ja mam fobiu z pavukov, ale cudne je, ze ostatne chrobaky mi nevadia....uplne ze iba pavuky...ked sa ku mne nejaky priblizi, tak je to nieco hrozne, v zivote by som to nedokazala zabit ani sa toho dotknut
mne naopak pavúky vôbec nevadia, hnusia sa mi dážďovky a vo všeobecnosti červy, na to sa ani pozerať nemôžem. a potom aj tmy, ale hlavne po pozeraní nejakého hororu
ja nemam fobiu z pavukov, vadia mi ale niektore chrobaky, ktore po mne lezu, predovsetkym lietajuce a to hlavne vecer, cez den sa to da...ale chytam paniku pri osach a vcelach - tiez dosledok z detstva :p
fobia z ľudí...socialna fobia sa to myslim vola.nesmejte sa je to fakt blbe...idem si len tak po meste a odrazu sa mi zda akoby sa na mna lepilo prilis vela ludi a vsade je ich viac a viac z kazdej strany...a vsetci na mna pozeraju.
a tak zo zvyku..pokial mozem chodim do volnej prirody kde prakticky nikoho nestretnem,iba ak sem tam nejakeho zivocicha alebo podobneho zufalca ako som ja
asi nie som normálne dievča vôbec sa nebojím pavúkov, mám ich rada
mám veľmi zvláštnu fóbiu, získala som ju minulý rok na lyžiarskom. bojím sa byť v drevenej chalupe, neviem prečo ale nemohla som v tej chatke ani len spať ... :/
a hmyzu,pavukov a inych mnohohnusonozcov sa nebojim iba takych ktore nepoznam..lebo nevirm co mi mozu spobit...ano a este sa bojim pohladu mojho ucitela.bllee
z hmyzu ako takého.. ale je to podmienené tým že mňa vždy doštípu komáre ako môžu a potom sa mi vždy spraví reakcia.. asi mám na to alergiu.. a keby ma uštiplo čosi iné tak neviem neviem čo to somnou narobí
voda, výška, tma, ihly, lietanie, výťahy ani nič takého...
aj ked v istom štádiu všetkého by sa človek bál.. ked s topí, padá alebo niečo takého.. ale to fobia nie je..
Ja mám strach z uzavretého veľmi úzkeho priestoru,alebo aj keď mi niekto chytí ruky za zápästie,tak cítim strach že sa nemôžem hýbať a znervózniem a hneď sa začnem trhať preč,nemám rada keď ma tak niekto dlhšie drží.
A ešte mám zlý pocit vo výťahu,keď sa dvíha a klesá,zlý pocit,moc moc,pfuj.Vtedy tak stuhnem a nepohnem sa až kým nezastane,nemám to rada ani na kolotočoch,ale paradoxne práve na také chodím .
takze mam strach z bodaveho hmyzu... z takeho ako vcely, osy a podobne...
a potom mam podla mna etse nejaku miernu fobiu z vela ludi neorganizvoane pohybujucich sa na malych priestoroch tazko to vysvetlit... napriklad velke obchody typu kaufland kde su uzke ulicky, vsetci sa zrazaju... pripadne niekedy mam fobiu aj z toho prejst po meste... asi to bude nejaky jemnejsia forma socialnej fobie alebo tak...
z niektorych pavukov, aj ked to ma prechadza... a tiez mam narcisticke sklony, lebo mam pocit, ze ma ludia ohovaraju.. asi sociofobia a proste nedokazem sa medzi viacerymi ludmi uvolnit, vkuse si myslim ze sa strapnim... a vkuse sa kvoli tomucervenam, nic prijemne.. a este hrozna trema ked mam vystupenie s gitarou a tak..
hh mno tk ja sa priznam tes sa bojim pavukov waa a cervov fuuj ... ale najviac sa bojim tmy ked idem vecer ulicov a sama proiste nikoho nikde a nieco zasusti hh tak to je neopisatelny pocit waa a dalej este vody .. newem plavat odvtedy ked som sa topila od vtedy mam starch z vody
cítim sa zle keď je okolo mňa veľa ľudí, aj kvôli tomu som spočiatku nenávidela svoju strednú školu, keď sme sa sťahovali do iných tried, každí do mňa narážal (resp. som bola s toho taká vyhulákaná až nemotorná)...teraz som si už na to celkom zvykla...
potom nerada jem pred cudzími ľuďmi, mám pocit, že sa vtedy na mňa dívajú...
cestovanie vlakom a hlavne nastupovanie a vystupovanie...
neznášam keď mi niekto prikryje čímsi hlavu, že nič nevidím, raz mi zo srandy môj chlap prehodil cez hlavu deku, som zo seba potom od ľaku nevedela vyjachtať súvislú vetu...
nenávidím keď sa ku mne, niekto zozadu priblíži a dotkne sa ma (že Rastisko ), moja reakcia býva vždycky za hlasných zvukových efektov...
a ešte mnoho ďaľších vecí... pre niekoho úplne banálne ...
a toto sa asi medzi fobie nepocita, ale mam smrtelny strach z vracania... ked sa to stalo naposledy, psychycky som sa zrutila a za 4 roky som sa este nedala dokopy som blazon???
Príšerne sa bojím hĺbky vo vode a toho, čo tam je. Dnes sme boli pri priehrade a tam to špinavé dno...rôzne potvory, ktoré som na vlastné oči VIDELA...no HNUS, HNUS, HNUS! Jediné, čo som bola schopná urobiť bolo postaviť sa na kameň a pozerať sa na kúpajúcich. Potom ma však spolužiak sotil a vhupla som do tej špinavej, studenej vody plnej hávede. A nechcela som z nej vyjsť
no z pavukov mam fobiu aj ja akurat jedneho mame prave teraz na chodbe nad oknom ten velky stimy dlhymi chudými nohami..a potom mam este fobiu zo svetla,a z vytahov..
Počas búrky (keď ešte neleje, len hrmí a blýska sa) nedokážem byť vonku, mám hrozný pocit, že každý blesk, ktorý má nastať udrie práve do miesta, kde stojím.
Potom, nerada chodím výťahmi. Kvôli tomu som v nemocnici som šlapala peši na 16. poschodie.
A z čoho mám naviac fóbiu (a asi možno dosť čudnú pre zvyšok môjho okolia) je z vracania. Vtedy na mňa vyhupne studený pot, trasiem sa, srdce mi bije strašne rýchlo, jednoducho koniec no. Netuším síce prečo ale tak to je... Mala som isté obdobie, kedy som pre to vhupla do takej začínajúcej formy anorexie (s rozdielom, že som nebola posadnutá predstavou schudnúť ale vedomím, že ak sa najem, povraciam sa). Hej no, čo už so mnou.
@wiwinka1 ti ostatni zase maju strach z inych veci, z ktorych my nemame, takze staci, aby si to uvedomili a prestanu si to mysliet proste, niekto ma z vytahov, niekto z vysok a my z vracania, no a co? Kazdy vie, ze to nie je nic prijemne, len my to znasame o dost horsie ako zvysok
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
@2 a čo by si robil, ak by si mal čosi zašiť?
a tak zo zvyku..pokial mozem chodim do volnej prirody kde prakticky nikoho nestretnem,iba ak sem tam nejakeho zivocicha alebo podobneho zufalca ako som ja
mám veľmi zvláštnu fóbiu, získala som ju minulý rok na lyžiarskom. bojím sa byť v drevenej chalupe, neviem prečo ale nemohla som v tej chatke ani len spať ... :/
A nehorázne sa bojím tej postavičky zo Saw
voda, výška, tma, ihly, lietanie, výťahy ani nič takého...
aj ked v istom štádiu všetkého by sa človek bál.. ked s topí, padá alebo niečo takého.. ale to fobia nie je..
A ešte mám zlý pocit vo výťahu,keď sa dvíha a klesá,zlý pocit,moc moc,pfuj.Vtedy tak stuhnem a nepohnem sa až kým nezastane,nemám to rada ani na kolotočoch,ale paradoxne práve na také chodím .
a potom mam podla mna etse nejaku miernu fobiu z vela ludi neorganizvoane pohybujucich sa na malych priestoroch tazko to vysvetlit... napriklad velke obchody typu kaufland kde su uzke ulicky, vsetci sa zrazaju... pripadne niekedy mam fobiu aj z toho prejst po meste... asi to bude nejaky jemnejsia forma socialnej fobie alebo tak...
ja sa bojim strasne ale strasne pavukov a hadov... a tiez nemusim tmu
xD
potom nerada jem pred cudzími ľuďmi, mám pocit, že sa vtedy na mňa dívajú...
cestovanie vlakom a hlavne nastupovanie a vystupovanie...
neznášam keď mi niekto prikryje čímsi hlavu, že nič nevidím, raz mi zo srandy môj chlap prehodil cez hlavu deku, som zo seba potom od ľaku nevedela vyjachtať súvislú vetu...
nenávidím keď sa ku mne, niekto zozadu priblíži a dotkne sa ma (že Rastisko ), moja reakcia býva vždycky za hlasných zvukových efektov...
a ešte mnoho ďaľších vecí... pre niekoho úplne banálne ...
a z pavúkov strach nemám
a toto sa asi medzi fobie nepocita, ale mam smrtelny strach z vracania... ked sa to stalo naposledy, psychycky som sa zrutila a za 4 roky som sa este nedala dokopy som blazon???
Príšerne sa bojím hĺbky vo vode a toho, čo tam je. Dnes sme boli pri priehrade a tam to špinavé dno...rôzne potvory, ktoré som na vlastné oči VIDELA...no HNUS, HNUS, HNUS! Jediné, čo som bola schopná urobiť bolo postaviť sa na kameň a pozerať sa na kúpajúcich. Potom ma však spolužiak sotil a vhupla som do tej špinavej, studenej vody plnej hávede. A nechcela som z nej vyjsť
Počas búrky (keď ešte neleje, len hrmí a blýska sa) nedokážem byť vonku, mám hrozný pocit, že každý blesk, ktorý má nastať udrie práve do miesta, kde stojím.
Potom, nerada chodím výťahmi. Kvôli tomu som v nemocnici som šlapala peši na 16. poschodie.
A z čoho mám naviac fóbiu (a asi možno dosť čudnú pre zvyšok môjho okolia) je z vracania. Vtedy na mňa vyhupne studený pot, trasiem sa, srdce mi bije strašne rýchlo, jednoducho koniec no. Netuším síce prečo ale tak to je... Mala som isté obdobie, kedy som pre to vhupla do takej začínajúcej formy anorexie (s rozdielom, že som nebola posadnutá predstavou schudnúť ale vedomím, že ak sa najem, povraciam sa). Hej no, čo už so mnou.