Divné veci v správaní ktoré robíte a ani si to neuvedomujete
príklad :
niekedy príliš zazerám na ludí , robím príliš dlhé očné kontakty (zopárkrát mi toto bolo povedané ale neberú to ludia zas tak ako velmi zlú vlastnosť našťastie , alebo sa pozabúdam a len tak sa hocikedy zasnívam (nemám viac znakov žial :/)
Praskám kosťami na rukách.
Snažím sa vyrovnávať využívanie svalstva, ak je jeden sval napnutý príliš dlho alebo silne, tak to iným svalom musím vyrovnať.
To isté kroky, ak na jednu nohu našliapnem silnejšie tak druhou musím vykompenzovať ináč sa svet zrúti.
keď som v spoločnosti nejakeho debila ktory trepe same chujoviny, podvedome sa chytim za koreň nosa alebo si podopriem hlavu a zatvorim oči a prajem si, aby už, kristepane, zmlkol..a ešte si stale pretieram balzamom pery, aj ked ich nemam suche
dlho som si neuvedomovala, ze sa u mna pravidelne strieda obdobie, kedy sa nikomu nepozeram do tvare, nevediem zbytocne konverzacie a chcem sa tvarit, ze neexistujem a obdobie, kedy som ok a aj sa zo slusnosti opytam ako sa kto ma. vsimam si to len odkedy mi par ludi povedalo, ze som v pravidelnych intervaloch "divna" a vadi im to. no, mne ani moc nie, len tym stracam blizkych ludi, lebo som schopna sa aj dva mesiace nikomu neozvat a vobec mi to nepride divne
aj ked niekto povie nieco co mi nepride vobec vtipne ale ostatni sa smejelu,staci ak sa.zasmeje aj on sam, pousmejem sa aj ja (je to podvedome) no v hlave mam ,,nebolo to vobec vtipne,, ale pritom to tomu cloveku nepoviem...inak strasne vela veci ludom nehovorim a vsimol som si ze ini na take veci poukazuju..
proste som to na sebe vypozoroval, ze skor mlcim a len sledujem co a ako clovek robi s tym ze nekomentujem momentalne veci alebo nekomentujem take tie detaily ako ked niekto urobi nieco trapne alebonezvycajne,alebo niekomu nieco spadne na zem,jednoducho to beriem ako normalnu vec a som ticho...a mam strasne vela znamych co to nonstop komentuju a ja si vtedy hovorim v hlave ,,naco to robia?,, ..
strasne malo sa divam.cloveku do oci...pride mi to hrozne neprirodzene ak snim nemam intimnejsi vztah...
napr. som neustale zasnivany takze casto ak robim nejaku automaticku alrbo nudnu cinnost mam ten skleneny pohlad na urcite miesto a v podstate sa ani realne nenachadzam na tom mieste kde ma tak ludia vidia
Vobec sa nepozeram na ludi, ked s nimi hovorim. Ked sa vedome snazim pozerat, tak zabudnem, co chcem hovorit
Hocikedy sa rozpravam so sebou, pospevujem si, hram si vymyslene scenky. V poslednej dobe sa uz vobec nestrazim, je mi jedno, kto ma vidi
A co mi naozaj vadi, je, ze si stale nieco napravujem, uhladzam si vlasy, vyrovnavam si oblecenie, fukam si nos, rozkladam si veci okolo seba, stale musim do niecoho dzubat.
Stale sa dotykam vlasov
Mam taku divnu chodzu
Hadzem po niektorych ludoch taky divny pohlad
Ked sa s niekym rozpravam nikdy sa neotocim telom k tomu cloveku ale iba zazeram z boku
Ked rozpravam, strasne kricim ale snazim sa s tym uz nieco robit
Dokazem sa smiat na uplnej malickosti (napr. Ked som bola pri zubarke som sa celu dobu smiala alebo aj dnes na pisomke ked som videla ako spoluziak opisuje
Stale na hodine si kreslim po zosite
Hrbim sa, ale fakt strasne hlavu mam tak nejak dopredu oproti zvysku tela...
@melancholik toto.. Naozaj som mala pocit, akoby som citala o sebe, ked som citala tvoj prispevok.. a tesi ma to, ze sa najde niekto tak krasne uvedomely
ja naozaj zduše neznášam small talk takže ked som v kolektíve s niekym novým tak budem radšej ticho ako sa rozprávať nasilu ... a v poslednom čase som si uvedomila , že ked sa ma niekto niečo spýta tak odpoviem hrozne rýchlo a väčšinou blbosť takže by som chcela dlhšie rozmýšla nad tým čo poviem
pukam si klby na prstoch a veľa luďom to ide na nervy ale tak neviem si pomocť ... zazeram a často krat vypnem a nevnimam svet a možu na mňa hovoriť...
..v autobuse ked sedím vždy sa natlačim uplne k oknu aby ten vedľa mna mal čo najviac miesta a nemuseli sme sa dotýkať a preto neznašam druhych čo sa len tak vyvalia a neberu ohľad na ostatných
Vraj keď sa idem niečo niekoho pýtať (nejakej tety v obchode napríklad), tak strašne kývam rukami jak keby som išla zaháňať motýle. Nepáči sa mi to, pretože všetko čo robím, si dokonale uvedomujem. Lebo som sa nedávno konečne naučila niečo sa niekoho opýtať. Aj keď sa stále bojím, tak sa k tomu nakoniec odhodlám. Žiaľ s istým prejavovaním stresu.
dnes som si uvedomila, že som fyzicky neschopná sa teplo obliecť. aj keď mi je stále zima a hovorím si, že dnes sa už oblečiem teplo, tak sa tak proste neoblečiem a zase sa trasiem
Ja často keď sa rozprávam s niekym kto má na tvári nejakú vyrážku alebo čo tak miesto oči zízam na ňu
A z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu keď má nejaká ženská veľký výstrih tak sa dívam tam, hoci som žena a pokiaľ viem 100% hetero
No a dosť často si robím z ľudí piču aj keď to je v mnohých prípadoch nie veľmi vhodné ale proste zvyk
Všetko v mojej osobnej blízkosti čo ukazuje čas prestavujem o 20 minút vopred a najradšej by som tak upravil všetky hodiny v dome a ideálne aj na mieste kde prídem. Keď sa udriem/buchnem na jednej časti tela, automaticky to musím urobiť i na druhej polovici tela (podľa osovej súmernosti) pretože mám pocit, že je to nevyrovnané. Zásadne nešľapem po puklinách v súvislom podklade po ktorom kráčam (pritom nezáleží či je to betón, asfalt, dlažba). S namaľovanými čiarami/špárami dlažieb pritom nemám problém. Všetko si nalievam na trikrát. Zvyknem sa rozprávať sám so sebou.
ked rozpravam pri cloveku, ktoreho mam rada, rozpravam jedno cez druhe, zacnem tri temy naraz a ludia nestihaju myslienky moje spajat a vacsinou nepochopia o com vlastne rozpravam. alebo ked sa rozpravam s clovekom, ktoreho nepoznam, zle sklonujem a kokcem, alebo nerozpravam vobe c
Neviem ničom čo by som robil nevedome.. ale tak až neprirodzene si všímam detaily na ľuďoch, či už si obzerám ich nechty, ponožky aké majú, či im nevisí nejaká nitka zo svetra alebo ich mimiku... A stále hľadám na niekom niečo, čo sa mi nepáči
A keď sa s niekým rozprávam tak radšej nastavm jeho smerom ucho a zrak sklomim dolu
strašne gestikulujem a rozhadzujem rukami, keď niečo rozprávam/vysvetľujem, celkovo mám vtedy taký expresívny kischt, grimasy a tak inak mám taký poker face a pôsobím pomerne kľudne, takže je to kontrast dosť
Pukám si kĺby na rukách, chrbte ... všade
Potrebujem veľký osobný priestor a vždy mi do neho niekto vojde, tak ja ustúpim a dotyčný(á) tam zase vojde, tak zase ustúpim... a dookola.
Keď mi niekto niečo hovorí, podvedome kyvkám hlavou, že rozumiem.
Skrývam si ruky a tvár, lebo neznášam, keď na mňa niekto dýcha.
Mračím sa.
Hovorím nahlas.
ja hovorim niekedy strasne odveci veci, alebo veci, co vyznievaju velmi flirtovacne. ako napriklad predvcerom, novy sused sa ma pytal, ci sa mi paci tento panelak a ja ze hej, ale mam malo svetla a on ze on ma nastastie svetla dost a ja len tak ledabolo ze oki, budem chodievat na navstevy k vam do izby. a zostal taky zaskoceny a potom sa zacal smiat a mne az vo vchode doslo ze wtf som zase trepala
@paracelsus ja zasadne slapem prave po puklinach ale tak aby som spicku mala vzdy v strede toho kusku betonu
Prilis sa nerozpravam s ludmi a vsetko na co sa ma spytaju sa snazim povedat maximalne jednou vetou inak mi to pride ze vela rozpravam...ak to neviem tak som vacsinou ticho .
Noo a ked som nasrata alebo proste nemam naladu tak zo seba nevydam ani hlasok nic a dost casto mi to pripomenu ze som nejako ticho a vtedy tiez nic nepoviem vacsinou sa len pozriem na toho cloveka co mi to povedal...a toto na ludi posobi ze strasne zazeram no ale tak co uz a casto ludi takto len pozorujem.
Vo vlaku alebo aj autobuse vzdy celu cestu cumim do okna aj ked celu trasu poznam a absolvujem kazdy den.
Niekedy mi neskutocne prekaza ked idem vedla niekoho na ulici a zrazu sa da na druhu stranu vedla mna.
Aaa hej a kazdu noc sa budim tak medzi 3-4 mimochodom (ale dnes som vynimocne este ani nezaspala)
Dalej neviem
Obcas ked mi niekto rozprava nieco velmi dlhe tak sa nedokazem sustredit na to a zakukam sa inam a nepocujem ho proste, ten clovek je potom taky ze "halooo" a ja si vtedy uvedomim ze zas moj vypadok a potom sa ma este zvyknu pytat ze nad cim stale premyslam lebo tak asi vyzeram alebo neviem, ale ja nad nicim nepremyslam
Stále sa usmievam, aj ked hovorím o niečom nepríjemnom, smutnom a zaregistrujem na sebe niekoho pohlad, tak sa automaticky usmejem, alebo aspon pousmejem.
+ vyhýbam sa očnému kontaktu, vždy odvrátim pohlad.
@melancholik
tak aj ja, až na to, že si fakt pripadám divná, keďže v okolí nikoho takého ako ja nepoznám.
Napr. mne príde úplne neprirodzené s niekým udržiavať očný kontakt, pripadá mi to dosť intímne(teda okrem rodiny), alebo v kuse ohrýzam konce ceruziek a pier(už tam mám úplne preliačiny a hanbím sa ich niekomu požičať)
Potom častokrát chodievam po obrubníkoch alebo si niekedy na ulici poskakujem, ak niekto rozpráva niečo dlhé, tak častokrát už vôbec nevnímam(napr. na hodinách).
Alebo keď idem po ulice tak som úplne mimo a z ,,tranzu" sa preberieme až na prechode aby ma neprešlo. Asi vtedy vyzerám ako zombie
vraj slová zo mňa musia ťahať ako z chlpatej deky , často som zmätená z toho, čo sa deje okolo mňa... a som proti alkoholu (a cigaretám)... a to zásadne (áno, aj to mnohých šokuje - hlavne keď to spomeniem až na mieste činu)
Nenávidim take verejne rozhovory ako ked prídem do obchodu a predavačka sa ma spýta co chcem a ja to mam vysvetlit alebo do fitka si vypýtať vstup, alebo ísť za učiteľkou do kabinetu a čosi jej povedať to vždy strašne rýchlo odmelem a nikto mi nerozumie a tiež nemám rada telefonovanie , skypovanie atd.
A ja práveže stále sa snažím udržiavať očný kontakt ked sa s niekym rozprávam príde mi to ako úctivé a znak toho ze človeka počúvam , to iste ked rozprávam ja , ked sa niekto na mna nepozerá príde mi to ako keby to co hovorím mal v pi..
ja to robievam. Idem rychlo, je mi blbe ist za zadkom, ja kracam rychlou chodzou, aj na rande mi baba hovori, ze kam sa ponahlam, tak dobehnem cloveka, nesnazim sa ho predbehnut a zavadzat ak ideme skoro rovnako rychlo, idem popri osobe, vela ludi tak potom spomali, akozs kukaju do mobilu abo daco... Alebo mnohokrat narusam osobny priestor, uz ucja zo strednej mi ukazovala daco na svojom stole a ja slepy som sa k nej sklonil, ona, ze nech ustupim, ze jej osobna zona. No ja neviem ci smrdim, co vam vsetkym vadi clovek zblizka. Tak bezne uhybam ludom tesne alebo ked niekoho obieham, skoro donho nestrcim, nedotknem, to je na tom. Takisti, ked sa ponahlam z prace na bus, asi vrham velky tien, sa za mnou obzrie obcas zena a uhne akoby som ju siel prejst a to mam 60jg s topankami. @sianagirl245
tiez sa nedokazem pozerat do oci a ba priam nemam rad pichlave oci, co po mne zazeraju akoby som im zedol. Ked vysvetlujem, rozhadzujem rukami a vraj som vtedy smiesny. Inak rad sa rozpravam sam so sebou, obcas nahlas. Ide o to, ze si to neuvedomujem, no druhym to vadi. Hej a klepkam si nohou ked silno rozmyslam.
Jaaj toho by bolo, ja zrejme vyzeram ako uplny retard pred ludmi strasne sa mi trasu ruky ked sa s niekym rozpravam a citim sa pri tom neisto (teda skoro vzdy
A mam ustvany pohlad ked idem sama na verejnosti, a vkuse sa obzeram akoby ma niekto prenasledoval
Ked kracam a mam prejst okolo nejakej skupinky osob hladiacej mojim smerom, uplne mi zdreveneju nohy a ustrniem a idem ako robot, nemozem ovladat svoje pohyby, a to nielen pred cudzimi, ale aj na intraku ked prechadzam po izbe a mam tam spolubyvajuce, aj ktokolvek ked ma poziada aby som nieco urobila, podala mu alebo tak, okamzite sa vystresujem a snazim sa to urobit co najrychlejsie, pri com sa cela roztrasiem a pravdepodobne to urobim uplne zle, zakopnem, spadne mi to, alebo to pri snahe co najrychlejsie urobit zacnem zmatene hladat mavajuc rukami, takze akurat zavadziam a je z toho viac skody nez uzitku uplny des byt natolkoto 'socially awkward'
Aaa ked som nervozna tak si vypravam sama pre seba, niekedy aj na ulici, niezeby som plynule nieco hovorila, ale v duchu si za nieco nadavam a ked sa na seba prisilno naserem tak obcas zo mna aj realne vyleti nejake slovo, napriklad "pica", "jebat" a taak, vacsinou to len bezzvucne ustami vyslovim ale aj tak sa citim dost sialene ked sa zrovna vtedy na mna niekto pozera
A este si uvedomujem ze pri komunikacii s clovekom automaticky menim ton a styl rozpravania na taky akym hovori ta druha osoba, co je celkom odveci byt vzdy odrazom toho druheho, akoby som sa snazila silou mocou kazdemu zapacit a byt taka aku ma kto chce mat.. ale neviem to ovladat, lebo ved pravdupovediac ani neviem aky ton reci je skutocne moj vlastny, neovplyvneny inymi ludmi..
A je toho urcite este strasne vela, ale uz sa mi nechce spominat na vsetky moje divne prejavy
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
Snažím sa vyrovnávať využívanie svalstva, ak je jeden sval napnutý príliš dlho alebo silne, tak to iným svalom musím vyrovnať.
To isté kroky, ak na jednu nohu našliapnem silnejšie tak druhou musím vykompenzovať ináč sa svet zrúti.
proste som to na sebe vypozoroval, ze skor mlcim a len sledujem co a ako clovek robi s tym ze nekomentujem momentalne veci alebo nekomentujem take tie detaily ako ked niekto urobi nieco trapne alebonezvycajne,alebo niekomu nieco spadne na zem,jednoducho to beriem ako normalnu vec a som ticho...a mam strasne vela znamych co to nonstop komentuju a ja si vtedy hovorim v hlave ,,naco to robia?,, ..
strasne malo sa divam.cloveku do oci...pride mi to hrozne neprirodzene ak snim nemam intimnejsi vztah...
napr. som neustale zasnivany takze casto ak robim nejaku automaticku alrbo nudnu cinnost mam ten skleneny pohlad na urcite miesto a v podstate sa ani realne nenachadzam na tom mieste kde ma tak ludia vidia
teraz mi nic viac take nenapadne
Hocikedy sa rozpravam so sebou, pospevujem si, hram si vymyslene scenky. V poslednej dobe sa uz vobec nestrazim, je mi jedno, kto ma vidi
A co mi naozaj vadi, je, ze si stale nieco napravujem, uhladzam si vlasy, vyrovnavam si oblecenie, fukam si nos, rozkladam si veci okolo seba, stale musim do niecoho dzubat.
Mam taku divnu chodzu
Hadzem po niektorych ludoch taky divny pohlad
Ked sa s niekym rozpravam nikdy sa neotocim telom k tomu cloveku ale iba zazeram z boku
Ked rozpravam, strasne kricim ale snazim sa s tym uz nieco robit
Dokazem sa smiat na uplnej malickosti (napr. Ked som bola pri zubarke som sa celu dobu smiala alebo aj dnes na pisomke ked som videla ako spoluziak opisuje
Stale na hodine si kreslim po zosite
Hrbim sa, ale fakt strasne hlavu mam tak nejak dopredu oproti zvysku tela...
ja naozaj zduše neznášam small talk takže ked som v kolektíve s niekym novým tak budem radšej ticho ako sa rozprávať nasilu ... a v poslednom čase som si uvedomila , že ked sa ma niekto niečo spýta tak odpoviem hrozne rýchlo a väčšinou blbosť takže by som chcela dlhšie rozmýšla nad tým čo poviem
..v autobuse ked sedím vždy sa natlačim uplne k oknu aby ten vedľa mna mal čo najviac miesta a nemuseli sme sa dotýkať a preto neznašam druhych čo sa len tak vyvalia a neberu ohľad na ostatných
a vela si obzeram ludi
A z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu keď má nejaká ženská veľký výstrih tak sa dívam tam, hoci som žena a pokiaľ viem 100% hetero
No a dosť často si robím z ľudí piču aj keď to je v mnohých prípadoch nie veľmi vhodné ale proste zvyk
A keď sa s niekým rozprávam tak radšej nastavm jeho smerom ucho a zrak sklomim dolu
Potrebujem veľký osobný priestor a vždy mi do neho niekto vojde, tak ja ustúpim a dotyčný(á) tam zase vojde, tak zase ustúpim... a dookola.
Keď mi niekto niečo hovorí, podvedome kyvkám hlavou, že rozumiem.
Skrývam si ruky a tvár, lebo neznášam, keď na mňa niekto dýcha.
Mračím sa.
Hovorím nahlas.
Toho by sa našlo asi veľa ešte
Prilis sa nerozpravam s ludmi a vsetko na co sa ma spytaju sa snazim povedat maximalne jednou vetou inak mi to pride ze vela rozpravam...ak to neviem tak som vacsinou ticho .
Noo a ked som nasrata alebo proste nemam naladu tak zo seba nevydam ani hlasok nic a dost casto mi to pripomenu ze som nejako ticho a vtedy tiez nic nepoviem vacsinou sa len pozriem na toho cloveka co mi to povedal...a toto na ludi posobi ze strasne zazeram no ale tak co uz a casto ludi takto len pozorujem.
Vo vlaku alebo aj autobuse vzdy celu cestu cumim do okna aj ked celu trasu poznam a absolvujem kazdy den.
Niekedy mi neskutocne prekaza ked idem vedla niekoho na ulici a zrazu sa da na druhu stranu vedla mna.
Aaa hej a kazdu noc sa budim tak medzi 3-4 mimochodom (ale dnes som vynimocne este ani nezaspala)
Dalej neviem
+ vyhýbam sa očnému kontaktu, vždy odvrátim pohlad.
tak aj ja, až na to, že si fakt pripadám divná, keďže v okolí nikoho takého ako ja nepoznám.
Napr. mne príde úplne neprirodzené s niekým udržiavať očný kontakt, pripadá mi to dosť intímne(teda okrem rodiny), alebo v kuse ohrýzam konce ceruziek a pier(už tam mám úplne preliačiny a hanbím sa ich niekomu požičať)
Potom častokrát chodievam po obrubníkoch alebo si niekedy na ulici poskakujem, ak niekto rozpráva niečo dlhé, tak častokrát už vôbec nevnímam(napr. na hodinách).
Alebo keď idem po ulice tak som úplne mimo a z ,,tranzu" sa preberieme až na prechode aby ma neprešlo. Asi vtedy vyzerám ako zombie
A ja práveže stále sa snažím udržiavať očný kontakt ked sa s niekym rozprávam príde mi to ako úctivé a znak toho ze človeka počúvam , to iste ked rozprávam ja , ked sa niekto na mna nepozerá príde mi to ako keby to co hovorím mal v pi..
tiez sa nedokazem pozerat do oci a ba priam nemam rad pichlave oci, co po mne zazeraju akoby som im zedol. Ked vysvetlujem, rozhadzujem rukami a vraj som vtedy smiesny. Inak rad sa rozpravam sam so sebou, obcas nahlas. Ide o to, ze si to neuvedomujem, no druhym to vadi. Hej a klepkam si nohou ked silno rozmyslam.
A mam ustvany pohlad ked idem sama na verejnosti, a vkuse sa obzeram akoby ma niekto prenasledoval
Ked kracam a mam prejst okolo nejakej skupinky osob hladiacej mojim smerom, uplne mi zdreveneju nohy a ustrniem a idem ako robot, nemozem ovladat svoje pohyby, a to nielen pred cudzimi, ale aj na intraku ked prechadzam po izbe a mam tam spolubyvajuce, aj ktokolvek ked ma poziada aby som nieco urobila, podala mu alebo tak, okamzite sa vystresujem a snazim sa to urobit co najrychlejsie, pri com sa cela roztrasiem a pravdepodobne to urobim uplne zle, zakopnem, spadne mi to, alebo to pri snahe co najrychlejsie urobit zacnem zmatene hladat mavajuc rukami, takze akurat zavadziam a je z toho viac skody nez uzitku uplny des byt natolkoto 'socially awkward'
Aaa ked som nervozna tak si vypravam sama pre seba, niekedy aj na ulici, niezeby som plynule nieco hovorila, ale v duchu si za nieco nadavam a ked sa na seba prisilno naserem tak obcas zo mna aj realne vyleti nejake slovo, napriklad "pica", "jebat" a taak, vacsinou to len bezzvucne ustami vyslovim ale aj tak sa citim dost sialene ked sa zrovna vtedy na mna niekto pozera
A este si uvedomujem ze pri komunikacii s clovekom automaticky menim ton a styl rozpravania na taky akym hovori ta druha osoba, co je celkom odveci byt vzdy odrazom toho druheho, akoby som sa snazila silou mocou kazdemu zapacit a byt taka aku ma kto chce mat.. ale neviem to ovladat, lebo ved pravdupovediac ani neviem aky ton reci je skutocne moj vlastny, neovplyvneny inymi ludmi..
A je toho urcite este strasne vela, ale uz sa mi nechce spominat na vsetky moje divne prejavy