hej hej, ako som sa nadránom vracala domov, mala som len jedno sluchátko a zrazu som počula také divné piskľavé zvuky, strašne som sa zľakla, a potom som si uvedomila, že mám iný telefón a to mi volá mamina, či ma v noci nezabili a neznásilnili a že kde toľko som, že už svitá.
a si predstav, ze ja som siel v noci po Bratislave v uplnom tichu medzi domami mi zrazu mi zacalo hrat v mp3 P.O.D - Youth of the nation.. na zaciatku su tam zvuky deti, ako sa hraju na ihrisku..ja som sa obzeral kol dokola a nikde ziadne deti..skoro mi uslo =D
Tak mne v dome čosi furt chodí. Mne to začína byť už jedno. Ak si to človek prestane všímať tak sa s tým zmiery. Ale proste včera o pol druhej zase. Sprosté tiene na stene pod hodinami. Keby že to šlo aspoň z cesty. Ale pokiaľ viem na biele tiene nehádžu autá z cesty päťdesiat metrov od zeme že? človek si začne zvykať i na to škrabkanie pod lampami a praskanie všetkého. Pomyslí si, že to robí dom. Ale keby bol aspoň starý. Však je rovnako starý ako ja. A zatiaľ čo ja nepraskám a nehnijem tak nech ani on nepraská a nehnije
Tak či tak sa mi stále sníva o duchoch v našom byte. Nikde inde nie sú len v našom byte. Tiež by som nemusela byť s nimi sama. nejaká pomoc by sa helfla.
Ako som miesto sladkého prekvapenia skoro na hovno narazil
Nuž, zavádzam. Ale bola to naozaj tesnotka, a nutno podotknúť že nielen pre môj tráviaci trakt.
Kráčame si s hajzelbabou po ulici a desíme svojím výzorom malé deti (čo nevedomky robievame pomerne často) a ja zrazu niečo pocítim. Tam dolu. Je veľmi ťažké identifikovať, kde sa vo mne zrazu vzala toľká chuť. Ukradomky som pozrel na hajzelbabu a z výrazu jej tváre videl, že ani jej nie je všetko jedno. V očiach sa jej lačne zračila tá istá túžba. Len som sa jej spýtal: "Aj ty? " A ona nedočkavo odpovedala: "Áno! " Tak sme obaja išli bezhlavo na vec. Ešteže som si v takej chvíľke pobláznenia našiel v hlave kúsok zdravého rozumu a vytiahol z nohavíc peňaženku. Potom už sme najbližší stánok so zmrzlinou našli celkom poľahky.
Hneď ako sme zisitli, že je ešte otvorený, spadol nám so sŕdc riadny kameň. Tá túžba bola neopísateľná. Každý sme si naložili po tri, a hoci sa ujo zmrzlinár pri pohľade na naše slintajúce pysky a vypúlené oči naozaj ponáhľal, nám sa zdalo, akoby mu naberačku zdržiavala nejaká vyššia sila. Keď sme sa následne usadili na vzdialenú lavičku, hodnú chvíľu bolo počuť len naše mľaškanie a slintanie a všakovaké zvuky, čo sme vydávali. Vskutku, bol to nefalšovaný zmrzlinový orgazmus. Nikdy nechutila tak dobre. Tak sme aj naďalej sedeli a pochutnávali si s prísľubom toho, že nám naše orgie už nič nemôže prekaziť.
Vtom, akoby nás začula, z vedľajšej lavičky s krikom vyskočila postaršia žena. Pod pazuchou ako baranidlo držala male dieťa a ponáhľala sa s ním na trávu so slovami: "Och, božemôj, kakať alebo cikať? " Dieťa neodpovedalo, evidentne to nepovažovalo za potrebné. Mama mu teda bleskurýchle začala sťahovať nohavice, držiac ho v horizontálnej polohe, pretože netušila, z ktorej strany nádielka poputuje. Ja ako správny fekalista som až do tohto momentu všetko sledoval, ale potom som zrak odvrátil. ako sa ukázalo, práve včas. Mamičkin natešený hlas, hovoriaci: "Tak on sa nakoniec predsa len aj vykakal! " znamenal, že akcia sa podarila. Až vtedy som pozrel na hajzelbabu, ktorá vyzerala, akoby Sepultura zrušila koncert v Gabčíkove a navrhol jej, nech sa presunieme. Vtedy som si všimol, že mi ešte jeden kopček zmrzliny v kornútku zostal.
ja som bola na stanovacke a bola som jedina kto nebol v stane (lebo moj priatel mi nezobral spacak a bola mi kurevska zima a okrem toho tam este aj chrapal!), tak som si prikladala do ohnika a mala pustenu hudbu na jedno sluchatko a furt som pocula nejake kroky alebo nieco... ale ked som vypla hudbu nic.... tot akustika
stanovacky su super.. raz sli baby curat kusok do lesa, kde som na ne cihal s kamaratom.. boli nadrbane samozrejme.. tak sme vyskocili z listia.. vrieskali a zdrhali spat do stanov =D
my sme zas s chalanmi poculi kroky v listi, tak sme zdrhli aj my..
@kolini stanovacky su super pokial nespis v stane s mojim priatelom ... a najviac super bolo, že vzdy bola ticha dohoda, že ja beriem stan (lebo on ma stary komunisticky) a on spacak (lebo ja ziaden nemam).. tak ja som zobrala stan a on? nic ... a vysvetlenie? "lebo on si povedal, že ked si da bundu aj dlhe rifle tak mu zima nebude, takže on spacak nepotrebuje... ale mne bola! v tu noc som vobec nebola v stane a zistila som, že ho vobec nepotrebujem, tak že ho nebudem nosit
Ked uz ide o tie pribehy... ked som bol mladsi tak som sa dost casto rozpraval s jednou susedou ktora byvala na 7.mom poschodi u nas v panelaku. Ona mi stale hovorila o duchoch ako sa jej v noci zjavuju. Sice som jej neveril a myslel som si ze nema vsetkych pokope ale aj tak ma to bavilo pocuvat... Vzdy som mal rad tieto pribehy dokonca som si ich sam aj vymyslal a potom som ich rozpraval bratrancovi a takto som ho strasil... Casom sa u bratranca doma diali aj dost divne veci, ktore som samozrejme pripisoval nahode a ignoroval to... Potom to skoncilo bolo asi 6 rokov klud ale v poslednej dobe sa tie veci zacinaju diat znova... niektore pripadaju uplne banalne ako napriklad ze v noci vidim u bratranca v kuchyni jasne biele svetlo viem mozte si povedal ze svieti mesiac, nejake auto im svieti do okna a podobne, tiez som si to spociatku myslel ale raz sa taka ista biela ziara ocitla u bratranca v spalni, ktora je natocena smerom od cesty k ich zahrade a a nou nie je vobec nic takisto bolo v noci zamracene co znamena ze mesiac to nebol tiez bolo uz po 23:00 cize v dedine uz nesvietilo ani osvetlenie a bratranec byva na konci dediny a vyhlad zo spalne je priamo do lesa v ktorom takisto nemohlo byt ani auto ani nic podobne nakolko ten les je absolutne nepriechodny... neviem si to vysvetlit ale kazdopadne beriem niektore veci co mi suseda hovorila ako decku vazne... a dost ma to desi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
a tým čo neveria odkazujem, čoskoro sa s nimi stretnite a uverite...........filip
a si predstav, ze ja som siel v noci po Bratislave v uplnom tichu medzi domami mi zrazu mi zacalo hrat v mp3 P.O.D - Youth of the nation.. na zaciatku su tam zvuky deti, ako sa hraju na ihrisku..ja som sa obzeral kol dokola a nikde ziadne deti..skoro mi uslo =D
Tak mne v dome čosi furt chodí. Mne to začína byť už jedno. Ak si to človek prestane všímať tak sa s tým zmiery. Ale proste včera o pol druhej zase. Sprosté tiene na stene pod hodinami. Keby že to šlo aspoň z cesty. Ale pokiaľ viem na biele tiene nehádžu autá z cesty päťdesiat metrov od zeme že? človek si začne zvykať i na to škrabkanie pod lampami a praskanie všetkého. Pomyslí si, že to robí dom. Ale keby bol aspoň starý. Však je rovnako starý ako ja. A zatiaľ čo ja nepraskám a nehnijem tak nech ani on nepraská a nehnije
Tak či tak sa mi stále sníva o duchoch v našom byte. Nikde inde nie sú len v našom byte. Tiež by som nemusela byť s nimi sama. nejaká pomoc by sa helfla.
Ako som miesto sladkého prekvapenia skoro na hovno narazil
Nuž, zavádzam. Ale bola to naozaj tesnotka, a nutno podotknúť že nielen pre môj tráviaci trakt.
Kráčame si s hajzelbabou po ulici a desíme svojím výzorom malé deti (čo nevedomky robievame pomerne často) a ja zrazu niečo pocítim. Tam dolu. Je veľmi ťažké identifikovať, kde sa vo mne zrazu vzala toľká chuť. Ukradomky som pozrel na hajzelbabu a z výrazu jej tváre videl, že ani jej nie je všetko jedno. V očiach sa jej lačne zračila tá istá túžba. Len som sa jej spýtal: "Aj ty? " A ona nedočkavo odpovedala: "Áno! " Tak sme obaja išli bezhlavo na vec. Ešteže som si v takej chvíľke pobláznenia našiel v hlave kúsok zdravého rozumu a vytiahol z nohavíc peňaženku. Potom už sme najbližší stánok so zmrzlinou našli celkom poľahky.
Hneď ako sme zisitli, že je ešte otvorený, spadol nám so sŕdc riadny kameň. Tá túžba bola neopísateľná. Každý sme si naložili po tri, a hoci sa ujo zmrzlinár pri pohľade na naše slintajúce pysky a vypúlené oči naozaj ponáhľal, nám sa zdalo, akoby mu naberačku zdržiavala nejaká vyššia sila. Keď sme sa následne usadili na vzdialenú lavičku, hodnú chvíľu bolo počuť len naše mľaškanie a slintanie a všakovaké zvuky, čo sme vydávali. Vskutku, bol to nefalšovaný zmrzlinový orgazmus. Nikdy nechutila tak dobre. Tak sme aj naďalej sedeli a pochutnávali si s prísľubom toho, že nám naše orgie už nič nemôže prekaziť.
Vtom, akoby nás začula, z vedľajšej lavičky s krikom vyskočila postaršia žena. Pod pazuchou ako baranidlo držala male dieťa a ponáhľala sa s ním na trávu so slovami: "Och, božemôj, kakať alebo cikať? " Dieťa neodpovedalo, evidentne to nepovažovalo za potrebné. Mama mu teda bleskurýchle začala sťahovať nohavice, držiac ho v horizontálnej polohe, pretože netušila, z ktorej strany nádielka poputuje. Ja ako správny fekalista som až do tohto momentu všetko sledoval, ale potom som zrak odvrátil. ako sa ukázalo, práve včas. Mamičkin natešený hlas, hovoriaci: "Tak on sa nakoniec predsa len aj vykakal! " znamenal, že akcia sa podarila. Až vtedy som pozrel na hajzelbabu, ktorá vyzerala, akoby Sepultura zrušila koncert v Gabčíkove a navrhol jej, nech sa presunieme. Vtedy som si všimol, že mi ešte jeden kopček zmrzliny v kornútku zostal.
Čokoládová.
Zjedol som ju s chuťou.
autor: hnisavica obecný, uverejnené 3. 8.2009
ja som bola na stanovacke a bola som jedina kto nebol v stane (lebo moj priatel mi nezobral spacak a bola mi kurevska zima a okrem toho tam este aj chrapal!), tak som si prikladala do ohnika a mala pustenu hudbu na jedno sluchatko a furt som pocula nejake kroky alebo nieco... ale ked som vypla hudbu nic.... tot akustika
stanovacky su super.. raz sli baby curat kusok do lesa, kde som na ne cihal s kamaratom.. boli nadrbane samozrejme.. tak sme vyskocili z listia.. vrieskali a zdrhali spat do stanov =D
my sme zas s chalanmi poculi kroky v listi, tak sme zdrhli aj my..