ked sa niekto potkne alebo smykne, pri intraku sme mali take schody co zamrzali skor ako zvysok sveta a kazdy na to zabudal a furt sa predo mnou dakto vydrbal lul
Dám dnešný príklad ktorý som tu práve chcela pridať a hodí sa mi do fóra...
Dnes mi bolo smutno a tak som sa zadívala na moje avokádka ktoré stále nechápem že ešte neskapali a pripomínajú mi kedy a prečo som s nimi vôbec začala a celkovo to obdobie odvtedy a najmä na môj novší prírastok ktorý takto pred 2 mesiacmi (keď som tu naposledy pridala foto) ešte neexistoval a dnes má už pol metra!! a 2 listy a ako som sa tak naňho pozrela tak som si všimla ako sa kníše aj napriek tomu že sa nič v miestnosti dlhšie nepohlo ani nie je nikde otvorené okno...a akože chápem že sa to dá asi vysvetliť aj nejako racionálne ale v tom momente ma to prekvapilo a potešilo lebo to nie je prvýkrát čo mám pocit že tie rastliny ma akoby vnímajú (občas viac ako ľudia okolo mňa) a to ako rastú je veľmi zaujímavé ...a možno som len psychopat čo začína komunikovať viac s rastlinami ako s ľuďmi
@sianagirl245 To, čo si napísala, sa mi veľmi zapáčilo.
A k téme... Sú takí dvaja ľudia. A čo ma vždy nekonečne naplní šťastím je, keď si spomeniem, ako ma jeden z tých ľudí osloví a poženie ma to vždy vpred. A celkovo spomienky na pekné chvíle, alebo na to, že ma má niekto rád.
niekedy mám pocit že mi nič nevyčarí úsmev a moja duša už dávno vyprahla
...ale viem sa usmiať aj pre dosť banálne a bežné malé veci ale aj peniaze mi vedia vyčariť úsmev na tvári (v prípade ak ku mne prídu ) a ano jasne samozrejme ty :S
a potom keď sa mi sám od seba niekto ozve nie preto že potrebuje pomoc s niečím IT, alebo aby mi vytkol že som sa dlho neozval, ale reálne s nejakou témou, alebo že chce proste pokecať. to vždy poteší, dokonca aj vtedy aj zrovna nie som v nálade odpisovať/komunikovať tak to vtedy spôsobí aj výčitky svedomia a stres že som nevďačný, ale zároveň s tým stále aj poteší
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Dnes mi bolo smutno a tak som sa zadívala na moje avokádka ktoré stále nechápem že ešte neskapali a pripomínajú mi kedy a prečo som s nimi vôbec začala a celkovo to obdobie odvtedy a najmä na môj novší prírastok ktorý takto pred 2 mesiacmi (keď som tu naposledy pridala foto) ešte neexistoval a dnes má už pol metra!! a 2 listy a ako som sa tak naňho pozrela tak som si všimla ako sa kníše aj napriek tomu že sa nič v miestnosti dlhšie nepohlo ani nie je nikde otvorené okno...a akože chápem že sa to dá asi vysvetliť aj nejako racionálne ale v tom momente ma to prekvapilo a potešilo lebo to nie je prvýkrát čo mám pocit že tie rastliny ma akoby vnímajú (občas viac ako ľudia okolo mňa) a to ako rastú je veľmi zaujímavé ...a možno som len psychopat čo začína komunikovať viac s rastlinami ako s ľuďmi
A k téme... Sú takí dvaja ľudia. A čo ma vždy nekonečne naplní šťastím je, keď si spomeniem, ako ma jeden z tých ľudí osloví a poženie ma to vždy vpred. A celkovo spomienky na pekné chvíle, alebo na to, že ma má niekto rád.
...ale viem sa usmiať aj pre dosť banálne a bežné malé veci ale aj peniaze mi vedia vyčariť úsmev na tvári (v prípade ak ku mne prídu ) a ano jasne samozrejme ty :S
a potom keď sa mi sám od seba niekto ozve nie preto že potrebuje pomoc s niečím IT, alebo aby mi vytkol že som sa dlho neozval, ale reálne s nejakou témou, alebo že chce proste pokecať. to vždy poteší, dokonca aj vtedy aj zrovna nie som v nálade odpisovať/komunikovať tak to vtedy spôsobí aj výčitky svedomia a stres že som nevďačný, ale zároveň s tým stále aj poteší