O com sa rozpravate s ludmi s kt nemate skoro nic spolocne ? Ale pravidelne sa stretavate na urcitom mieste kde ste spolu dlhy cas a nerozpravat sa je divne...
ako typicky slovak, nadavam na slovensko, na politikov, na male zarobky, na ciganov, na vykony sportovcov, na male dochodky, na stare nemocnice a chorlavych ludi v autobuse ..
ale nie, robim si prdel, ved ja som onliner a s ludmi sa osobne nestretavam, zarabam vyborne a vozim sa autom, ostatne mam pici
V poslednom období som si oblúbila čakanie, kým niekto nadhodí tému alebo sa mi prihovorí, prvá rozhovor s takými ľudmi, s ktorými si nemám čo povedať, nezačínam...
@jurito je ale taky cassanova, co bali babenky a chlapcov po baroch, on by ti vedel narozpravat o com kecat s neznamymi ludmi, on solidne tlaci kaleraby do hlavy a manipuluje so slabomyselnymi ludmi
@padlyanjel tak pokiaľ trávim s niektorými ľuďmi veľa času, tak asi aj máme toho dosť spoločného, napr. prácu v tej človek trávi veľa času, v mojom prípade ešte viac ako veľa takže sa bavíme samozrejme o práci... a keďže trávime veľa času mimo domova, tak aj o rodine, o domove a pod.
Je toho nespočetne veľa Ale ak mi človek nie je sympatický a nemáme nič spoločne tak prečo by som sa mal s nim zhovarat? zas zalezi na situacii inak ja som typ ze viem s kazdym pokecat
tazko povedat, ci sa take daco da naucit. skor si myslim, ze nie. ze to treba mat v sebe. mal som spoluziaka, ktory sa vedel rozpravat fakt s kymkolvek o comkolvek. uplne doslova vkuse som si vsimal ako to robi, ale nikdy som to nedokazal napodobnit. on vzdy komunikoval tak prirodzene a aby clovek spoznal, ze on tu konverzaciu ma vlastne totalne u riti, musel ho poznat dlhsie. osobne som mal najvacsi problem prave s tymto. ked ma konverzacia nezaujima, tak to nijak na svete nedokazem zakryt a posobim pri tom maximalne znudene.
ja sa s kolegami rozprávam iba o práci, čiže na pracovisku ani na nič iné čas nie je tým je to jednoduchšie ale keď mám čas len pre seba a nemusím hovoriť tak osm ticho a nehovorím nič, aj na mňa občas rozprávajú ale ja sa na nich len tak pozriem a kývnem hlavou že som spracoval ich vetu a je mi to jedno, neriešim komunikáciu takto nejako, ja sa snažím rozprávať len k veci a keď je o čom
horšie je že do práce chodíme autom traja, tam sa dá už rozprávať o hocičom, ale ja som skoro stále ticho ... sem tam prehodíme reč len o tom aké to bude budúci týždeň a tak ... nič súkromné, čiže držať sa témy, predsa len niečo psoločné s ludmi mať musíš, toho sa chytiť a dynamicky nadviazať ... ale nič netreba prehánať, veď načo? ... až neni o čom tak buď ticho a hotovo , ja mám ticho rád pri takýchto ľuďoch
ja meganajviac neznasam nutene rozhovory s ludmi s ktorymi si nemam co povedat. snazim sa im vyhybat tj chodim do kuchynky v praci ked tam nikto nie je, v buse sa tvarim ze som slepa a v skole radsej idem na dalsi bus, proste je mi to neprijemne, nerada komunikujem s ludmi o nicom. ked uz, tak su to iba take traposinky o pocasi alebo povzdychy !aaach ale je ten zivot tazkyyyy"
@kittyboo aj ja neznasam tieto dristy, ale obcas je ticho neznesitelnejsie...pocasie vyhrava, ale to je uz take trapne kecat o pocasi, ze aj to ticho je lepsie ak je clovek komunikativny, najdete si temu, ak nie tak je lepsie byt ticho
Zväčša nastane také to trápne ticho. Potom sa začneme pýtať nejaké "životne dôležité otázky". A často sa nájde nejaká téma. Ale vo všeobecnosti neznášam bezduché konverzácie
Aha hej, su taki ludia... jedina skupina, s ktorou som si nesadla..a nechapem to, lebo vzdy sa dostatocne zaclenim do kolektivu, ale s tymito si ako s celkom moc nemam co povedat..myslim, ze je to tym, ze vsetci su tam odomna mladsi aj ked je to o rok- dva, ale predsa..na tom spravani to je vidiet
vacsinou sa s nimi moc nerozpravam, ak nieje o com..a vacsinou fakt nieje o com..niekedy su take dni, ked sa dokazeme porozpravat, ale tych je malo
skor je tam jednotlivec, s ktorym si rozumiem, rozpravam sa s tym...ale radsej mam, ked sme spolu sami mimo tejto skupiny, lebo fakt sa tam niekedy necitim prijemne
vzdy, ked stretnem niekoho cudzieho, pripadne znameho, s ktorym nemam nic spolocne, tak sa ho vypytujem na vsetko. proste sa len pytam a pytam, cokolvek mi napadne, o rodine, o praci, o tom, co si mysli o tomto ci onom... a nemusim rozpravat ja
Občas, v spontánnej chvíli, keď chcem sedieť vo vlaku v kupé pri okne a už je tam obsadené, vojdem a veľmi vážne poviem: "Prepáčte, nekontrolovane poblijem všetko okolo, pokiaľ nesedím pri okne, chcete to vidieť?"
Pri obedoch v školskej jedálni sme sa so spolužiačkou fingovane bavili o pitvách, aby sme mali súkromnejší stôl. Počíta sa to k téme?
Ak mi nenapadne nič, na čom by som sa v duchu zabávala alebo nenaberiem odvahu, mlčím; aj pri známych, nie len pri neznámych, je jedno, koľko času s nimi trávim.
ked si nemam s niekym co povedat, tak nebudem rozpravat. ved je to hrozne trapne snazit s nacilu hovorit o comkolvek aby nebolo ticho @padlyanjel len tak mimochodom preco je to podla teba divne?
ono to dosť závisí od toho v akom som prostredí a akí sú tí ľudia + či majú záujem aj oni..napr. včera som bola na nočnej a keď sme sa všetci stretli v kuchynke, tak ma všetci ignorovali..boli sme tam asi šiesti, všetci sa poznali a ja som tam bola len ako brigádnik a nemala som potrebu sa im vnucovať, tak sa všetci rozprávali, nadávali na prácu, riaditeľku a ja som tam len sedela a večerala..mala som pocit, že keby som sa zapojila, tak by na mňa len kukali,že či som normálna ..ale keď som zas s ľuďmi, ktorí majú záujem komunikovať napr. na praxi, tak v pohode sa chytím na to čo hovoria a v tom sa pokračuje..fakt je to o ľuďoch to teraz vidím, že keď som na praxi tak sa tam nasmejeme a je to úplná pohoda-a to sa skoro vôbec nepoznáme a keď som na brigáde tak ako konec dakedy
@padlyanjel takze radsej zacnes kecat o hocicom len aby nebolo ticho? samozrejme ze sa moze ukazat ze ten clovek je super a dobre si pokecate, ale co ked jednoducho nema zaujem vylievat si dusu pred neznamym clovekom? ked ste ticho, kazdy sa moze zamerat na vlastne myslienky. ja na tom nic trapne nevidim
@padlyanjel toto krasne popisal tarantino v pulp fiction, ako su mia s vincentom na veceri a ona hovori presne ze ci mu nevadi to trapne ticho..a potom povie ze preco mame potrebu stale rozpravat hluposti len aby nebolo ticho..a ze tak poznas niekoho vynimocneho ked mu nevadi ticho a pritom je v pohode.
Vsetko zalezi od sympatii..ak nie su na jednej ci oboch stranach tak je uplne jedno o com sa bavia/nebavia.
Ak su na oboch stranach je to duplom jedno..akurat vyborna sanca prejst na dotyky
Celkovo verbalna komunikacia je strasne precenovana
@janehonda ja som praveze ten typ človeka čo je radšej ticho než aby rozprával zbytočne.. Len som si všimla že veľa ľuďom to doslovne vadí a mne to trochu tiež keď sa iný rozprávajú a ja som ticho
cipana ako zbožňujem takých ľudí čo vždy musia kecať lebo inak sa cítia trápne... však keď nemám čo povedať tak som ticho neviem čo je také hrozné na tom byť ticho ... a skrátka ja to vždy mám tak prirodzene, že sa normálne rozvíja debata ... no aku tému dáme a keď som sama a by som sa mala dať do reči s niekým tak úplne pohodička horšie už to je keď som napr. s ľuďmi čo mám s nimi moc dobrý vzťah a oni dovedú svojich kamošov čo su úplne cudzí tak vtedy mám jedine problém to skĺbiť
no áno, pri niektorých ľuďoch nám mlčanie príde divné, ale je to len problém vytvorený v našej hlave...druhý situáciu môže vnímať úplne inak... aj ticho môže byť v prítomnosti niektorých ľudí dobré, ba až príjemné len tak mlčať, vnímať svet inými zmyslami a užívať si vzájomnú prítomnosť ( neplatí len pri partnerských vzťahoch).
ak sa s niekým nemám o čom rozprávať, tak sa s ním nerozprávam o ničom... keď nemám náladu alebo pri ľuďoch, ktorí mi "nesadnú" nebývam iniciátorom rozhovorov...tak isto ako ja, sa môže ozvať aj ten druhý...
páči sa mi, keď tichého človeka iní berú takého akým je a popritom mu nedávajú pocit menejcennosti....mne osobne vyhovujú ľudia, ktorí sú o niečo ukecanejší ako ja...také osoby sú si schopné odmoderovať celý rozhovor sami stačí im klásť otvorené otázky, pri ktorých sa vedia rozkecať alebo im len pritakávať no čo...niekto ich musí aj počúvať dvaja ukecaní, ktorí si neustále skáču do rečí, by bolo priveľa ale i ten ukecanejší ma dokáže naštvať a to v momente, keď už asi nevie čo by povedal a začne vyrývať rečami "čo si ticho?", "však niečo povedz" a pod čo tým docieli? absolútne nič...začnem sa cítiť nepríjemne, mozog mi začne pracovať naplno len aby vymyslel niečo duchaprítomné čo by som mala povedať, znervózniem a výsledkom toho celého je, že nepoviem vôbec nič :ehm: nemám rada také momenty...keby druhý zbytočne nesilil rozhovor, možno by som povedala niečo spontánne i sama od seba... a ešte sú "super" typy, ktoré chcú akože najprv velice konverzovať, no nakoniec zistíte, že sa vlastne potrebujú len sami vyrozprávať, lebo vás vôbec nepočúvajú
@padlyanjel tak ked to dotycnemu vadi, tak nech nadviaze nejaku zmysluplnu konverzaciu. ale ak to nevie,nech sa nesnazi zbytocne do svojich trapnych pokusov zatiahnut niekoho ineho.
a ako mu to naozaj tak strasne vadi, moze sa zdvihnut a odist (zistila som skvely recept ako sa zbavit takychto otravnych ludi. jednoducho ked zacne s hlupymi recami o pocasi, pyta sa ma ako sa mam,hodim nepritomny vyraz a pozeram sa nanho bez slova. jednoducho aj par minut bez prestania a bez jedineho slova nanho hladim. najskor vzdy znervoznie,pyta sa co robim, co chcem atd. a ked neprestanem,sam skor ci neskor vstane a odide. a uz nikdy viac sa neopovazi zacat so mnou povrchnu konverzaciu.
ja viem som zla no
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
o práci alebo o zaujímavostiach zo života
ale nie, robim si prdel, ved ja som onliner a s ludmi sa osobne nestretavam, zarabam vyborne a vozim sa autom, ostatne mam pici
asi preto ze sme si uz nejak nemali co povedat ,ci sa mylim?
znasilnene debaty o nicom vo mne vyvolavaju ovela vacsi pocit trapnosti ako ticho.
horšie je že do práce chodíme autom traja, tam sa dá už rozprávať o hocičom, ale ja som skoro stále ticho ... sem tam prehodíme reč len o tom aké to bude budúci týždeň a tak ... nič súkromné, čiže držať sa témy, predsa len niečo psoločné s ludmi mať musíš, toho sa chytiť a dynamicky nadviazať ... ale nič netreba prehánať, veď načo? ... až neni o čom tak buď ticho a hotovo , ja mám ticho rád pri takýchto ľuďoch
pretože to takto vyzerá že pravidelne chodíš do väzenia
vacsinou sa s nimi moc nerozpravam, ak nieje o com..a vacsinou fakt nieje o com..niekedy su take dni, ked sa dokazeme porozpravat, ale tych je malo
skor je tam jednotlivec, s ktorym si rozumiem, rozpravam sa s tym...ale radsej mam, ked sme spolu sami mimo tejto skupiny, lebo fakt sa tam niekedy necitim prijemne
Pri obedoch v školskej jedálni sme sa so spolužiačkou fingovane bavili o pitvách, aby sme mali súkromnejší stôl. Počíta sa to k téme?
Ak mi nenapadne nič, na čom by som sa v duchu zabávala alebo nenaberiem odvahu, mlčím; aj pri známych, nie len pri neznámych, je jedno, koľko času s nimi trávim.
@padlyanjel len tak mimochodom preco je to podla teba divne?
Vsetko zalezi od sympatii..ak nie su na jednej ci oboch stranach tak je uplne jedno o com sa bavia/nebavia.
Ak su na oboch stranach je to duplom jedno..akurat vyborna sanca prejst na dotyky
Celkovo verbalna komunikacia je strasne precenovana
ak sa s niekým nemám o čom rozprávať, tak sa s ním nerozprávam o ničom... keď nemám náladu alebo pri ľuďoch, ktorí mi "nesadnú" nebývam iniciátorom rozhovorov...tak isto ako ja, sa môže ozvať aj ten druhý...
páči sa mi, keď tichého človeka iní berú takého akým je a popritom mu nedávajú pocit menejcennosti....mne osobne vyhovujú ľudia, ktorí sú o niečo ukecanejší ako ja...také osoby sú si schopné odmoderovať celý rozhovor sami stačí im klásť otvorené otázky, pri ktorých sa vedia rozkecať alebo im len pritakávať no čo...niekto ich musí aj počúvať dvaja ukecaní, ktorí si neustále skáču do rečí, by bolo priveľa ale i ten ukecanejší ma dokáže naštvať a to v momente, keď už asi nevie čo by povedal a začne vyrývať rečami "čo si ticho?", "však niečo povedz" a pod čo tým docieli? absolútne nič...začnem sa cítiť nepríjemne, mozog mi začne pracovať naplno len aby vymyslel niečo duchaprítomné čo by som mala povedať, znervózniem a výsledkom toho celého je, že nepoviem vôbec nič :ehm: nemám rada také momenty...keby druhý zbytočne nesilil rozhovor, možno by som povedala niečo spontánne i sama od seba... a ešte sú "super" typy, ktoré chcú akože najprv velice konverzovať, no nakoniec zistíte, že sa vlastne potrebujú len sami vyrozprávať, lebo vás vôbec nepočúvajú
a ako mu to naozaj tak strasne vadi, moze sa zdvihnut a odist (zistila som skvely recept ako sa zbavit takychto otravnych ludi. jednoducho ked zacne s hlupymi recami o pocasi, pyta sa ma ako sa mam,hodim nepritomny vyraz a pozeram sa nanho bez slova. jednoducho aj par minut bez prestania a bez jedineho slova nanho hladim. najskor vzdy znervoznie,pyta sa co robim, co chcem atd. a ked neprestanem,sam skor ci neskor vstane a odide. a uz nikdy viac sa neopovazi zacat so mnou povrchnu konverzaciu.
ja viem som zla no