Ale ja vôbec nie som ten typ človeka,ktorého by takéto akcie priťahovali.Nemám rada miestnosti s veľa ľudmi,lebo ja sa tam vždy akosi "stratím" a stávam sama,odignorovaná.
nejak ma to tam vobec netaha...vela hluku, vela ludi, dym z cigariet, opilcov...atd......no najhorsie asi ten hluk, ze sa neda normalne v klude porozpravat
neznasam take preplnene meistnosti plne cundier a stetkopichov ktorý sa na seba neustále tlačia a nechávajú prejaviť svoje zvieracie pudy....ešte ktomu nechutná "hudba" ktorá ide už všetkým ana nervy...
jediné čo yb mi tam zlepšilo náladu by bol chlast.... ale aj to mi zhorší jeho predraená cena....tak asi tak
občas tam chodím, ale určite nie kvôli hudbe, ten trance, disko alebo jak sa to volá vlastne, neznášam. Bléé.. Tie diskoteky kde hraju len retro, a len staru hudbu, Beatles, The Rolling Stone a pod, 60roky tak tam ma to láka viac, lebo nie je tam žiadne hlúpe techno
každý piatok a sobotu.. ... no teraz cez prázdniny chodíme cez víkendy aj stanovať,chatovať alebo opekať a take veci ...život si treba užívať ... a ja som taka rula, že doma cez víkendy večer neposedím ani keby neviem čo ... ....a okrem toho nadovšetko milujem tanec , zábavu a čas strávený s kamarátami takže nie je čo riešiť
chodim tam ked je uz velka nuda v meste tak ideme na chvilu tam. sranda kukat na tych jeblych ludi co trsaju na take chujoviny co tam pustaju. na toto sa skoro vzdy rehocem
@chevro veď práve ..nedávno som išla triezva na jednu party a cítila som sa ako v inom svete a úplne od veci... až som sa čudovala že čo tam vlastne robím kým som do seba nenaliala pár poldeci
pár krát som bol a len som sa uistil že toto fakt neni pre mňa... sedieť v boxe a popíjať s partiou možno hej, ale to je asi tak všetko - na parket ma nedostanete
Možno by sa to viac hodilo do blogu, ale na to sa mi to zdá prikrátke. Sem zas moc nadlho, tak to skrátim.
Minulý piatok ma vytiahli bývalé spolužiačky von. Hovorím si fajn, treba udržiavať kontakty a okrem toho sa zmeniť aspoň na chvíľu z odľuda na človeka spoločenského. Po asi troch hodinách si baby zmysleli ísť tancovať. Hovorím im, so mnou nerátajte, mňa to nebaví, a ani tá "hudba" ma nejak neinteresuje. Nakoniec pod zámienkou, že aj tak tam hlavne zo začiatku budú len tak sedieť, som privolila. Vošli sme dnu. Nemám rada tú tabakovú arómu, ale tú by som ešte zniesla. Aj tie iritujúce lietajúce oslepujúce svetielka. Ale to Tuc-tuc, ktoré išlo roztrhnúť moje ušné bubienky, nič iné, iba Tuc-tuc, pri ktorom som necítila tlkot vlastného srdca, zdalo sa mi, že bije do rytmu tuc-tuc, nie... Moje ušné bubienky štrajkovali. Hlava to prejavila bolením. Po asi desiatich minútach sebapremáhania sa, som sa s babami rozlúčila, vysvetľujúc im, že toto jednoducho nie je pre mňa. Išla som domov a bolo mi jedno, že zas budem zavretá v izbe. Aspoň žiadne bubienok trhajúce tuc-tuc.
Viem, že som sa rozpísala, ale jednoducho, toto najviac vystihovalo môj vzťah k takýmto miestam
nie som typ človeka.. ktorého by niečo také zaujímalo... preto som asi aj outsider ale tak srať na to.. mám radšej tiché miesta kde sa dá dobre pokecať s kamarátmi... migrénu dostanem aj v škole vďaka spolužiakom preto nemusím ísť niekam kde hraje hlasno hudba.
@markoss20 nie niesi... ja som tam isiel parkrat len kvoli velmi dobrym kamaratom tak som sa poriadne "zriadil pod obraz bozi" sadol som si a takto som to prezil ... inac keby tam bolo tichsie tak kludne zaspim
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
47 komentov
Ale ja vôbec nie som ten typ človeka,ktorého by takéto akcie priťahovali.Nemám rada miestnosti s veľa ľudmi,lebo ja sa tam vždy akosi "stratím" a stávam sama,odignorovaná.
Ja tiež neoblubujem ale treba vyskúšať všetko
jediné čo yb mi tam zlepšilo náladu by bol chlast.... ale aj to mi zhorší jeho predraená cena....tak asi tak
ale nejak ma to prestava bavit:d
občas tam stretnem noazaj zvláštnych ludi
Minulý piatok ma vytiahli bývalé spolužiačky von. Hovorím si fajn, treba udržiavať kontakty a okrem toho sa zmeniť aspoň na chvíľu z odľuda na človeka spoločenského. Po asi troch hodinách si baby zmysleli ísť tancovať. Hovorím im, so mnou nerátajte, mňa to nebaví, a ani tá "hudba" ma nejak neinteresuje. Nakoniec pod zámienkou, že aj tak tam hlavne zo začiatku budú len tak sedieť, som privolila. Vošli sme dnu. Nemám rada tú tabakovú arómu, ale tú by som ešte zniesla. Aj tie iritujúce lietajúce oslepujúce svetielka. Ale to Tuc-tuc, ktoré išlo roztrhnúť moje ušné bubienky, nič iné, iba Tuc-tuc, pri ktorom som necítila tlkot vlastného srdca, zdalo sa mi, že bije do rytmu tuc-tuc, nie... Moje ušné bubienky štrajkovali. Hlava to prejavila bolením. Po asi desiatich minútach sebapremáhania sa, som sa s babami rozlúčila, vysvetľujúc im, že toto jednoducho nie je pre mňa. Išla som domov a bolo mi jedno, že zas budem zavretá v izbe. Aspoň žiadne bubienok trhajúce tuc-tuc.
Viem, že som sa rozpísala, ale jednoducho, toto najviac vystihovalo môj vzťah k takýmto miestam