Čo je najláskavejšia vec ktorú ste spravili a nikomu o tom nepovedali?

U mňa v obchode som raz jednému pánovi povedala, keď tu skoro nechal výdavok z 50€ Ale vyčítala som si to tajne, mohla som byť bohatšia tuším o 41€ ...

Ja keď som bola ešte na strednej a robila pokladníčku v tescu, keď som videla že nejaká babka alebo dedko majú taký nákup že asi musia šetriť, tak keď mali dva mlieka tak som nablokovala len jeden a podobne

A občas som to len tak robila u random ľudí, bez toho aby to niekto vedel, keby dačo tak aj tak poviem že mi nevzala čítačka kód alebo čo, že chybička sa vyloudila, tesco má aj tak dosť peňazí a takže mi to bolo totálne ukradnuté

nespominam si na nic ultra vynimocne bohuzial :c ale v malom tescu kam chodievam vzdy sedi za dverami taka babka s notabene, ktorej som nosievala kazdy den jedlo z prace. no a asi tyzden dozadu som cakala pri pokladni a ona bola predo mnou, mala hrozne skromny nakup zakladnych veci dokopy za cca 5e. snazila sa to zaplatit a na zemi sa jej porozsypali same drobaky, jedno a dvojcentovky hlavne a par 50 centoviek, no nemala dost na ten nakup, tak to tam nechala a zobrala si len dva rohliky. bolo to strasne. povedala som predavacke nech mi nablokuje aj to co chcela brat ta babka a hned som jej to isla zobrat (este som dalsich 5e hodila do tasky), sedela vonku na lavicke a bola tak hrozne smutna. nechala som jej tam ten nakup a odisla. a plakala a tato babka ma rozplakala uz minimalne 10x.

ani neviem,dala som bezdomovcovi rukavice ked som cakala na vlak

Je toho vela, lebo pomahat druhym ma bavi a som taka povaha odjakziva ze ma tesi davat ale dostavam nerada. Proste toto ma urcitym sposobom naplna. A najviac? Fuha neviem co je take naj. Ale napr. Jedna osoba co mala velke financne problemy a makala v troch robotach aby uzivila rodinu, tak som jej dala do schranky vacsiu sumu penazi. Nikdy by si to odo mna nezobrala. Ale doteraz financne pomaham jednej osobe. Dochodok minimalny, zdravie skoro ziadne. Vlastna rodina ju ma na haku. Snazim sa k nej chodit najcastejsie ako sa da a pomahat.

odmietla som vymazávať nadčasy svojim zamestnancom, ktorí nám boli ochotní pomáhať ... a odmietla som vyhodiť matku, ktorej zomrel manžel a dcérka to nezvládala - číže bola často PN a v pokladni sa nedokázala vždy usmievať (keď som videla, že ju hrozne láme, vzala som ju k sebe do kancelárie, dala jej čaj, objala ju a nechala plakať, kým ju aspoň trošku neprešiel žiaľ) ... a ako som za to zaplatila? povedali mi, že mám otrasnú politiku riadenia svojich podriadených a vyhodili mňa ale neľutujem to ... lebo to mojim zamestnancom pomohlo .. a pre spoločnosť ako táto .. by som asi už ani robiť nechcela

a starkým čo nemali na nákup (a zamestnanec mi zavolal, že potrebuje storno) ... tak som nákupy uzavrela ... a zaplatila zo svojho.

a vyplatila som za rodičov exekúciu tak, že o nej ani nevedeli .. a netrápili sa a odišla som zo školy, zamestnala sa na plný úväzok, aby som im pomohla .. a vyplatila dva 12 tis úvery ... a neľutujem to

ale pomáhať treba každý deň .. a bez "nároku na odmenu" ... pekná téma, snáď aj tí, ktorí majú pocit, že "nemajú z čoho/ako" .. zistia, že niekedy úsmev .. a pekných pár slov ... pomôže ... minule sme šli tankovať ... a vedľa je mcdonnald ... stala tam bezdomovkyňa, nežobrala, nepýtala .. už vlastne ani nevládala hovoriť ... neviem, ako sme si ju vôbec všimli ... ale šli sme dnu .. kúpili jej jedlo, kávu .. a ešte ju obslúžili .. med, cukor, mlieko .. boli sme k nej s manželom veľmi úctiví ... a dali jej deku, čo máme v kufri ... keď nám rozochvene ďakovala, objala som ju ... posledné čo som pred odchodom videla, že prvé sústo dala malému psíkovi, ktorého zabalila do svojej chatrnej bundy ... a dnes je tá pani vďaka notabene už v omnoho lepšom stave .. psíka má stále .. a dokonca ma spoznala ... nazvala ma anjelom .. (to je to najkrajšie čo mi kto mimo manžela povedal ) ... a povedala, že vďaka jedlu vládala dôjsť k útulku .. a mala na niekoľko nocí na prespanie .. ani psíka jej nevzali .. a teraz už pracuje a snaží sa pomáhať aj "novým" ktorí sa na ulici ocitnú ... pre mňa to bolo to najväčšie ďakujem

Povedal som spolužiačke, že som dostal horšiu známku ako ona, hoci nedostal. Lebo ona sa viac snažila ako ja.

@althinka @7

To je také dojemné s tým psíkom,
normálne mi slza vyhŕkla
(a nie je to myslené ironicky).

A presne, a ja najradšej dám tomu, kto
nepýta, len mám taký dojem, že mu, jej
naozaj niečo treba.

pri čítaní @3 či @7 mi prišlo až do plaču...

chjaj, zajtra si kúpim novýprostor. Som tu chcela niečo napísať, ale vlastne úplne nemám čo.

aké pekné skutky ste tu niektorí porobili... ja nemám nič špecialne... pomáham ked nejako viem, ale proste nič takéto super som ešte nespravila mala by som to zmeniť

@miaja To je práve to čo som chcela v luďoch týmto fórom vzbudiť... Mňa to tiež motivovalo nehanbiť sa ozvať sa a pomocť...

@surikatka tak sa ti to podarilo

@7 @9

@althinka Si super, kiež by bolo viacej takých ľudí

@vymyslinick ver, že aj mne nebolo jedno ale hlavne som videla, že ju úplne konsternovalo, ako sme sa správali .. ako k človeku .. zdvorilo a bez zbytočnej povýšeneckosti ... a psík .. to áno jedného som mala v "dočasnej starostlivosti" dva roky kým sa našiel skvelý pán a domov A môjho havka som si našla, keď som vypomáhala v útulku za mestom .. skoro neprežil, choré srdce ... a nik ho nechcel .. a teraz má havko skoro 11 rokov .. a je to také vďačné psíča mám ho neskutočne rada v BA je jeden pán v Karlovke, tomu som zvykla mimo iného nosiť granulky pre psa taký krásny vlčiak .. dnes už pán býva a má prácu

@koprdil ako ja hovorievam takých je dvanásť do tucta ako vidíme .. ľudia okolo vždy "páchajú" dobro .. len sa o tom nehovorí a aj ja som sa zmienila, lebo sa mi táto téma a myšlienka páči aby sme sa povzbudili .. že pomôcť sa dá vždy a nemusí ísť len o veľké skutky

@surikatka ozaj pekná téma a zámer

@nicolkaa @althinka Klobúk dolu pred vami, fakt...

fuh, teraz sa citim este horsie, ze som taky sebec a nepomohla som takto asi nikomu, vsak kym ja preberiem vsetky moznosti ci by to vobec prijala ta osoba a ci to nie je blbe a ako sa k nej mam priblizit a ako ju oslovit a ci mi nevynada, tak je ona uz kdesi na druhom konci sveta, spolu s tisicimi dalsimi vecami ktore som tuzila urobit a neodhodlala sa.
je mi zo seba napicu, aj z toho ze mi je napicu len zo seba a nemyslim na ludi ktorym je mozno este viac napicu
aj ked sa ku kazdemu snazim byt mila a slusna, kludne vyhoviem hockomu v hocakej blbosti o ktoru ma poziada, snazim sa rychlo rychlo splnit vsetko co sa mi zda ze by sa mohlo odo mna ocakavat, co vacsinou konci akurat mojim vystresovanym narazenim do niecoho/niekoho/zhodenim cohosi.. ale stale si uvedomujem ze je na tom strasne malo skutocnej snahy o dobro inych, vsak to su len cisto egoisticke pohnutky zamerane na seba a to aby ma mali vsetci radi. neviem, ako sa da takeho zbavit? a da sa, ci to musi byt vo mne od prirody?

@vitocorleone nie. to su veci, ktore maju ist z ludi prirodzene a nie nieco, za co by mal byt niekto uznavany. na celom tom mojom pribehu bolo asi najsmutnejsie, ze nikto iny sa jej automaticky nesnazil pomoct. nemyslim to v zlom, len by sa proste mal citit zle kazdy kto to nepovazuje za nieco prirodzene a nie aby boli chvaleni ludia, co inemu nezistne pomozu, akoby to bolo nieco vynimocne. chapes taketo veci nemaju byt specialne, odstrasujuce vynimky maju byt ti necinni jedinci, ktorych mozno ani nenapadne, ze nieco mozu zmenit (a mozno som len velmi sentimenti z choroby

@nicolkaa Áno, rozumiem ako to myslíš a verím že ak sa aj tu na B. nájdu nejakí "nečinní jedinci" (ako si to nazvala), tak sa v nich po prečítaní týchto príbehov, možno zobudil nejaký kúsok empatie a začnú pomáhať tiež

Pomáhal mojim spolužiačkam prejsť literatúrou na strednej.. jedna dokonca počas maturity za mnou bola nech jej pomôžem s mat. témami ... tak som jej už časť mojich spracovaných tem aj dal ..

@vitocorleone ďakujem ale ako som písala vyššie, takých ľudí je dosť, len sa o tom bežne nehovorí