcite ide aj o to pozriet si recenzie na nich, lebo aj co tu par ludi spominalo, tak nie kazdy psycholog je dobry a nie kazdy psycholog vyhovuje kazdemu.
S tym ale suvisi aj to, ze za jedno sedenie sa neda nic robit, najprv je potrebne aby psycholog vedel kto vlastne je jeho klient/pacient a pochopit co je problem
nepomohlo
a vzdy sa k tomu vraciam, podla mna by som to potrebovala dlhodobo -ved ono to aj len vtedy ma uspokojive a trvacnejsie vysledky, ale ta zdravotna starostlivost v tomto state v tomto smere je tak zufala, ze vzdy ked si na to spomeniem ze to chcem riesit, tak sa este ovela viac zdepkujem.
Neochotní sú, človek sa cíti taký odsunutý, menejcenný..
ako príklad... keď rodine nepovieš čo robíš, povieš že robíš vo významnej inštitúcii, alebo vo veľkej firme, hoc svoju prácu neznášaš, alebo nemáš rád, alebo sa ti prestala páčiť a aj keď dáš výpoveď, ešte 3 mesiace tam budeš musieť chodiť, ale keď prídeš za niekym, s kým sa často nevídaš, alebo nemáš hlboký kontakt, tak pre neho budeš proste "niekto".
nepomohlo.
a k jednej psychiatričke som chodil pol roka.
nepomohlo.