nikdy nepochopim absurdne fobie a uz vobec nie strach zo smrti u mladych zdravych ludi alebo ze sa nieco stane ich blizkym, to cely zivot ziju v nervozite z toho potom? kazdy clovek sa moze kazdy den bat ci sa nieco stane nemu alebo inym, no ale to potom nie je zivot ale nervozita..
a nedokazem povedat z coho mam strach... fobie nemam a nikdy mat nebudem, nemam strach z chorob ani zo smrti, ani o rodinu
mozno sa bojim, ze sa raz tak naseriem, ze niekoho zabijem resp. vlastnej mysle a myslim si, ze clovek sa ma bat len sam seba anicoho ineho lebo vlastne vnutro moze za to ako bude zit a aj za strach
@momoglamorous nikdy nevies ci ten mlady clovek je aj zdravi... podla mna inak by nemal dvovod sa bat smrti ked to uz raz nezazil... vacsinou ti co vravia ze sa neboja zomierania alebo smrti este nikdy neboli v tej situacii ked im to naozaj hrozilo alebo hrozi... moj nazor
@padlyanjel ja som bola min. 2 razy a prave preto mam pocit, ze sa nebojim smrti, lebo som bola v situaciach, kedy som uz brala fakt, ze zomriem ale nestalo sa no a to ma prave posilnilo a ja som este ultra roztrzity clovek, ze mam tendenciu zomriet z uplnej blbosti, napr. ze ma zrazi elektricka co sa mi stalo uz velakrat...a proste nepojdem teraz roztrasena po uliciach a nevychazat z domu
@momoglamorous strach zo smrti nie je strach z toho ze sa ti stane nejaka nehoda vonku... ked sa stane sa stane to uz potom neovplyvnis... ja vidim strach zo smrti napr pri rakovine, strach zo zomierania, zo samoty, z toho zo po tebe zostane, z bolesti, z neznameho, lutost... ked mas nejake plany a nie ze ''mohlo sa alebo moze sa mi nieco vonku stat'' ale to ze uz sa to stalo a nejde to vratit spet a je to iste...a ked to tak je a mala si nejake plany, alebo mas svoju lasku, rodinu... nebudes sa bat ani tak tej smrti ale pride ta lutost, ked si predstavis matku plakat a trapit sa, ked budes mysliet na to ako sa v tomto zachova tvoj priatel, ci ta podrzi... ci stihnes po sebe nieco zanechat, ospravedlnit sa ludom ktorym chces, povedat niektorym ako si im vdacna a ako ich milujes, keby ma zrazila elektricka a zomriem tak ma to nemusi trapit lebo si to ani neuvedomim... ale ked cakas na smrt takto... to je pocit strachu a neistoty
Neúspechu v živote a celkovo toho, že si neuskutočním to, prečo si myslím, že som na tomto svete, ale to nie je panický strach, ani kvôli tomu nežijem v úzkosti, ako bolo vyššie spomenuté, len nemám rada, keď sa ma zmocňuje taká myšlienka.
Fóbie, strach z pavúkov, malých priestorov a tak nemám vôbec a ani som nikdy nemala.
Ale podľa posledných skúseností, ktoré gradujú vždy, sa dosť bojím, že niekde vonku stretnem ten nepríjemný vtieravý typ chlapa s nemiestnymi poznámkami a budem ešte aj sama, tak z toho mám úzkosť celkom...
A možno mám strach z viacerých vecí, len som to ešte nemala ako zistiť. :ehm:
Btw: Smrti sa nebojím, som vyrovnaný, zmierený a snažím sa žiť tak ak sa pozriem spätne na smrtelnej posteli aby som mal dôvod na úsmev nad tým aký život som viedol.
Vlasne fóbiu asi nemám žiadnu. Neviem ale tak prirodzene sa bojím nebezpečných vecí ako napr. tie bzučiace veci so žihadlami a pod.
@2 + Pavúkov, hadov, chrobákov, starnutia, hlbokej vody , toho , že mi vypadajú všetky vlasy, niektorých chorôb čo vlastne súvisí aj s vlasmi...niečo by sa ešte určite našlo, ale teraz ma viac nenapadne
Tak pekne od počiatku.
Myslím si, že každý človek je tu kvôli niečomu, nemusí to byť nič veľkolepé, epochálne, nemusí to byť vôbec nič, čím by sa nejakou mierou zaslúžil pre iných ľudí, práve naopak, záleží od konkrétneho jedinca, čo ho robí šťastným, čo ho napĺňa, aké má ambície, čo od života očakáva, atď. Vlastne ide o zmysel života, každý má nejaký alebo si ho ešte len hľadá.. No, a hľadanie toho, čo spĺňa tieto kritéria, uvedené hore vyššie, je len jeden z krokov k tomu, aby si na to prišla.
Ja som tu práve preto, resp. za zmysel svojho života považujem, robenie všetkého pre to, aby som uskutočnila to, čo chcem dosiahnuť v živote najviac. No a pri všetkej skromnosti za to považujem štúdium medicíny, prácu lekárky, a pomoc ľuďom, to je to, prečo si myslím, že som tu a idem si za tým....
Prepáč, ale otázku číslo dva považujem istým spôsobom za irelevantnú, keď si prečítaš, o čom som písala doteraz, tak na to prídeš aj sama
Ale tak...ide o to, že si určíš hodnoty v živote, ktoré môžu byť flexibilné, ako plynie čas, meníš si ich, pridávaš nové a tie, ktoré stále zostávajú a majú pre teba najväčší význam, keď sa im venuješ, práve to môže byť ono-ale aj nemusí, (na to časom prídeš sama)- môže sa to stále meniť, u každého, aj u mňa, ale u mňa už veľmi pochybujem...
Však to je práve v pohode, že ti to vŕta hlavou a rozmýšľaš nad tým..lebo jedine tak na to raz prídeš. :-S
Bojim sa ze v tme mi nieco vypichne nieco (preto v tme zatvaram oci.. aj ked by mi to nepomohlo)
Bojim sa ze sa mi nesplnia sny
Bojim sa ze skoro umriem
..ale az na tie oci sa tym nejak nezaoberam
A este hmyz.Tie svine na as nieco chystaju.. to mi verte!
Kto chce vysvetlenie, nech číta ďalej. Komu je to fuk, nech tento koment preskočí.
Raz sa nám do domu vlámala myš. Mama nasadila pasce a lepy a neviem čo ešte, takže som bola pomerne pokojná.
Išla som si ľahnúť a spala som.
Zrazu som sa zobudila na to, ako mi čosi behá po perine. Zľakla som sa, vyskočila a potom som už nezaspala.
Našťastie sa tá myš na druhý deň chytila do pasce, takže OK.
A ešte jeden zážitok.
To som nevedela, že máme doma myš, ale... bolo to v čase, keď som od kamarátky dostala ,,chlebík šťastia" (kto nevie, tak je to chleba, do ktorého cesta každý deň počas jedného týždňa pridávaš suroviny a na siedmy deň ho upečieš a pošleš aj s receptom ďalej niekomu, komu praješ šťastie). A keď som raz prišla zo školy, šťastná, že idem si tam pridať cukor, dám utierku z misy preč a čo nevidím!
Myši trčala iba hlava z môjho krásneho cesta.
V ten deň som už do kuchyne nevkročila a mama musela vyliať moje niekoľkodňové dielo.
Ja mám strach z výšok... dnes som sa prekonal a vyliezol som na malý rebrík!! musel som sa prekonať lebo som menil luster... ale nebolo mi to príjemné, i keď rebrík bol nízky a ja som nebol úplne najvyššie, čo znamená, že profesiu elektrikára robiť nemôžem... necítil som sa v takej malej výške príjemné... a mám strach, že keby to bola väčšia výška, tak by som sa premôcť nedokázal...
a kto sa chce trochu zamyslieť, tak prosím, ráčte čítať ďalej, komu sa zamýšľať nechce tak nižšie čítať nemusíte...
čítal som o výskume v ktorom vedci zisťovali čoho sa najviac ľudia boja... a smrť bola na druhom mieste!! naozaj!! najčastejší strach bol strach z vystúpením na verejnosti či nejakom preslove...
jeden známy komik výstižne povedal, že to znamená, že človek by na pohrebe radšej ležal v truhle akoby mal povedať pár slov...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
67 komentov
Z tých bežnejších vecí toho moc nie je, som flegmatik. Už som dokonca prekonal aj strach z hadov, cez víkend som jedného dokonca v ruke držal
a nedokazem povedat z coho mam strach... fobie nemam a nikdy mat nebudem, nemam strach z chorob ani zo smrti, ani o rodinu
mozno sa bojim, ze sa raz tak naseriem, ze niekoho zabijem resp. vlastnej mysle a myslim si, ze clovek sa ma bat len sam seba anicoho ineho lebo vlastne vnutro moze za to ako bude zit a aj za strach
..
the accuracy hurts
Fóbie, strach z pavúkov, malých priestorov a tak nemám vôbec a ani som nikdy nemala.
Ale podľa posledných skúseností, ktoré gradujú vždy, sa dosť bojím, že niekde vonku stretnem ten nepríjemný vtieravý typ chlapa s nemiestnymi poznámkami a budem ešte aj sama, tak z toho mám úzkosť celkom...
A možno mám strach z viacerých vecí, len som to ešte nemala ako zistiť. :ehm:
strach zo zomierania, chradnutia
strach z bolesti (psychickej aj fyzickej)
strach zo zlyhania, odmietnutia
strach zo zmeny
smrti
manželstva
starnutia
kontaktu s cudzími ľuďmi
Kvôli čomu si na tomto svete?
A ako si na to prišla?
A kľudne sa rozpíš, ak sa ti bude
chcieť. Lebo poslednú dobu mi práve
toto vŕta hlavou.
Btw: Smrti sa nebojím, som vyrovnaný, zmierený a snažím sa žiť tak ak sa pozriem spätne na smrtelnej posteli aby som mal dôvod na úsmev nad tým aký život som viedol.
Vlasne fóbiu asi nemám žiadnu. Neviem ale tak prirodzene sa bojím nebezpečných vecí ako napr. tie bzučiace veci so žihadlami a pod.
Tak pekne od počiatku.
Myslím si, že každý človek je tu kvôli niečomu, nemusí to byť nič veľkolepé, epochálne, nemusí to byť vôbec nič, čím by sa nejakou mierou zaslúžil pre iných ľudí, práve naopak, záleží od konkrétneho jedinca, čo ho robí šťastným, čo ho napĺňa, aké má ambície, čo od života očakáva, atď. Vlastne ide o zmysel života, každý má nejaký alebo si ho ešte len hľadá.. No, a hľadanie toho, čo spĺňa tieto kritéria, uvedené hore vyššie, je len jeden z krokov k tomu, aby si na to prišla.
Ja som tu práve preto, resp. za zmysel svojho života považujem, robenie všetkého pre to, aby som uskutočnila to, čo chcem dosiahnuť v živote najviac. No a pri všetkej skromnosti za to považujem štúdium medicíny, prácu lekárky, a pomoc ľuďom, to je to, prečo si myslím, že som tu a idem si za tým....
Prepáč, ale otázku číslo dva považujem istým spôsobom za irelevantnú, keď si prečítaš, o čom som písala doteraz, tak na to prídeš aj sama
Ale tak...ide o to, že si určíš hodnoty v živote, ktoré môžu byť flexibilné, ako plynie čas, meníš si ich, pridávaš nové a tie, ktoré stále zostávajú a majú pre teba najväčší význam, keď sa im venuješ, práve to môže byť ono-ale aj nemusí, (na to časom prídeš sama)- môže sa to stále meniť, u každého, aj u mňa, ale u mňa už veľmi pochybujem...
Však to je práve v pohode, že ti to vŕta hlavou a rozmýšľaš nad tým..lebo jedine tak na to raz prídeš. :-S
to čo je v Písme svätom sa naplní, ľudia môžu však svojim postojom podstatne žnížiť následky hrôz, ktoré majú nastať....
A ešte že nastane globálne oteplenie, a stále už bude len toto odporné leto.
časy sa naplňajú presne ako je to zvestované v Evanjeliu podľa Jána...
to stačí kúpiť knihu Evanjeliu podľa Jána a tam je napísané čo sa má stať ?
nie, stači si to dať do guglu...
rozchodov
staroby
nevery
Bojim sa ze sa mi nesplnia sny
Bojim sa ze skoro umriem
..ale az na tie oci sa tym nejak nezaoberam
A este hmyz.Tie svine na as nieco chystaju.. to mi verte!
Kto chce vysvetlenie, nech číta ďalej. Komu je to fuk, nech tento koment preskočí.
Raz sa nám do domu vlámala myš. Mama nasadila pasce a lepy a neviem čo ešte, takže som bola pomerne pokojná.
Išla som si ľahnúť a spala som.
Zrazu som sa zobudila na to, ako mi čosi behá po perine. Zľakla som sa, vyskočila a potom som už nezaspala.
Našťastie sa tá myš na druhý deň chytila do pasce, takže OK.
A ešte jeden zážitok.
To som nevedela, že máme doma myš, ale... bolo to v čase, keď som od kamarátky dostala ,,chlebík šťastia" (kto nevie, tak je to chleba, do ktorého cesta každý deň počas jedného týždňa pridávaš suroviny a na siedmy deň ho upečieš a pošleš aj s receptom ďalej niekomu, komu praješ šťastie). A keď som raz prišla zo školy, šťastná, že idem si tam pridať cukor, dám utierku z misy preč a čo nevidím!
Myši trčala iba hlava z môjho krásneho cesta.
V ten deň som už do kuchyne nevkročila a mama musela vyliať moje niekoľkodňové dielo.
a kto sa chce trochu zamyslieť, tak prosím, ráčte čítať ďalej, komu sa zamýšľať nechce tak nižšie čítať nemusíte...
čítal som o výskume v ktorom vedci zisťovali čoho sa najviac ľudia boja... a smrť bola na druhom mieste!! naozaj!! najčastejší strach bol strach z vystúpením na verejnosti či nejakom preslove...
jeden známy komik výstižne povedal, že to znamená, že človek by na pohrebe radšej ležal v truhle akoby mal povedať pár slov...
čo ja vidím ako dosť smutné...