Mám problém že nedokážem prejavovať svoje emócie navonok. Mám problém povedať niekomu že ho mám rada, mám strach. Alebo len tak niekoho spontánne objať.Nedokážem sa na verejnosti rozplakať pretože sa hanbím.
a NAČO to chceš? pokým k ľuďom tú náklonnosť prípadne lásku dokážeš cítiť, je zbytočné znásilňovať to. také veci sa dajú prejavovať aj nevtieravým spôsobom
Toto nie je citlivosť, to je otvorenosť alebo extraverzia.
Na neobjímaní sa vo veľkom nie je nič zlé a prečo si myslíš, že ostatní ľudia len tak bez hanby plačú na ulici, neviem. Akurát tá prvá vec je pádna. Alebo aspoň môže byť. Tiež nie je nutné, aby si ľuďom hovorila, že ich máš rada, niektorí ľudia to prejavujú iným spôsobom, správaním sa voči tomu človeku, ochotou vypočuť ho a podobne. Aj keď v partnerskom vzťahu môže byť takéto neprejavovanie citov problémom, to hej.
Treba si nájsť človeka, o ktorom nepochybuješ, že sa nemusíš báť, že o neho prídeš a urobiť ten krok a prejaviť svoje city. Keď ti to ten človek opätuje ("Aj ja ťa mám rád/rada"), naučíš sa postupne, že to môžeš robievať. Aj keď si uvedomujem, že to znie ľahšie, ako to opisujem, ale neviem, čo iné na toto povedať. Treba si povedať, že ten strach je len v tvojej hlave a nesúvisí s realitou.
Ale mám aj tak pocit, že nejak vymýšľaš, ak sa cítiš divná za to, že sa spontánne nehádžeš ľuďom okolo krku a neplačeš na ulici ako dieťa alebo človek s poruchou osobnosti, zamyslela by som sa na tvojom mieste nad tým, prečo takéto niečo vlastne chceš.
A to je zle? Ja emócie prejavujem navonok iba keď som opitá. A tiež nehovorím ľuďom z ničoho nič že ich mám rada, hádam to vedia aj bez toho aby som im to vravela A to plakanie na verejnosti, každý ma svoje problémy, a tiež málokedy vidím niekoho plakať na verejnosti. takže neviem čo chceš vlastne prekonávať.
odporucam ti nerobit s tym nic...si taka aka si a su aj ludia ,kt. jednoducho nevedia davat emocie velmi najavo (a este horsie, ak kladne) ale nevadi, ked ta niekto spozna blizsie , tak sa to dovtipi a nebude si mysliet,ze si bezcitna a o to viac si potom ceni aspon aky taky prejav...lacne objimanie kadekoho mne osobne pripada bezcenne , ale kazdy sme nejaky
@somindianka nejde o citlivosť ale o to ako sa pozeraš na ludi ... už len to že ťa napadne že chceš byť citlivejšou je toho dôkazom že si len je tam ten problem , tá hanblivosť ...
poradim ti ako to aj mne pomohlo, je doležite byť empatický, čo najviac ... a brať ludi tak ako berieš sama seba ... pozerať sa tak na nich a vkladať donich to čo vidiš sama v sebe ... nieje doležite nebáť sa ale niečo urobiť ... ak su pre teba niektorí ludia doležití a chcela by si od nich napriklad dostať objatie no nedostavaš, urob to sama ... neboj sa ničoho, v každompripade je vždy lepšie niečo urobiť ako neurobiť ... mne najskor pomahal alkohol ked som bol menej ,,citlivý,, teraz už je to iné ... radím teda empatiu, niesu niečo iné ako ty ... ber sa ako sučasť neoddeluj sa
Hej no tak poprve to ze sa bojis prejavit city neznamena ze si menej citliva ale precitlivena, takze mozno aj viac citliva ako ty ostatny . Mna by skôr zaujimalo nieco ine, ako sa zbavit citov, alebo ako ich potlacit, ale takmer uplne, dlhodobo..... Musi existovat nejaka moznost...
@simka1311 no a hlavne ked ma niekto rozčúlil, to som sa vôbec nevedela ovladat (ach) ale nie že by som začala kričať ako normálny clovek... Ja som sa vždy rozrevala
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
a myslím že sa to dá prekonať, len to chce čas
a to že nedokážeš len tak niekoho sponntáne objať je len prejavom normálneho človeka...
Na neobjímaní sa vo veľkom nie je nič zlé a prečo si myslíš, že ostatní ľudia len tak bez hanby plačú na ulici, neviem. Akurát tá prvá vec je pádna. Alebo aspoň môže byť. Tiež nie je nutné, aby si ľuďom hovorila, že ich máš rada, niektorí ľudia to prejavujú iným spôsobom, správaním sa voči tomu človeku, ochotou vypočuť ho a podobne. Aj keď v partnerskom vzťahu môže byť takéto neprejavovanie citov problémom, to hej.
Treba si nájsť človeka, o ktorom nepochybuješ, že sa nemusíš báť, že o neho prídeš a urobiť ten krok a prejaviť svoje city. Keď ti to ten človek opätuje ("Aj ja ťa mám rád/rada"), naučíš sa postupne, že to môžeš robievať. Aj keď si uvedomujem, že to znie ľahšie, ako to opisujem, ale neviem, čo iné na toto povedať. Treba si povedať, že ten strach je len v tvojej hlave a nesúvisí s realitou.
Ale mám aj tak pocit, že nejak vymýšľaš, ak sa cítiš divná za to, že sa spontánne nehádžeš ľuďom okolo krku a neplačeš na ulici ako dieťa alebo človek s poruchou osobnosti, zamyslela by som sa na tvojom mieste nad tým, prečo takéto niečo vlastne chceš.
poradim ti ako to aj mne pomohlo, je doležite byť empatický, čo najviac ... a brať ludi tak ako berieš sama seba ... pozerať sa tak na nich a vkladať donich to čo vidiš sama v sebe ... nieje doležite nebáť sa ale niečo urobiť ... ak su pre teba niektorí ludia doležití a chcela by si od nich napriklad dostať objatie no nedostavaš, urob to sama ... neboj sa ničoho, v každompripade je vždy lepšie niečo urobiť ako neurobiť ... mne najskor pomahal alkohol ked som bol menej ,,citlivý,, teraz už je to iné ... radím teda empatiu, niesu niečo iné ako ty ... ber sa ako sučasť neoddeluj sa