áno a veľmy...často potom zavolám kamošovi a kecáme aby som na to nemyslela ale keď idem sama tak keď počujem šuchotanie lístia,lietadlo,autá...tak sa strašne bojím hlavne keď idem po tme a je také ticho že počujem len vlastné dýchanie a tlkot srdca
@petushiq18 to ja mám keď idem domov 3km cestu,a asi jeden úsek je 1km.. tam sa tak brutálne bojím že by som tiež asi kecala s každým koho by som stretla.
tie uličky čo som v tme už prešiel mnohokrát tak sa ani nebojím, ale otáčam sa neustále ale taká paranoja je vo mne aj cez deň. ale bál by som sa ísť do lesa v tme sám, šli sme raz dvaja a to sme mali čo robiť a ani sme nešli viac hlbšie, ale len čo budeme traja tak to skúsime
Keby som mala spočítať koľko úchylákov som už postretávala, dve ruky mi stačiť nebudú. Vlastne mám obrovské šťastie, že im viem vždy utiecť. Ale ako áno, samozrejme, že sa bojím a to chodím sama len z autobusovej zastávky asi dvadsať metrov do vchodu večer.
Áno, vždy keď idem domov z vonku, idem najprv chvíľu popri lese, a potom cez pole, nejaké 3 kilometre, na tých troch kilometroch sú asi 2 "pouličné" lampy..
ja mám niekedy taký čudný pocit...ale asi to bude spôsobené len mojím vyžívaním sa v dramatických situáciách, mne sa akoby také veci prehrávali v hlave ako nejaká páska, viem trapas ale čo už
práveže naopak, nemám strach skor sa citím konečne dobre... žiadny ľudia len samé zvieratká, pouličné lampy všetko úplne osvetľujú keď idem napr: po tme domov, vtedy sa dokážem tak zaboriť do svojich myšlienok a predstáv o živote v "raji" že nevnímam ako mi cesta ubehla a keď sa raz za čas okolo mňa preženie auto alebo mačka ani nevnímam.. poprípade tá hudba
neďaleko mňa majú bytovku "sociálne slabší občania", takže troška sa mi niekedy zvyšuje adrenalín.. ale inak milujem prechádzky v hmle a tme.. najlepšie keď je viditeľnosť okolo 10-20 metrov, alebo menej, vtedy si vychutnávam tú prekrásnu atmosféru
Cez víkend sa nestane, žeby som išla sama domov, maximálne tak 3 metre no ked idem cez víkend zo školy z krúžku, už je tma a vtedy ma prepadá taký divný pocit, celkom sa bojím a som taká neistá , sem-tam sa otočím a už chcem byť doma. A hlavne mi je zima
v pohode tma je super ale raz som išiel sam asi tak 7km na pešo cez les bolo cca 4 rano a bol som "trochu" spoločensky unavení. A zrazu som počul strašní dupot niečo neopísateľne + atmosféra (les,tma, vzdialenosť) mal som z toho dojem ako by to bolo par metrov zamnov.V tom som sa otočil a fakt tam niečo bolo. Aj napriek slabej viditeľnosti som zbadal stádo diviakoch ako prebehujú cez cestu. V momente som bol na strome (čomu nechápem dodnes lebo vtedy som bol rad že kračem ) no to bol ešte len začiatok na strome som bol min. hodinu a vždy som niečo počul behať pod stromom. Tak od nervov a zúfalstva som si podpálil mikinu a hodil ju na zem. 15min. potom bolo tichučko tak som zišiel (už pomerne triezvy) a zvišnych cca 3 km odbehol
No ked sa mne v mysli objavia myšlienky strachu alebo niečoho podobného, ked sa potme vraciam domov, tak ako prvé ma vždy napadnú veci.
Vybaví sa mi film Bratstvo vlkov, kde behala tá potvora a potom sa mi vybavia vlkolaci a konkrétne film Moja sestra je vlkolak, či ako sa to volalo... Sibnuté asociácie, ale čo už...
ťažko povedať v Ivanke nie, je to síce dosť veľká dedina, ale tu okrem nácovských detí nič nehrozí. Nie sú tu bezdomovci ani cigáni (síce po kamošovi tu už aj nejaký najebaný nácek zbraň vytiahol, iba tak lebo šiel okolo po ulici).
v Bratislave som sa kedysi celkom aj bál, tak dva roky dozadu som nosieval dlhé vlasy, bol som telesne o dosť menší a ešte som vtedy nechodil na Krav Magu. Nosieval som buď kaser (ale taký extrémne silný, kúpený v polovníckom obchode na medvede, s vysloveným varovaním že sa to nesmie používať na ľudí, muahaha), alebo teleskop alebo boxer.
Z Randálu na Kramáre som po koncertoch chodieval pešo (ale boli aj také bobríky odvahy že z Petržalky v piatok v noci pešo na Kramáre, cez sad J. Krála a cez celé Staré mesto... keď bol nejaký zápas Slovanu proti Trnave, asi 5km cez mesto plné najebaných náckov .
ale teraz sa hlavne bojím o priateľku keď má ísť po meste večer... aj keď iba z Hlavnej na SAV-ko furt jej hovorím "nezabudni zlato, kupnúť do vajec a pichnúť do oka!!" už dlho sa jej chystám kúpiť slzák.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
71 komentov
istotne tam nejaká obava je, ale žiadna paranoja
Ale raz som siel o 4 rano nadrbany krizom cez les, nejakych 10km peso a niekde v polovici som natrafil na hniezdo bezdomovcov...
V tej chvili mi nebolo vsetko jedno
jasné ale väčšinou ma chodia odprevadiť
alebo minule som išla po tme busom a stretla som jednu babku tak som sa cestou domov len s ňou rozprávala aby som sa nebála
a áno, bojím sa lebo tam chodia feťáci a úchyláci
Vacsina bola viac ozrata ako ja, len potom za mnou jeden snoril asi kilometer.
Omrzelo ho to neskor, lebo uz som nepocul za sebou kroky...
A mam pri sebe noz, casto idem nad ranom z hospody, klubu alebo diskoteky a tu v Prahe ziju kadejake tvory
Treba sa branit
bojím sa. ale nie tmy. ale toho čo je v nej
A vlastne niekedy ja robím to, že kráčam tesne za niekym keď nikto naokolo neni a tak a sledujem jak zrýchľujú a podobne
Ale zas keby v noci niekde stretnem nejakych jebnutych nackov, asi by mi nebolo vsetko jedno.
(ale potom som stihla na jednej zastávke električk, to už bolo zas v pohode
ja si ho musím celý prejsť (našťastie električkou, ale to tiež nie je úplne výhra), aby som sa dostala domov
keď idem zo zastávky domov, tak musím prejsť okolo garáží, kam skoro nikto nechodí... to je jediné miesto, kde sa bojím a je mi tam hnusne
Vybaví sa mi film Bratstvo vlkov, kde behala tá potvora a potom sa mi vybavia vlkolaci a konkrétne film Moja sestra je vlkolak, či ako sa to volalo... Sibnuté asociácie, ale čo už...
v Bratislave som sa kedysi celkom aj bál, tak dva roky dozadu som nosieval dlhé vlasy, bol som telesne o dosť menší a ešte som vtedy nechodil na Krav Magu. Nosieval som buď kaser (ale taký extrémne silný, kúpený v polovníckom obchode na medvede, s vysloveným varovaním že sa to nesmie používať na ľudí, muahaha), alebo teleskop alebo boxer.
Z Randálu na Kramáre som po koncertoch chodieval pešo (ale boli aj také bobríky odvahy že z Petržalky v piatok v noci pešo na Kramáre, cez sad J. Krála a cez celé Staré mesto... keď bol nejaký zápas Slovanu proti Trnave, asi 5km cez mesto plné najebaných náckov .
ale teraz sa hlavne bojím o priateľku keď má ísť po meste večer... aj keď iba z Hlavnej na SAV-ko furt jej hovorím "nezabudni zlato, kupnúť do vajec a pichnúť do oka!!" už dlho sa jej chystám kúpiť slzák.