Občas sa život zvŕtne príliš rýchlo na to, aby sa človek dokázal adaptovať. Pred pár dňami sa somnou rozišla frejerka, Áno, v tento láskyplný čas, po tom čo sme si dali krásne darčeky, na druhý sviatok vianočný, mi oznámila, že je medzi nami koniec. Určite to niektorí už zažili, všetko vyzerá v pohode, až zrazu z čista jasna sa dozviete, že to až tak v pohode nie je. Toto bol ten môj prípad. Nečakal som, že niečo podobné sa mi stane, a niekoľko dní som tomu ešte ani poriadne neveril. Aby som dotvoril atmosféru, musím povedať, ''she was my everything''. Ako značne introvertný, shy človek, nemám moc kamarátov, a tým že som mal ju, som nejak necítil potrebu ich hľadať. Jednoducho mi stačilo, keď sme šli niekam spolu, keď som sa chcel zabaviť, alebo vyrozprávať. Každý si vie asi predtaviť, že ma tento rozchod zlomil, hlavne z toho hľadiska, že som prišiel o svoju ''spriaznenú dušu'' a zároveň som zostal, tak nejak sám. Aj keď mám kamarátov tu, kde bývam, v meste kde študujem nemám prakticky žiadnych. Teda mám, ale nie v tom význame, že by sme spolu niekam chodili, možno občas do baru, ale to je tak všetko. A hlavne nemám s nikým taký druh spojenia, že by sme si naozaj skvele rozumeli a mohli sa rozprávať o hocičom. A teda na mňa doľahla nejaká depresia z tohto všetkého. Keďže som teraz doma, chodil som posledný týždeň celkom často vonku s kamošmi, ale keď prídem domov, zas je tu ten istý pocit prázdnoty, a niečo typu že ''aj tak ma nikto nechápe'' etc. Keď som vonku, tak nikto nič nevidí a každý si myslí, že je všetko u mňa v poriadku, ale vo vnútri sa cítim strašne zle, len presne neviem že o čo ide, neviem presne identifikovať tu príčinu. Nikto nemá rád negatívnych ľudí, no mentálne som dosť negatívny. Taksito nikto nemá rád ľudí, ktorí pôsobia ''needy''. A teda som sa našiel v nejakom začarovanom kruhu, kedy som negatívny a needy lebo nemám žiadnych skutočných priateľov, a pravdepodobne nemám žiadnych skutočných priteľov lebo som negatívny a needy. Doteraz som to nikdy neriešil, lebo síce som ich nemal veľa ale vždy sa našiel niekto, pár ľudí, s ktorými som si padol do oka, bez toho, aby som sa nejak veľmi snažil. Ale teraz som už druhý rok na vysokej škole, v Bratislave, kde je oveľa viac ľudí, ako bolo v malomeste v ktorom som chodil na strednú a aj napriek tomu si nejak s nikým nerozumiem. Možno by mi tu teda niekto vedeľ poradiť, ako vystúpiť z tohto kruhu a ako si dokázať nájsť skutočných kamarátov.
Neviem, ci je kluc k tejto situacii v hladani skutocnych kamaratov.
Ja som napriklad nikdy nejako nijakych nemala. Nemala som pocit, ze sa mam o koho opriet, ze tu ta osoba bude pre mna, ze si rozumieme. Mam 22 a od 15 rokov som chodila na chlapcenske skoly (stredna, kusok vyska) a v praci sa vyskytujem vo vyhradne muzskych kolektivoch, cize nejaku naj kamaratku som ani nemala kde spoznat.. a v muzoch som taky druh priatelstva nehladala, lebo pokial pre mna nebol nikto potencialny partner, tak som s nim nechcela mat nesexualnu blizkost - kvoli opletackam - jeden by sa zalubil, druhy nie.. alebo ma frajerku a nechcem tam liezt, alebo nechcem jednoducho davat nespravne signaly (moj najcastejsi dovod, preco si drzim odstup od muzov).
To len tak, ze nie si sam. Doteraz nemam kamaratov, ale po dlhej dobe mam partnera, s ktorym si rozumiem. A ked som ho nemala, tak no.. predierala som sa zivotom - aj bez kamaratov. Zamestnavala som sa pracou/konickami (u mna je to to iste), hrala som vela PC hier, pocuvala som hudbu, opustala som sa, isla som dalej so zivotom, aj ked nie zrovna stastna.
Pre inteligentnych introvertov je to tazke (ja nie som uplne introvert, keby tu niekto chcel rypat, tak som ambivert) - jednoducho si s vacsinou ludi nerozumies a nebudes rozumiet. Mozno spoznas ludi v nejakych umeleckych kruhoch tebe blizkych, ale celkovo si myslim, ze skor je cesta spoliehat sa sam na seba a nie na kamaratov - naucit sa byt sam so sebou, mat sa rad, akceptovat sa a snazit sa osobne rast. Hlavne sa po rozchode nezacni zmrstovat - pracuj na sebe a uc sa nove veci, to ta trosku zamestna a aj ked je to vylet von z komfortnej zony, tak v konecnom dosledku budes mat z toho lepsi pocit, ak budes len sediet doma a (napriklad) pit pivo. Kamarati prichadzaju a odchadzaju. Ty tu budes vzdy. Musis sa zamerat na seba
no napriklad ked mas kolegov v praci s ktorymi si viac rozumies tak chodte spolu von do baru alebo balit dievcata. pripadne sa prihlas na nejaky kurz, brigadu alebo sportovu aktivitu a tam sa hned zoznamis s novymi ludmi.
sak normalne len staci komunikovat a byt oblubeny hlavne vela rozpravat na take temy na ktore sa potom ostastni chcu tiez bavit, ked ti stale ide huba ako mlyncek tak tym nemozes nic pokazit, a tiez je dobre ked ludi zdravis aj takych co este moc nepoznas ber ako kamaratov a ooni ta tiez zacnu brat ako kamaratov. a bud troska vystredny, aby si ta ludia vsimali a brali ta ako prirodzenu autoritu.
No, tak mas za sebou asi prvu najdolezitejsiu zivotnu lekciu, nerobit si z lasky modlu. V prvom rade musis vediet fungovat so sebou a pre seba. Ja to tak taham v podstate uz rok a pol ked to spriemerujem a nehovorim ze je to lahke, vôbec nie, ale stoji to za to, ak budem mat dalsi vztah myslim si, ze budem o dost vyrovnanejsia
Cize este som chcela dopisat ze kluc hladaj v sebe, nie v inych a v častom vystupovani z komfortnej zony, ludia prichadzaju a odchadzaju, nefixuj sa na nich.
@xxar3s sak normalne len staci komunikovat a byt oblubeny hlavne vela rozpravat na take temy na ktore sa potom ostastni chcu tiez bavit, ked ti stale ide huba ako mlyncek tak tym nemozes nic pokazit, a tiez je dobre ked ludi zdravis aj takych co este moc nepoznas ber ako kamaratov a ooni ta tiez zacnu brat ako kamaratov. a bud troska vystredny, aby si ta ludia vsimali a brali ta ako prirodzenu autoritu.
...Áno toto je presne rada pre introverta.. veľa rozprávať... lol
Uplne ti rozumiem. Podla mna porozmyslaj, aki ludia by pre teba boli spriazneni. Urcite mas nejake zaluby a nieco podobne... Tak skus si vyplnit cas tymi zalubami a mozno najdes kamosov s podobnymi a tie zaluby ta aspon trosku vytrhnu spomedzi toho negativneho rozmyslania.
Ubehlo este velmi malo casu od toho rozchodu, ale skus pomalymi krocikmi sa dopracovavat k svojmu cielu.
a dobra rada je aj @6... podla mna ked sa naucis fungovat sam, tak aj kamosov si lahsie najdes
@muaykelo no ked sa sam pred sebou zaskatulkuje ako introvert a vsugeruje si ze je introvert tak aj bude introvertom a tym padom bude mat problem z nadvezovanim kontaktov. ale to su len skatulky. ak neni autista tak by nemal mat problem z meedziludskymi vztahmi.
Mas este len par dni po rozchode ..to sa ti ani trocha necudujem ze sa citis tak ako sa citis.. v skutocnosti sa kazdy musi vysporiadat sam so sebou lebo ano priatelia pomozu ..ale ak ty nebudes chciet zmenu ..nepride...a jedine ..je cas co to vsetko zmeni.
To ze mas teraz negativne zmyslanie je tiez v poriadku ..prejde aj to a ty si len nad tym vsetkym povzdychnes a povies si ze tato etapa v mojom zivote ma posunula vpred ... ( je len na tebe akosa k tomu postavis ..ake poucenie ..comu sa budes nabuduce vyvarovat)
Ci nie je to vacsinou tak... .ze ak sa nam nieco nepodari na po prvy krat nevzdame sa bojujeme dalej ? Tak je to aj s nasimi laskami
Ja som si vytvoril krátky cca 10 min. krúžkovací test či sa ku mne osoba s ktorou interagujem hodí. Zatiaľ som ho nemusel použiť, ale určite by fungoval. Minimálne ako začiatok rozhovoru.
@hoperpohroma Ďakujem za rady, zrejme máš pravdu, snažiť sa len rýchlo zaplátať nejaku dieru asi nie je zrovna riešenie, aspoň nie z dlhodobého hľadiska. Taktiež je fajn vedieť, že nie som jediný ''nenormálny''. Každopádne je to nanič pocit takej tej osamelosti, berie mi to vietor z plachiet a celkovo motiváciu, keď aj tak sa nemám ským ''o to'' podeliť. Ale zrejme teda musím akceptovať fakt, že niektoré veci môžu trvať dlhšie.
@Xxar3s Ďakujem tiež za radu, teda za tie prvé dva riadky, to ostatné by už nefungovalo. Teda nie namňa. Ja viem, že extrovertný, výreční ľudia si hľadajú kamarátov ľahšie, ale tento spôsob nie je somnou kompatibilný. Nie je to tak, že by som sa len tak zaškatuľkoval, že ja som introvert, proste som to po dobe nejak zistil, že to tak je, a teda nie som zrovna na nejake small talks a podobne. Nie že by som sa nesnažil, ale proste ma to nebaví, unavuje ma to a asi to je aj vidno.
@Willbebetter Ďakujem aj tebe za odpoveď, myslím si, že dosť trefné. Asi to ani tomu vzťahu neprospeje, a je to dosť tlak na druhú stranu, keď ste akoby závislí na tom druhom. Len ono to nikdy nebol problém v minulosti, praveže my sme si v tomto tak padli do oka, že sme ani jeden neboli nejaky rozlietaní ľudia, ja som bol vlastne ešte trochu viac, než ona, a mal som pocit, že jej to dokonca vyhovuje, že som taky aký som. Ale ako prišla tento rok na VŠ nejak sa to celé zmenilo, niečo ako ta pesnička Hotline Bling. Každopádne ale maš teda určite pravdu v tom, že by som sa mal viac sústrediť na seba a najskôr dokázať žit spokojne sám so sebou a až potom s niekým ďalším.
@Lenkaska1 No veď vtom vidím aj trocha problém, že veci čo ma bavia sa väčšinou nezhodujú s ostatnými. . Okrem toho nemám ani veľmi čas na to, lebo mám dosť ťažké skúškové.
@Obsession Máš pravdu, asi by som nemal hľadať útechu v druhých ľuďoch, ale nejak sa stým vyrovnať sám. Problém je, že je teraz to skúškové, a ten stres z toho to celé len zhoršuje. A teda nemám ani nejaký ten čas proste nejak sa zamestnať a venovať sa sebe, a sedenie za knihami tomu moc nepomáha, lebo sa často pristihnem ako premýšlam aj tak len nad tým čo sa stalo, a prečo... Ale tak asi nič iné ako zaťať zuby nepomôže. Hlavne sa cítim ako looser, lebo moja ''ex'' (stále si neviem na to označenie zvyknúť) pridáva denne tonu fotiek, aka je šťastná.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
13 komentov
Ja som napriklad nikdy nejako nijakych nemala. Nemala som pocit, ze sa mam o koho opriet, ze tu ta osoba bude pre mna, ze si rozumieme. Mam 22 a od 15 rokov som chodila na chlapcenske skoly (stredna, kusok vyska) a v praci sa vyskytujem vo vyhradne muzskych kolektivoch, cize nejaku naj kamaratku som ani nemala kde spoznat.. a v muzoch som taky druh priatelstva nehladala, lebo pokial pre mna nebol nikto potencialny partner, tak som s nim nechcela mat nesexualnu blizkost - kvoli opletackam - jeden by sa zalubil, druhy nie.. alebo ma frajerku a nechcem tam liezt, alebo nechcem jednoducho davat nespravne signaly (moj najcastejsi dovod, preco si drzim odstup od muzov).
To len tak, ze nie si sam. Doteraz nemam kamaratov, ale po dlhej dobe mam partnera, s ktorym si rozumiem. A ked som ho nemala, tak no.. predierala som sa zivotom - aj bez kamaratov. Zamestnavala som sa pracou/konickami (u mna je to to iste), hrala som vela PC hier, pocuvala som hudbu, opustala som sa, isla som dalej so zivotom, aj ked nie zrovna stastna.
Pre inteligentnych introvertov je to tazke (ja nie som uplne introvert, keby tu niekto chcel rypat, tak som ambivert) - jednoducho si s vacsinou ludi nerozumies a nebudes rozumiet. Mozno spoznas ludi v nejakych umeleckych kruhoch tebe blizkych, ale celkovo si myslim, ze skor je cesta spoliehat sa sam na seba a nie na kamaratov - naucit sa byt sam so sebou, mat sa rad, akceptovat sa a snazit sa osobne rast. Hlavne sa po rozchode nezacni zmrstovat - pracuj na sebe a uc sa nove veci, to ta trosku zamestna a aj ked je to vylet von z komfortnej zony, tak v konecnom dosledku budes mat z toho lepsi pocit, ak budes len sediet doma a (napriklad) pit pivo. Kamarati prichadzaju a odchadzaju. Ty tu budes vzdy. Musis sa zamerat na seba
sak normalne len staci komunikovat a byt oblubeny hlavne vela rozpravat na take temy na ktore sa potom ostastni chcu tiez bavit, ked ti stale ide huba ako mlyncek tak tym nemozes nic pokazit, a tiez je dobre ked ludi zdravis aj takych co este moc nepoznas ber ako kamaratov a ooni ta tiez zacnu brat ako kamaratov. a bud troska vystredny, aby si ta ludia vsimali a brali ta ako prirodzenu autoritu.
...Áno toto je presne rada pre introverta.. veľa rozprávať... lol
Ubehlo este velmi malo casu od toho rozchodu, ale skus pomalymi krocikmi sa dopracovavat k svojmu cielu.
a dobra rada je aj @6... podla mna ked sa naucis fungovat sam, tak aj kamosov si lahsie najdes
To ze mas teraz negativne zmyslanie je tiez v poriadku ..prejde aj to a ty si len nad tym vsetkym povzdychnes a povies si ze tato etapa v mojom zivote ma posunula vpred ... ( je len na tebe akosa k tomu postavis ..ake poucenie ..comu sa budes nabuduce vyvarovat)
Ci nie je to vacsinou tak... .ze ak sa nam nieco nepodari na po prvy krat nevzdame sa bojujeme dalej ? Tak je to aj s nasimi laskami
@Xxar3s Ďakujem tiež za radu, teda za tie prvé dva riadky, to ostatné by už nefungovalo. Teda nie namňa. Ja viem, že extrovertný, výreční ľudia si hľadajú kamarátov ľahšie, ale tento spôsob nie je somnou kompatibilný. Nie je to tak, že by som sa len tak zaškatuľkoval, že ja som introvert, proste som to po dobe nejak zistil, že to tak je, a teda nie som zrovna na nejake small talks a podobne. Nie že by som sa nesnažil, ale proste ma to nebaví, unavuje ma to a asi to je aj vidno.
@Willbebetter Ďakujem aj tebe za odpoveď, myslím si, že dosť trefné. Asi to ani tomu vzťahu neprospeje, a je to dosť tlak na druhú stranu, keď ste akoby závislí na tom druhom. Len ono to nikdy nebol problém v minulosti, praveže my sme si v tomto tak padli do oka, že sme ani jeden neboli nejaky rozlietaní ľudia, ja som bol vlastne ešte trochu viac, než ona, a mal som pocit, že jej to dokonca vyhovuje, že som taky aký som. Ale ako prišla tento rok na VŠ nejak sa to celé zmenilo, niečo ako ta pesnička Hotline Bling. Každopádne ale maš teda určite pravdu v tom, že by som sa mal viac sústrediť na seba a najskôr dokázať žit spokojne sám so sebou a až potom s niekým ďalším.
@Lenkaska1 No veď vtom vidím aj trocha problém, že veci čo ma bavia sa väčšinou nezhodujú s ostatnými. . Okrem toho nemám ani veľmi čas na to, lebo mám dosť ťažké skúškové.
@Obsession Máš pravdu, asi by som nemal hľadať útechu v druhých ľuďoch, ale nejak sa stým vyrovnať sám. Problém je, že je teraz to skúškové, a ten stres z toho to celé len zhoršuje. A teda nemám ani nejaký ten čas proste nejak sa zamestnať a venovať sa sebe, a sedenie za knihami tomu moc nepomáha, lebo sa často pristihnem ako premýšlam aj tak len nad tým čo sa stalo, a prečo... Ale tak asi nič iné ako zaťať zuby nepomôže. Hlavne sa cítim ako looser, lebo moja ''ex'' (stále si neviem na to označenie zvyknúť) pridáva denne tonu fotiek, aka je šťastná.