Je podľa Vás spravodlivé priviesť na svet dieťa ak s tým neskôr nebude súhlasiť alebo ho život nebude baviť?
Dnes som bol svedkom hádky kde u susedov syn vyčítal rodičom že načo ho splodili že život nenávidí a musí to tu trpieť ale že zabiť sa nezabije lebo je to úbohé, a zaprisahal sa že im vnuka/čku nikdy nedopraje nakoľko je jedináčik. Je to smutné
Súdiť ho nemôže nik lebo ja sám neviem aký vnútorný boj zvláda, v robote mu to ide dosť dobre kde sa aj vypracoval, mal aj nejaké známosti ale nikdy to nevydržalo, pôsobí tak vyrovnane ale nikdy som ho nevidel sa usmiať. Pár krát som sa s ním bavil a pohoda.
@melancholik chápem a pekne napísané vravím sú taký ľudia a celkom mi to vyrazilo dych keď som to počúval lebo to sa nedalo počuť ten krik a mrzelo ma to lebo jeho mama plakala, ale oni všetci sú úplne že dobrý ľudia a aj on je v pohode on keď nepomôže neublíži
Splodiť potomstvo a priviesť nový život na svet je niečo za čo by sa človek hanbiť rozhodne nemal. Sú tisíce ba státisíce ľudí čo to majú horšie ako my. Slepí, hluchí, ochrnutí a oni si tak strašne prajú žiť náš "ťažký, úbohý" život. A smrad čo si neváži veci a život sa ešte sťažuje... A kto kedy povedal, že život bude prechádzka rúžovým sadom? Nechcem zachádzať do náboženstiev, ale každé sa zhoduje v tom, že náš pozemský život je utrpenie od samého začiatku a naším cieľom je zmierniť toto utrpenie a to je aj akýmsi zmyslom ľudí. Všetky vynálezy a objavy sú tu na to, aby nám život zjednodušili a aby zmiernili toto utrpenie. A bohužiaľ toto mladé generácie už berú ako samozrejmosť a už od mala sa v nich formuje akýsi obraz "dokonalého" sveta v ktorý stále veria aj keď vyrastú. A tam ich tvrdou päsťou zastihne utrpenie sveta, ktoré dovtedy nepoznali. Je to smutné, ale je to tak. Preto nechápem za čo by sa rodičia mali hanbiť. Samozrejme sú prípady kedy rodičia nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu potrebné podmienky. Zlé ekonomické a sociálne podmienky, nestabilný partnerský vzťah, dedičné choroby, alebo príliš starý vek na tehotenstvo... Niektoré sa dajú časom zlepšiť, ale práve ľudia v takomto postavení by mali zvážiť, či práve teraz je vhodná situácia na potomstvo. Ale toto asi nebude ten prípad.
@Blackfog ja len ze pre nazor typu "A smrad čo si neváži veci a život sa ešte sťažuje..." dufam ze bud ho zmenis alebo nebudes mat deti lebo prekvapivo rodicia s takym pristupom k detom su zodpovedni svojim sposobom ( minimalne ciastocne) za nazory ako ma aj dane dieta. Dost vela takych nazorov ma totizto povod v detstve, ako sa o nich starali a ako k nim pristupovali ich rodicia.
Taktiez ze rozny ludia to maju tazsie je sice pekne ale v tejto uvahe zabudas na to ze tebe to pride nenormalne ako dane dieta uvazuje pretoze je dost mozne ze ty si mal detstvo lepsie kde sa k tebe starali rodicia omnoho lepie ( ked spominas slepotu a hluchotu dost vela ludi co sa narodilo s takymito problemami nepozna tie vnemy a preto im logicky vyslovene nechybaju - znovu uvazujes ze tvoja situacia je normalna a standardna)
+ netreba ani zavrhovat fakt, ze pubertiaci/dospievajuci mladi ludia maju kopu bordelu v sebe typu hormony sa buria ( to neznamena len objavovanie sexuality), potreba naucit sa rozpoznavat a spracovavat komplexnejsie emocie ako zakladne a taktiez sa naucit orientovat v tomto svete. V tomto obdobi prave rodicia ktori su uz starsi a rozumnejsi by mali mat s dietatom trpezlivost a nejake porozumenie urcit si nejake hranice ale snazit sa pri tom vypocut si to dieta a akceptovat ho pripadne sa s nim aj porozpravat o veciach.
Chudak rodičia. Ako úprimne. Nedokážemsi predstavit, ze by mi toto moje vlastne dieta povedalo
Ja som našim neskutočne vďačná za všetko a dufam, ze budu mat vnucat viacero :/
akoze chapem, ze je asi v depke a v prdeli atd... ale taketo cosi povedat rodicom, to je vrchol podla mna :/
@veryhappyhippo no napriklad moja matka je sprosta narusena pica a nechala si ma len z trucu voci babke, co mi nezabudala dat najavo. Jej jebnutost ma nikdy neprestala udivovat, vzdy ked som si povedal, ze horsie to uz nebude, jej sa to nejako podarilo nikdy som jej nevycital to, ze som sa narodil, ale to ze si s dalsim chlapom najebala 5 deti, aj ked bolo jasne, ze si to nemoze dovolit. Tymto nas uvrhla na dlhe roky do ubijajucej, otrasnej chudoby, stahovali sme z jednej rozpadnutej barabizne do druhej a nosili sme neforemne handry po bratrancoch. Nebola mi schopna ani vybavit ocnu ci koznu a chodil som s mokvajucimi ranami na rukach z dlhodobo zanedbavaneho atopickeho exemu. O nas sa nestarala, ale nezabudla zalozit materske centrum, ci venovat sa podobnym verejnym aktivitam, aby ju ludia mohli obdivovat. Dlho im to nevydrzalo a akonahle ju prekukli, vrhla sa na inu kokotinu, napriklad psie utulky, ci robenie buddy programu pre deti z detskeho domova (toto ked som zistil, dva dni v kuse som vrieskal od smiechu ) . Dlhe roky som ju nenavidel, ale potom som pochopil, aka je to uboha, trapna a obmedzena osoba a odvtedy ju len lutujem. Z chyb rodicov sa treba poucit a neopakovat ich. Dnes, ked uz mam sam syna, to viem.
Tiež som neznášala svoju existenciu, ale až pred pár rokmi som prišla na to, že to bolo hlavne kvôli rodičom, primárne kvôli matke. Takže už je všetko v poriadku.
Ja myslím, že áno.
Pretože neexistujúci človek nemôže prejaviť spokojnosť/nespokojnosť so svojou existenciou a tiež rodič nemá moc nad vybraním si potomka, ktorý bude so svojim životom spokojný.
Za veľa môže výchova, no ani to sa nedá zovšeobecniť, keďže aj človek s najlepšími rodičmi môže nenávidieť svoju existenciu a aj človek vyrastajúci na ulici s drogovo závislými rodičmi môže nájsť šťastie v tom, že žije.
Nie vždy môžeme zvaliť vinu na niekoho iného. Existujeme preto, že to tak jednoducho v prírode funguje. A to, či sme v živote šťastní, je vo veľkej miere závislé na nás a našom vlastnom konaní.
@12 S prepáčením, ale ani nevieš aké detstvo som mal ja. Aj ja sa môžem vyhovárať a sťažovať sa ako mi bolo blížené a žiť stále v tom. Moje detstvo nebolo zrovna rúžové, aj keď mám podľa mňa celkom super rodičov, ale už od mala mám ťažký prípad balbutizmu a aj klasické predstavenie sa mi robilo a stále robí veľké problémy. Nikde som sa nestretol s pochopením a buď si zo mňa robili srandu a vystrkovali ma z kolektívu, alebo sa ku mne správali až moc protekcionisticky a rady typu: "Však hovor normálne." mi teda vážne nepomáhali. A môžem za to kľudne viniť rodičov, však to mám genetikou ale na to som sa nikdy nevyhováral. Mal som to všade ťažké, ale bral som to tak ako to bolo. Dokonca ako malý som vyhral súťaž v recitovaní, kedy som sa dokonale naučil nejakú prózu a každého som tým prekvapil. Lebo celé mesiace som cvičil dychové cvičenia a snažil sa prednášať. Aj napriek tomu ako som bol znevýhodnený. Tiahlo sa to so mnou až na strednú a to je niečo čo nechceš zažiť. Tam sú ľudia o mnoho horší a posmechu som sa zas nevyhol. A keď mi minule profesor povedal pri našom rozhovore, ako som sa za tie roky zlepšil v hovorení a aké robím pokroky, tak som sa na mieste rozplakal. Neviem prečo ani, ale prišlo mi to neskutočne milé od neho. Po toľkom trápení sa dočkať porozumenia. Takého akého som sa nedostal ani od rodičov. V poslednom čase sa to dosť zlepšilo, ale stále tam vidím určité chyby a napr. predstaviť sa cudzej osobe je pre mňa horror. A budovať si partnerské vzťahy je o to ťažšie. Pamätám si ako som v prváku prišiel za babou, ktorá sa mi páčila a snažil som sa ju osloviť a ona sa mi do tváre vysmiala a povedala: "O takého úbožiaka nikto ani nezakopne. Nauč sa hovoriť a p-p-p-p-prestaň koktať." Zhodou okolností s tou istou babou som skončil na seminároch v jednej skupine a po rokoch sa mi ospravedlnila. A ja som jej odpustil.
Každý má v živote problémy, síce niekto to má ťažšie a niekto menej, ale to ešte nie je dôvod aby človek pomýšľal na samovraždu alebo obviňoval ostatných. Keď sa niekto narodí v zlej rodine, no smola, je mi ho ľúto, ale vždy je tu možnosť svoj život zlepšiť a keď si ho sám nemôžem zlepšiť, tak aspoň zaistím aby som ho zlepšil iným, napríklad mojim deťom.
Ja len nechápem tých čo píšu že je to neetické.. akože.. ako ja mám vedieť či moje dieťa bude o 20-30 nespokojné so svojím životom a či bude nešťastne? Mám sa ho pýtať predtým ako ho pocnem či ako? Áno, je nezodpovedné spraviť si dieťa a kašľať na jeho výchovu a sťažovať mu život, prípadne sa nesnažiť mu pomôct..
"Nikde som sa nestretol s pochopením a buď si zo mňa robili srandu a vystrkovali ma z kolektívu, alebo sa ku mne správali až moc protekcionisticky a rady typu: "Však hovor normálne." mi teda vážne nepomáhali. " uvedomujes si ze to iste si ty vyjadril voci ludom co maju psychicke problemy hned na zaciatku? Sak nech su normalny nech sa nestazuju su na tom ludia co sa maju horsie
Ak si si ty konkretne vybudoval dobre/normalne obranne mechanizmy to je fajn, nie kazdy vsak ich ma normalne, tu nejde ani tak o to vyhovorit sa na to ale najst povod toho kde dany problem vznika co sa tyka samovrazednych myslienok
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
Taktiez ze rozny ludia to maju tazsie je sice pekne ale v tejto uvahe zabudas na to ze tebe to pride nenormalne ako dane dieta uvazuje pretoze je dost mozne ze ty si mal detstvo lepsie kde sa k tebe starali rodicia omnoho lepie ( ked spominas slepotu a hluchotu dost vela ludi co sa narodilo s takymito problemami nepozna tie vnemy a preto im logicky vyslovene nechybaju - znovu uvazujes ze tvoja situacia je normalna a standardna)
Casto ludia hraju na city, zistili ze sa tym da dobre ojebavat
Ja som našim neskutočne vďačná za všetko a dufam, ze budu mat vnucat viacero :/
akoze chapem, ze je asi v depke a v prdeli atd... ale taketo cosi povedat rodicom, to je vrchol podla mna :/
Sice nie takto dramaticky, ale tiez svojim rodicom aktivne zazlievam svoju existenciu, a je to hlavny dovod, preco sa nebudem rozmnozovat
A ak by to niekto z mojho postoja nepochopil, tak nebranim inym ludom, aby si spravili tridsat deti.
Pretože neexistujúci človek nemôže prejaviť spokojnosť/nespokojnosť so svojou existenciou a tiež rodič nemá moc nad vybraním si potomka, ktorý bude so svojim životom spokojný.
Za veľa môže výchova, no ani to sa nedá zovšeobecniť, keďže aj človek s najlepšími rodičmi môže nenávidieť svoju existenciu a aj človek vyrastajúci na ulici s drogovo závislými rodičmi môže nájsť šťastie v tom, že žije.
Nie vždy môžeme zvaliť vinu na niekoho iného. Existujeme preto, že to tak jednoducho v prírode funguje. A to, či sme v živote šťastní, je vo veľkej miere závislé na nás a našom vlastnom konaní.
Každý má v živote problémy, síce niekto to má ťažšie a niekto menej, ale to ešte nie je dôvod aby človek pomýšľal na samovraždu alebo obviňoval ostatných. Keď sa niekto narodí v zlej rodine, no smola, je mi ho ľúto, ale vždy je tu možnosť svoj život zlepšiť a keď si ho sám nemôžem zlepšiť, tak aspoň zaistím aby som ho zlepšil iným, napríklad mojim deťom.
"Nikde som sa nestretol s pochopením a buď si zo mňa robili srandu a vystrkovali ma z kolektívu, alebo sa ku mne správali až moc protekcionisticky a rady typu: "Však hovor normálne." mi teda vážne nepomáhali. " uvedomujes si ze to iste si ty vyjadril voci ludom co maju psychicke problemy hned na zaciatku? Sak nech su normalny nech sa nestazuju su na tom ludia co sa maju horsie
Ak si si ty konkretne vybudoval dobre/normalne obranne mechanizmy to je fajn, nie kazdy vsak ich ma normalne, tu nejde ani tak o to vyhovorit sa na to ale najst povod toho kde dany problem vznika co sa tyka samovrazednych myslienok