Ja som sa strasne bal ked som bol maly a bol som po zotmeni v parku (mal som cca 12 rokov a vracal som sa z hudobnej skoly bolo to v zime) a zacal ma nahanat taky uchyl co vyliezol z krickov ale nechytil ma nastastie,,,
Fúha..ťažká otázka..podľa mňa to bolo asi vtedy keď som rozbil ozdobné sklo v obývacej stene. Mala necelý týždeň. Mal som vtedy možno 10 rokov. To boli najdlhšie dve hodiny môjho života. Keď som čakal kým rodičia prídu domov Teraz sa nad tým už len pousmejem
isla som pred dom a tam bol veelky pes a pozerali sme sa na seba asi minutu a potom sa za mnou rozbehol, ja som padla, ale nastastie mi nic nespravil a potom som utekala dnu
ked otca nasho spoluziaka zavolali do skoly a on si odpasal remen a zacal ho s nim sluhat a potom povedal "takato budeme riesit aj vas" normalne som sa triasla a Filip{spolusediaci}si so mna robil srandu
a ties ma raz zacal nahanat uchil a jeden kanos zkrical "utekajme" tak sme vsetci zacali bezat a on ties ale potom sme sa ho zbvili
ja sa bojim dost casto ...ked je burka, tma....a este co si pamatam ked som sa divala jursky park tak ma triaslo od strachu ...ja mam ine bobky z toho..
Ked ma zhodil kon, a pobehoval dalej okolo mna, ked ma nahanal uchyl, ked sme havarovali, ked som vcucla tuhu, ked som volala sanitku mamicke ktora ozivovala babatko... hm boli to zaujimave chvilky...
bolo ich viac tych "najstrasidelnejsich" moemntov, raz ked som cely denp ozerala horory a vecer sme isli do kina znova na nejaky horor a pak som isla domo0v sama cez park.. som myslela ze zosaliem
ked som bol ako maly v Bojniciach na strasidelnom zamku...najhorsi zazitok v zivote, ja som totizto nevedel, ze tie strasidla su len prezlecene, ale mal som fakt strasne panicky strach, to by ste nechcely zazit, myslim, ze to zanechalo aj nejake stopy na mojej psychike...a pamatam sa, ako ked sme sa vracali naspat, tak jeden mal uz dole masku co bol za smrtku prezleceny, tak ako som na neho zacal vrieskat od zlosti, ze ma nastrasil...
Ja som raz tiez sama vencila svojho psa a jeden vlciak preskocil plot a rozbehol sa za nami. Nastastie nam ale nic nespravil, lebo to bol on a ja mam fenku. Ale odvtedy mam panicky strach z velkych psov.
ked je uz rec o zvieratach, tak ja som mal dost obrovsky strach este ked som bol mensi a byval som v lete na dedine pri starkych a mal som cervene teplaky a zacal sa do mna hadzat kohut, ja som schmatol nejake hrable a snazil som sa pred nim branit, ale bol neoblomny...
najhnusnejsi pocit som zazil, ked som sedel v aute a stal som sa bezmocnou babkou v kovovej klietke, ktora robi kotrmelce........nebal som sa, strah som si neuvedomoval....ten pravy strah prisiel po tom, jak som si uvedomil, co sa to vlastne stalo a kolko chybalo, aby som nevysiel z auta............potom daleko, daleko nic az strah z maturit, ale to sa vobec, vobec neda zrovnavat
Keď som bola malá, rodičia ma vzali do PKO na nejakú výstavu alebo čo tam bolo a v rámci atrakcií pre deti tam behal človek prezlečený za gorilu a ja som sa ho neuveriteľne bála aj keď dodnes neviem prečo...
A tak bližšie k prítomnosti som mala naozaj strach keď som bola bicyklom vo vedľajšej dedine po poštu a cestou späť sa strhol taký vietor, že po mne lietali konáriky, 5 metrov od jazera som cítila doslova na vlastnej koži vodu z jazera a kým som prišla domov tak bola taká búrka že nám vyhodilo aj elektrinu. Vtedy som sa fakt bála že domov ani nedorazím...
D170 tak keby mi ten vlciak vtedy napadne mojho psa, tak by som ho asi zabila. Este stastie, ze sa ti z toho dostala.
Ale vrazdila by som takych majitelov, co si nevedia dat ani na psa pozor, teda vedia, ze je agresivny a uplne v pohode ho nechaju pobehovat za nizkym plotom.
Pa3cia182 - ked spominas mikulasa, tak z toho som mal tiez strach v detstve, vzdy som sa bal, ked isiel ku nam domov Kebyze som mu aspon nemusel nic recitovat alebo spievat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
len take uplne ticho... to je dost na nervy
ale uz sa na to dalo zvyknut
isla som pred dom a tam bol veelky pes a pozerali sme sa na seba asi minutu a potom sa za mnou rozbehol, ja som padla, ale nastastie mi nic nespravil a potom som utekala dnu
a ties ma raz zacal nahanat uchil a jeden kanos zkrical "utekajme" tak sme vsetci zacali bezat a on ties ale potom sme sa ho zbvili
iba sa vždy bojím v noci a večer vonku, hoci bývam na dedine.........a často vidím, aj to, čo nie je...mám nejaké halucinácie
Ked ju videl veterinár, chcel ju utratiť, ale našťastie sa z toho akoby zázrakom dostala.
Odvtedy ak vidím pitbula, snažim sa od neho ísť čo najdalej, mám s nich strach
A tak bližšie k prítomnosti som mala naozaj strach keď som bola bicyklom vo vedľajšej dedine po poštu a cestou späť sa strhol taký vietor, že po mne lietali konáriky, 5 metrov od jazera som cítila doslova na vlastnej koži vodu z jazera a kým som prišla domov tak bola taká búrka že nám vyhodilo aj elektrinu. Vtedy som sa fakt bála že domov ani nedorazím...
Ale vrazdila by som takych majitelov, co si nevedia dat ani na psa pozor, teda vedia, ze je agresivny a uplne v pohode ho nechaju pobehovat za nizkym plotom.