Ahojte, taký rýchly prieskum rečových schopností birzdákov Nemáte problém/strach/trému,atd, keď si máte niečo objednať v mekáči alebo vybaviť niečo či už osobne alebo telefonicky a podobné prípady kde začínate hocijakú komunikáciu
Ja s tým nemám problém vôbec. Teda všetci moji kamaráti majú s tým veľké problémy, a preto to vždy nechávajú na mňa a tak sa niekedy cítim ako čašníčka pretože si musím niekedy pamätať aj 8 objednávok a správne to nadiktovať xD
kedysi mi to robilo velky, velky, fakt velky problem. ozaj to narusalo moje fungovanie. teraz uz zvladam takmer vsetko skvelo, akurat to telefonovanie, no, na to sa vzdy pripravujem. na toto nic ine ako skusat, trenovat, opakovat nepomaha. potom je to uz pre cloveka normalna vec.
keďže som brigádoval ako študent v callcentre, tak s telefonovaním problém nemám... ani s komunikáciou s ľuďmi face to face, trému som sa naučil ovládať vzhľadom na svoje povolanie... jediný problém s komunikáciou mám v mekáči... ale to bude asi tým, že som v ňom v živote nebol a nebudem...
nikdy som s tym nemala problem a ani nemam. telefonujem hocikedy hocikam, vybavovala som posledne tyzdne fakt dost neprijemne veci, ale co uz aj taky vie byt zivot.je mi to v konecnom dosledku jedno co si o mne kto mysli, snazim sa spravat ludsky a v takmer vsetkych pripadoch dostavam ludskost aj z druhej strany.
paradoxne ale mi uz zacina vadit sa zhovarat s niektorymi mojimi kedysi dobrymi kamosmi, mam totiz pocit ze len zo mna tahaju informacie, zabavaju sa na cudzom nestasti a vzdalujeme sa si navzajom.
@annyejnji@Nathalie_ to s tým objednávaním je taká ta posledná situácia ktorú som myslel, tam moc hovoriť nemusíš, skôr to nejaké vybavovanie veci keď chceš niečo povedať nejaká reklamácia, volať ohľadom niečoho a pod, dopredu si hovorím čo poviem a poväčšine sa aj tak nedrzim plánu
@Felinna to aby som si našiel robotu kde budem veľa komunikovať, keď to chce tréning
@nespiacakraska tiež máš v hlave scenár čo povieš ale poväčšine začína aj končí pri oslovení dotyčného čo to len mne sa stáva pri telefonovaní
@unizak ja som v istom zivotnom obdobi nedokazala pozriet sa na casnika a objednat si, ani spytat sa cudzieho cloveka na ulici kolko je hodin..
zivot ta nauci.
@felinna môže sa takto človek o 180 stupňov zmeniť ? nemá správanie dané od prírody, zakódované v génoch ? Či ty si mala len take obdobie alebo odmalička taká tichšia osoba
@unizak clovek sa meni a zlepsuje cely zivot. fobie niesu zakodovane v genoch, clovek ju nadobudne. ja som socialnu fobiu ziskala vdaka mnohym okolnostiam, psychike a nizkemu sebavedomiu. ale z toho sa da vyhrabat. sama som priklad, aj ked s niektorymi vecami stale bojujem. bude lepsie
@felinna myslel som to tak že niekto je tichší/introvertnejší typ odmalička a väčšinou títo ľudia majú problém komunikovať je to o cviku, sem tam sa nejaky ten brept/zakoktanie prihodí ale pre introverta je tento tréning dosť náročný a vyčerpávajúci keď nejak extra rád nevyhľadáva ľudí
Niekedy mi robilo neskutočný problém aj kamarátke zavolať teraz sa až čudujem ako bez problémov som. Napríklad veci okolo domu obvolala a vybavila aj keď keď ide o niečo vážnejsie tak občas mám s tým trocha problém. Ale koniec koncov stále radšej napíšem. Sms alebo mail ako zavolať a osobne v pohode nemám problém. Sa niečo spýtať keď tak.
@unizak no ver mi, ze ja ked niekomu toto v realnom zivote o sebe poviem, tiez mi to nechce verit. treba vykrocit z komfortnej zony, ale svojim tempom. pamatam si jednu psychologicku, ku ktorej som zacala chodit, ktora mi na jednom sedeni dala za ulohu povinne si najst hodiny spevu a telefonicky sa tam prihlasit. odisla som odtial s revom a uz nikdy sa nevratila. tiez sa niekedy pri telefonovani zakoktam, ale casom sa ten usek pocas ktoreho budes premyslat "omg, co som to do toho telefonu povedal za kravinu" bude skracovat, az sa nad tym nebudes pozastavovat vobec. ak si tichy, jednoducho sa naucis vybavit si iba to, co potrebujes, pretoze ako som uz pisala, zivot ta donuti.
@felinna ako ja si veci čo potrebujem vybavím len niekedy by to chcelo menší strach alebo skôr rešpekt z toho komunikovania Skoro vždy je to vpohode a prebehne to vpohode len predtým mám v hlave takú obavu z toho a chcem to mat dokonale prípravene čo poviem aj keď poväčšine to poviem úplne inak
Cielene som nič netrénovala a zrazu sa to zlomilo. Akoby to prišlo samé. Možno sa mi len zvýšilo sebavedomie vďaka činnostiam, ktoré mám rada a uvedomeniu si vlastných schopností. Možno to bolo aj tým, že som bola nútená robiť s ľuďmi/debilmi a to, že v poslednej dobe spoznávam veľmi veľa nových ľudí, ktorí sú super.
A musím sa priznať, že keď som mala 19, tak som mala paniku z toho, že kvôli tomu problému si nikdy nebudem vedieť nájsť prácu a skončím ako bezdomovec...
@unizak ani neviem.. Môže to byť zvykom proste áno ale. Zas niečo také. Ako predaj, prieskumu po telefóne alebo poistky alebo co, na to by som. Žalúdok nemala stále
Kedysi fakt dost velky, vacsinou za mna pytali nieco v podniku kamarati atd... a vybavit nieco telefonicky absolutne nehrozilo v tej dobe. Ale myslim, ze mi velmi pomohlo ked som zacala brigadovat ako barmanka. Na tých ludi som si proste zvykla casom, nemala som moc na vyber a som za to fakt vdacna teraz je to o dost lepsie, ale poznam vela ludi co maju takyto “blok” alebo jak by som to nazvala
@unizak komunikácia verbálna aj nonverbálna sa dá naučiť... sú na to kurzy a školenia... my sme to mali dokonca v rámci štúdia na výške, rovnako tak zvládanie trémy pred publikom resp. veľkým počtom ľudí... ale hlavne, zabudni na nejaký scénár, každá situácia je iná, buď prirodzený a spontánny...
@salora tieto prezentácie pred publikom neznášam, nemohol by som mat nejaku prácu kde by som to nejak často musel provozovat bud by som sa to po nejakom čase naučil alebo zmenil robotu
Keď som bola mladšia tak áno.. Bála som sa vždy keď som musela komunikovať s niekym cudzím.. Ale potom mi začalo byť všetko úplne jedno a odvtedy som v pohode so všetkými formami komunikácie s kýmkoľvek v akomkoľvek jazyku
No, a voľakedy ti tí kokoti aspoň dali šancu, nech sa ty sociálny kripel pripravíš, zakiaľ čakáš v rade, ale čil tam pobehujú aj medzi ľuďmi tí tajtrlíci s aparátmi a nenechajú ťa ani stokrát si v duchu povedať "Jeden hambáč s veľkou kolou", kým dôjdeš na rad! To je tá technika!
záleží v akom štádiu depky a úzkosti sa momentálne nachádzam, niekedy flegma, niekedy stress, ale asi najviac mi robí problém veľa ludí pohromade,
telefonovanie mi robí najmenší problém, ževraj mám veľmi príjemný hlas
Objednať pizzu mi nerobí problém, ti len nadiktujem pár informácií, už to robím automaticky...
Horšie, keď niečo úradné, alebo niečo komplikovanejšie musím riešiť, to úplne nenávidím, mám radšej kontakt zoči voči...
Každopádne, fascinuje ma ako niekto môže robiť telemarkering, alebo ankety cez telefón, proste otravovať ľudí a nechať si za to platiť že odmeliem svoj monológ, ešte lepšie keď zavoláte niekomu kto vám buď vynada alebo vás rovno pošle do prdele... to je niečo čo by som z vlastnej ucty k sebe samému nedokázal..
Nemam problem s osobnou komunikaciou ked som v obchode, restike a tak. Viem co chcem, vypytam si. Ale ked je to po telefone tak telefony bud nezdviham alebo ked mam zavolat, tak sa tvarim ze som sa nedovolala napr včera som bola objednana doktorke, nemohla som prist tak som sa mala preobjednat... Hmm, naco.. sak dakedy pridem len tak
Co mate proti mcdonaldu? vsak tam su uplne mili prijemni ludia, co je jedinym pozitivom mekacu .
K teme: robil som v call centre, ale zeby som prekonal komunikacne bariery, to asi moc nie, cudzich nemam problem oslovit, prip. vybavit nieco, i ked je pravda, ze mam problem vybavit nieco vtedy a vtedy prvoplanovo, ale to je len moja lenivost . Aj s telefonovanim mam stale problemy, ak sa mam objednat dakde ku kadernicke, tak este neviem uplne bez zasekovania sa naformulovat otazku a najvacsi problem asi, ked mam volat zamestnavatelovi, to vtedy radsej poslem iba sms keby som bol v inom state tak no problem, ale ta slovencina je proste taky trochu arogantny jazyk
Keď mám niečo vybaviť a chcem to vybaviť tak nemám problém zavolat. Keď volá niekto nečakane mne (ak je to v práci) tak je to problém. Ak mám v práci volať niekomu a vysvetliť mu niečo v čom si sama nie som istá je to problém. Čo sa týka objednávania jedla tak s tým čiastočne problém mám. Normálne jedlo problém objednať/kúpiť/vypýtať problém nemám, ale akonáhle je to junk food alebo niečo príliš sladké kalorické tak strašná panika a nekúpim to. Desím sa predstavy že má niekto uvidí ako to jem. Doteraz neviem kúpiť chipsy strašné sa hanbim. Keď idem s niekým tak sa môžem schovať za druhú osobu, ale keď som sama tak NIE! Na jednej strane viem že je to problém a nie je to normálne, ale na druhej strane keď nekúpim nezjem
neznášam komunikovať s ľuďmi, ale ak mám niečo vybaviť a viem čo, tak s tým nemám problém, ani si kúpiť jedlo ani nič ale všetko radšej riešim osobne, telefonicky vôbec nikdy nič
Predstavte si situáciu, že máte 21 a ste von s partiou vo vekovej kategórii 28-32 zmiešanej ženy a chlapi a chcete si objednať pizzu, ale vždy musíš volať ty, lebo oni sa "hanbia" a je im stále "blbé" ... bože môj však oni sa predstavia, pizzéria XY, a ty len povieš : dobrý, jednu 25-ku do XZ Pub,.... to je vše....
@dollish to je divné. Ty sa hanbíš zobrať chipsy z regálu? A psycholóha si už videla? Prepáč, nechcem byť drzá, nieje to môj zámer. Ale je to divné. Bojíš sa, že ťa niekto uvidí jesť? Prečo?
@tasara viem že je to divné povedzme že mám istý problém s jedlom (ktorý riešim) a toto je jeden z "vedľajších efektov" napísala som to sem pre pobavenie viac menej aj keď to patrí skôr pod inú tému
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
62 komentov
Ale nejde mi žiadna.
paradoxne ale mi uz zacina vadit sa zhovarat s niektorymi mojimi kedysi dobrymi kamosmi, mam totiz pocit ze len zo mna tahaju informacie, zabavaju sa na cudzom nestasti a vzdalujeme sa si navzajom.
@Felinna to aby som si našiel robotu kde budem veľa komunikovať, keď to chce tréning
@nespiacakraska tiež máš v hlave scenár čo povieš ale poväčšine začína aj končí pri oslovení dotyčného čo to len mne sa stáva pri telefonovaní
zivot ta nauci.
Teraz je to uz ale vacsinou ok.
A musím sa priznať, že keď som mala 19, tak som mala paniku z toho, že kvôli tomu problému si nikdy nebudem vedieť nájsť prácu a skončím ako bezdomovec...
A prave preto sa venujem tomu comu venujem
telefonovanie mi robí najmenší problém, ževraj mám veľmi príjemný hlas
Horšie, keď niečo úradné, alebo niečo komplikovanejšie musím riešiť, to úplne nenávidím, mám radšej kontakt zoči voči...
Každopádne, fascinuje ma ako niekto môže robiť telemarkering, alebo ankety cez telefón, proste otravovať ľudí a nechať si za to platiť že odmeliem svoj monológ, ešte lepšie keď zavoláte niekomu kto vám buď vynada alebo vás rovno pošle do prdele... to je niečo čo by som z vlastnej ucty k sebe samému nedokázal..
K teme: robil som v call centre, ale zeby som prekonal komunikacne bariery, to asi moc nie, cudzich nemam problem oslovit, prip. vybavit nieco, i ked je pravda, ze mam problem vybavit nieco vtedy a vtedy prvoplanovo, ale to je len moja lenivost . Aj s telefonovanim mam stale problemy, ak sa mam objednat dakde ku kadernicke, tak este neviem uplne bez zasekovania sa naformulovat otazku a najvacsi problem asi, ked mam volat zamestnavatelovi, to vtedy radsej poslem iba sms keby som bol v inom state tak no problem, ale ta slovencina je proste taky trochu arogantny jazyk