kamoš môjho ocina mal takú "taktiku", že sa naučil iba 13-tku,
a na skúške si vytiahol hocijakú, pozrel sa na Ňu a vraví: "jáj, 13-tku neviem, 13-tku neviem! Môžem ešte raz?" a hodil ju naspäť... a ten profesor či kerý mu hovorí: "No, druhý raz nemôžete ťahať, odpovedajte pekne na 13-tku!"
ja by som sa naučila 15, ktore by mi najlahšie išli do hlavy.. a potom na ne myslela
to je vlastne aj moja zasada, na jednu skušku rpednedavnom sme sa mali naučiť 13tem, ja som vedela 5 alebo 6, ale na tie, čo som nevedela, som vobec nemohla myslieť.. jednoducho som myslela len na tie, čo som vedela, a vytiahla som si jednu z nich
1) @14 prečo by sa nedalo naučiť sa všetky na polovicu? Ak je zámerom otázky zistiť od opýtaných riešenie poverčivosťou a zákaz riešenia rozmýšľaním, ako mať čo najvyššiu percentuálnu šancu prejsť - pointless. Jedine, že by na prechod skúšou bolo treba ovládať z každej otázky absolútne všetko (čo si ale ako podmienku nedala). V akomkoľvek inom prípade, než požiadavka na 100% odpoveď (čo nemyslím, že sa koná) je jednoznačne najbezpečnejší systém naučiť sa čo najviac otázok na takú úroveň, s ktorou sa dá prejsť.
2) možnosti 4 a 5 sú podľa mňa omnoho viac od veci, než zákaz naučiť sa všetko na polovicu, nakoľko naučiť sa polovicu ľahších otázok nemôže trvať rovnako, ako naučiť sa polovicu ťažších. Ak naučiť sa obe polovice trvá rovnako, nemôžu byť "ľahšia" a "ťažšia".
3) neviem odpovedať, nakoľko vždy si nechávam toľko času, aby som sa na dostačujúcu úroveň naučil všetko. Vynechať zopár úplne najšialenejších otázok si dovolím len vtedy, keď sa skúška skladá z viacerých (aspoň 3-4), pričom celý zvyšný čas venujem tým ostatným, aby to vytiahli, a dúfam, že tých šialených otázok nebude viac, ako znesiem vykryť - štatistická minimalizácia šance, že sa skombinuje príliš veľa toho, čo dostatočne dobre neviem). Začínam tými, ktoré sa viem naučiť najrýchlejšie (resp. tie, ktoré mi stačí zopakovať, doplniť) a potom sa prežieram ťažšími.
presunula by som si skusku, aby som stihla kazdu aspon prebehnut, aby som zbezne vedela, o co ide. ak by sa nedalo presunut (co sa u nas väcsinou da a preto vzdy spekulujem), obmedzila by som spanok na nevyhnutne minimum a snazila by som sa naucit co najviac, isla by som pritom normalne postupne od zaciatku.
neviem si predstavit, ze by som vedela, ze sa stihnem naucit len 15 otazok. ved sa proste ucim a snazim sa, aby to bolo co najviac no a az tesne predtym budem moct posudit, kolko som toho stihla, nie? ale snazim sa vzdy zacinat od zaciatku alebo podla nejakej logickej suvislosti, obsahu otazok atd. (ziadne take, ze druhu polovicu alebo len parne/neparne cisla)
...napriek tomu sa mi pomerne casto stane, ze skusku na prvy pokus nedam
naučila by som sa 2-3 otázky, prišla k záveru že to nezvládam, viac sa ich nenaučím a nespravím skúšku, prešla si všetkými fázami depresie až po zmierenie sa s tým, popritom si pozrela nejaký ten seriál a zabila kopu času na internete, potom by som vykonala ešte pár zúfalých pokusov si tie otázky aspoň prečítať, ale vždy by som skončila pri úvahe o tom, či je najbližšie okno dosť vysoko alebo by som si pri skoku len zlomila nohy a či by to nestačilo na zníženie dôležitosti nespravenej skúšky.
To mi pripomína moju maturitu z dejepisu... Začala som pekne od začiatku, asi pri dvanástom zadaní som zistila, že to už nestíham, tak som pol dňa preplakala Potom som sa do toho pustila znova,no s o polovicu menším nasadením, čiže som sa to už neučila tak dôkladne, niektoré úlohy som preskakovala, asi len dve som sa už naučila poriadne. Potom prišla opäť kríza, keď som zistila, že mi ostáva ešte 8 zadaní a jeden deň, tak som sa naučila ešte 25-ku, to si pamätám presne (lebo som si ju vytiahla) a 30. A zvyšok dňa preplakala, že som to nestihla... Ach, kde sú tie časy a to moje odhodlanie, že prosto musím.... :/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
a je jedno prečo, proste môžete sa naučiť max. tých 15 otázok, viac nie
Alebo tie, čo ma bavia/sa mi páčia viac, sa zvyčajne naučím skôr .
a na skúške si vytiahol hocijakú, pozrel sa na Ňu a vraví: "jáj, 13-tku neviem, 13-tku neviem! Môžem ešte raz?" a hodil ju naspäť... a ten profesor či kerý mu hovorí: "No, druhý raz nemôžete ťahať, odpovedajte pekne na 13-tku!"
to je vlastne aj moja zasada, na jednu skušku rpednedavnom sme sa mali naučiť 13tem, ja som vedela 5 alebo 6, ale na tie, čo som nevedela, som vobec nemohla myslieť.. jednoducho som myslela len na tie, čo som vedela, a vytiahla som si jednu z nich
aspoň takto uvažujem a toto skúškové sa mi to vyplatilo celkom
2) možnosti 4 a 5 sú podľa mňa omnoho viac od veci, než zákaz naučiť sa všetko na polovicu, nakoľko naučiť sa polovicu ľahších otázok nemôže trvať rovnako, ako naučiť sa polovicu ťažších. Ak naučiť sa obe polovice trvá rovnako, nemôžu byť "ľahšia" a "ťažšia".
3) neviem odpovedať, nakoľko vždy si nechávam toľko času, aby som sa na dostačujúcu úroveň naučil všetko. Vynechať zopár úplne najšialenejších otázok si dovolím len vtedy, keď sa skúška skladá z viacerých (aspoň 3-4), pričom celý zvyšný čas venujem tým ostatným, aby to vytiahli, a dúfam, že tých šialených otázok nebude viac, ako znesiem vykryť - štatistická minimalizácia šance, že sa skombinuje príliš veľa toho, čo dostatočne dobre neviem). Začínam tými, ktoré sa viem naučiť najrýchlejšie (resp. tie, ktoré mi stačí zopakovať, doplniť) a potom sa prežieram ťažšími.
neviem si predstavit, ze by som vedela, ze sa stihnem naucit len 15 otazok. ved sa proste ucim a snazim sa, aby to bolo co najviac no a az tesne predtym budem moct posudit, kolko som toho stihla, nie? ale snazim sa vzdy zacinat od zaciatku alebo podla nejakej logickej suvislosti, obsahu otazok atd. (ziadne take, ze druhu polovicu alebo len parne/neparne cisla)
...napriek tomu sa mi pomerne casto stane, ze skusku na prvy pokus nedam
ale pri predstave,ze by som cosi taketo mala "vyskusat" pri statniciach,by som si dala sakramentsky pozor,aby sa mi tato prekerna situacia nestala.!