Budúcnosť.... Vždy ma straší to čo bude a ako sa začnem vobec usadzovať.... Aj keď robím tak nemám skoro žiadne úspory.... Ľudia vy ste na tom ako v akom veku ste začali riešiť to co nas čaká to čo bude? Viete kedy chcete deti kedy pojdete do vlastného
bytu či vobec chcete ostať na SK?.. Pomožu vám rodičia majú pre vás úspory alebo ostanete na vlastnu pesť??..... V akom veku toto zaćnete riešiť alebo v akom ste začali? Alebo to pride samo?...
mam pocit, ze keby som sa nezajebavala po strednej, tak som uplne inde ale to obdobie riesenia buducnosti je u mna aktualne, od rodicov sice ziadnu podporu nemam ani nebudem mat, ale nie je nezvladnutelne zacat sa snazit o plnohodnotne osamostatnenie.. urcite lepsie nez co robim teraz, pravidelne v mensich ciastkach vyhadzovat peniaze za podnajmy, co bude teraz uz aj 7000e dokopy :x no a chcem urcite do par rokov odtialto odist nadobro, deti nechcem zatial ani nad tym nepremyslam a ak pojde vsetko ako ma, tak budeme mat konecne vlastny byt. ale urcite je lepsie zacat to riesit cim skor a uvazit si co clovek chce, ja mam uz teraz dojem, ze som s tym hrozne pozadu. je to nanic, ked kazdy okolo uz ma vsetko domyslene do posledneho detailu a pracuje na tom a ja tu len sedim jak potato
ja mam stastie ze mam super a sikovneho a bohateho (xD) frajera ktory ma rovnake predstavy o buducnosti ako ja, ktore zaroven nie su nejako extra tazko uskutocnitelne ale bez neho by neboli uskutocnitelne ani nahodou, a teda ano, vieme dost presne co s nami bude, resp. co by sme chceli aby s nami bolo, minimalne v nasledujucich 5 rokoch - tie budu pre nasu stastnu spolocnu buducnost tak ako ju mame naplanovanu klucove
hm je to ťažké pretože nechcem moc ten bežný život že usadiť sa dakte a založiť si rodinu, to ma neláka, aspon teraz nie....možno po 30ke zmením pohlad na to (stále ale nepravdepodobné) ...a kedže som sa už vzdala nádeje že by sa mi podarila dáka kariéra....v ničom nejako nevyčnievam, v ničom niesom tak dobrá aby som ju mohla mať, nemám v podstate talent na nič takže jediné čo chcem je aspon užiť si život, vidieť väčší kúsok sveta lebo v podstate to je jediná vec čo mi robí radosť
ale vzdala som sa už dákeho konkrétneho plánovania lebo žiaden z mojich plánov nevyšiel alebo nevyšiel tak ako som chcela
a nič nepríde samo...tiež som si myslela že to príde dáko samo ked som mala 20 ale nič neprišlo... každú zmenu , každé rozhodnutie som musela spraviť sama....veci sa samé od seba nepohíňajú ....
v podstate žijem zo dna na den...nemám žiadne plány okrem toho že si robím finančné zásoby...to je jediná vec
Nasporené mám dosť, ale nedáva mi to žiadny pocit istoty lebo viem že peniaze rýchlo utečú - treba pravidelný príjem. Zatiaľ trčím v škole ale chcem hneď po tomto semestri nájsť nejakú dobrú robotu v inom meste a presťahovať sa tam, chcem sa starať sám o seba a mať byt pre seba
Som myslím dosť šikovná vo svojom obore čiže nemyslím že ostanem bez práce, čo sa týka platenia bytu, zdedila som peknú sumičku po babke (delila aj medzi vnučky), no a keby že sa niečo vyskytne že by som nemohla pracovať alebo čo, tak ako jedináčik môžem rátať s pomocou rodičov (čo ale dúfam že sa nestane).
@7 a hocijako to znie, niesom nešťastná....u mna nikdy nič nešlo tak bežne ako to chodí u iných ludí a už som si na ten "inakší" život zvykla....myslím si že nedržať sa šablóny overeným šťastným spôsobom života nemusí byť vyslovene zlé....možno to bude i tak fajn..určite si to tak zariadím aby to bolo fajn
O buducnosti som zacala rozmyslat este pred dospelostou. Celkovo nemenim svoje nazory alebo co a ako chcem. Su veci o ktorych mam jasnu predstavu a su veci ktore ponechavam buducnosti. Ked som stretla svoju spriaznenu dusu zacali sme riesit spolocnu buducnost, sporit ako to len slo, zohnali sme si byvanie, splacame hypoteku, a co sa da stale setrime. Svadbu zatial neplanujeme, neskor nam staci len papier kvoli majetkom atd. a deti.. to sa uvidi.. ale neako neplanujeme do tohto sveta priviest noveho cloviecika.. nemam potrebu ako skoro kazda zena mat potomstvo, ludi je na svete vela privela a neni ten svet taky dobry, ze by som ho dopriala svojim detom...Takze len splacame, setrime a snazime sa uzivat si tento zas*any svet ako najlepsie vieme
Po strednej, samozrejme. Ani som si nedával prihlášky na VŠ, pracovať som chcel a byť samostatný. Moju úplne prvú prácu (brigádu) som neznášal a dnes by som to už nešiel robiť, no odvtedy už ma stretli len naozaj zaujímavé profesie a na všetky som hrdý. : )
S peniazmi sa to postupne dá. Na začiatku nemáš nič, postupne si našetríš na auto, bývanie už nie je taký problém, ak nie si veľmi náročná a máš niekoho, kto bude s tebou, tak sa to dá finančne zvládnuť.
Deti by som raz určite chcel, ale je to komplikované... Navyše som už 2 roky single, takže nemám s kým nejaké mať. Možno tak o 10 rokov, tešííím sa na to! Spolužiačky už majú deti a sú dávno vydaté, niekedy im to závidím, ale asi na také starosti proste ešte nie som pripravený.
@surikatka ja to momentálne riešim a sám si neviem predstaviť, či to naozaj chcem, pretože vôbec sa mi nepozdáva, že by som mal len zarábať na čisto vlastné, teda sám bývať, je to za prvé finančne neutiahnuteľné, za druhé na Slovensku skoro nereálne. Doma som zarábal 400/mesačne, čo je žalostne málo, to ani za celý život by som si z takej výplaty nezarobil na slušné bývanie, proste nechcem celý život makať, aby som býval v nejakej búde a budem mať holú riť. Desí ma predstava celý život robiť len kvôli peniazom a nič iné, len vstať, do roboty a naspäť. Nechcem taký život, ale už len dačo tuná vydržím, kým zarábam dobre a potom nebudem musieť prepočítavať, či si kúpim drahší alebo lacnejší chlieb, tuná vôbec financie neriešim. Proste slovenská ekonomika sa musí reštartovať, takto sa tam nedá dosiahnuť pohodový život, len otročiť. A nie som z tých vzdelaných, nadaných programátorov či manažérsky typ, mne sa tomu nedostane, preto som sa rozhodol pre zahraničie. Hoc tuná nie je život tak kvalitný ako na Slovensku, je to dočasne dobré riešenie mojej krízy. Hoc nebývam sám a kvôli tomu často riešim nepokoj v mojej hlave.
Aktuálne bývame s frajerom vo svojom na SVK avšak, nie som úplne uspokojená nakoľko chcem veľký 5 izbový mezonet a ten ešte teda nemáme
Čo sa týka financii tak si to riešime samy nakoľko ja pracujem mimo republiky a teda môj plat je slušný a chlap má zas nadštandardne platenú prácu u nás... Začala som to riešiť ako 20 ročná a ako 22 ročná chcem byť už v mojom mezonetíku.
Ešte bola asi otázka na deti, tie chceme za dva-tri roky, uvidím ako to bude možné, záleží od toho bytu, či ho už budem mať a hlavne, chcem mať aspoň bakalára kým porodím, bude mi dosť tie dva roky dotiahnuť s bejby na krku
Jak pocitam, tak pocitam, nepotrebujem zase nejaje stvorciferne sumy.. Ak si budem z vyplat odkladat po stovke, tak aj tak budem mat na vlastne byvanie az vo veku, kedy budem zvazovat nejaku eutanaziu
Znie to strasne, ale pocitam s dedenim po rodicoch, bude to omnoho viac nez by som ja v produktivnom veku pracou (tzn zavisla cinnost, nie biznis) vedela na Slovensku nahonobit.
Cize plan je o 10 rokov vziat hypo, kupit byt v BA, prenajat v nom jednu spalnu niekomu blizkemu a pomaly splacat. Az budem dedit, splatit zvysok, prestahovat sa do KE, prenajat ten byt za hnusnu nadsadenu bratislavsku cenu a gazdovat si na dedine
Deti nebudem mat, takze mozem umriet chudobna.
A na auto spirit nemusim, lebo nemozem soferovat
No a celkom rada by som s nejakym mensim kapitalom vstupila ako spolocnicka do firmy nejakeho blizkeho kamarata jedneho dna, a keby som uz velmi nevedela, co s peniazmi, strasne by som sa chcela hrat s akciami a inymi formami investovania.
Netuším ako to začať riešiť Deti nechcem nikdy, zarábam slovenský priemer a svoju prácu neznášam. Žijem s otcom na kopaniciach kde by som bol bez auta stratený v starom dome s dieravou strechou a serem na latrine. Otec denne pije a nepripúšťa možnosť že by som sa odsťahoval, alebo zmenil zamestnanie za také ktoré ma baví lebo je to risk a podľa neho zarábam na slovensko veľa (800). Keď sa odstahujem asi budem ja zlý a už sa nebudem môcť vrátiť. Zatiaľ snívam o vlastnej aspoň garzonke kde budem mať súkromie a istotu že tam môžem bývať bez ohľadu na svoje názory. Kde budem môcť chodiť domov aj po 8 večer, pozerať aký film chcem, počúvať čo chcem, chodiť s kým chcem... Zatiaľ sa mi podarilo si zaobstarať slušné auto ktoré vydrží ešte možno aj 10 rokov a našetriť 5 miestnu sumu ktorá mi pripadá ako nič v porovnaní s cenami bytov
@zajkousko Človeče, prestaň chlastať, nerozumiem ti ani hovno. Ak je to nejaká urážka, že ma oslovuješ v ženskom rode, tak prosím, ale reagovať na také sprostosti nemienim. Maj sa...
Ja vidim svoju (resp.nasu,aj s priatelom) buducnost velmi dobre a malokedy sa obavam
Obaja studujeme fajn skoly,pomaly setrime,mame velmi napomocnych rodicov obaja,ktori netru biedu a su ochotni nam kedykolvek pomoct.
V poslednom čase myslím na budúcnosť stále. Študujem odbor v ktorom na Slovensku zarobím až smiešne málo, ale zato si to viem predstaviť robiť celý život. Môj priateľ zarába slušne, plánujeme si spoločnú budúcnosť. Jeho rodičia ho, nás dosť finančne podporujú čo sa o mojich povedať nedá. Dom je už postavený, dokončím školu, pôjdem niečo zarobiť a o také 4 roky si viem predstaviť mať aj bábätko.
V podstate viem, čo chcem. Mám sedemnásť a o dva roky skončím strednú (ak sa nestane niečo, čo mi to prekazí). Po strednej mám dve možnosti. Alebo pôjdem na výšku (chcela by som sa venovať grafike/ moderátorstvu/ pedagogike... To ešte uvidím), alebo pôjdem na nejaký rok preč. Strašne ma láka odísť do zahraničia, stráviť tam nejaký čas, naučiť sa fakt dobre jazyk a pracovať tam. Tak som sa rozhodla, že si začnem čo to šetriť, aby som mala niečo na začiatok, cestu etc.
Do zahraničia chcem ísť po strednej, pretože viem, že po výške už budem mať nejaký ten vek a ak by mi to s frajírom vyšlo, tak by to bol správny čas založiť si rodinu viem, toto už idem vážne do budúcnosti, ale vzhľadom na to, že je odo mňa o osem rokov starší... Ja budem mať 25 a on 33 a to už je vek na začiatok spoločnej budúcnosti..
A ak by som nikoho nemala, tak určite odídem do zahraničia (pokojne aj ako dobrovoľník do Ruska .
Ale najväčší problém budú peniaze. Rodičia by mi radi pomohli, ale byt mi rozhodne len tak nekúpia.
A ak zapojím svoju predstavivosť a budem sa tváriť, že mám neobmedzené možnosti, tak chcem byť moderátorkou, ktorá bude vo voľnom čase tetovať vo svojom vlastnom štúdiu a budem cestovať. Ale toto je fakt už iba predstava.
No ja si planujem porobit deti po celej strednej Europe a tym vybudovat generaciu prebudenych uvedomelych ludi, ktori tu vytvoria krasne miesto pre zivot! @myschka :-S xD
@method Na to aby si zmenil dnešný svet by si predovšetkým musel zriadiť absolútnu selekciu. Mám totiž pocit, že tu sa potuluje neskutočne veľa mentálnych subnoriem
moj največší postrach je že sa neovladnem a pošlem šéfa do prdele aj s kometarom a odidem na chatu kde mám malu lodičku a budem 3 mesiace v lete na rybach, a budem sa opalovať a jesť ryby a zeleninu čo tam mám,, Len čo s tými účtami - najom,telefon,telka,byt,zdravotne odvody... Dnes sa už nedá ani nikde utiecť všetko je urobené tak aby to zotročilo človeka.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
ale vzdala som sa už dákeho konkrétneho plánovania lebo žiaden z mojich plánov nevyšiel alebo nevyšiel tak ako som chcela
a nič nepríde samo...tiež som si myslela že to príde dáko samo ked som mala 20 ale nič neprišlo... každú zmenu , každé rozhodnutie som musela spraviť sama....veci sa samé od seba nepohíňajú ....
v podstate žijem zo dna na den...nemám žiadne plány okrem toho že si robím finančné zásoby...to je jediná vec
Mňa skôr teraz trápi kto bude otec mojich detí
Staram sa sam o seba a snazim sa naplnat si svoje sny
S peniazmi sa to postupne dá. Na začiatku nemáš nič, postupne si našetríš na auto, bývanie už nie je taký problém, ak nie si veľmi náročná a máš niekoho, kto bude s tebou, tak sa to dá finančne zvládnuť.
Deti by som raz určite chcel, ale je to komplikované... Navyše som už 2 roky single, takže nemám s kým nejaké mať. Možno tak o 10 rokov, tešííím sa na to! Spolužiačky už majú deti a sú dávno vydaté, niekedy im to závidím, ale asi na také starosti proste ešte nie som pripravený.
Čo sa týka financii tak si to riešime samy nakoľko ja pracujem mimo republiky a teda môj plat je slušný a chlap má zas nadštandardne platenú prácu u nás... Začala som to riešiť ako 20 ročná a ako 22 ročná chcem byť už v mojom mezonetíku.
Ešte bola asi otázka na deti, tie chceme za dva-tri roky, uvidím ako to bude možné, záleží od toho bytu, či ho už budem mať a hlavne, chcem mať aspoň bakalára kým porodím, bude mi dosť tie dva roky dotiahnuť s bejby na krku
Znie to strasne, ale pocitam s dedenim po rodicoch, bude to omnoho viac nez by som ja v produktivnom veku pracou (tzn zavisla cinnost, nie biznis) vedela na Slovensku nahonobit.
Cize plan je o 10 rokov vziat hypo, kupit byt v BA, prenajat v nom jednu spalnu niekomu blizkemu a pomaly splacat. Az budem dedit, splatit zvysok, prestahovat sa do KE, prenajat ten byt za hnusnu nadsadenu bratislavsku cenu a gazdovat si na dedine
Deti nebudem mat, takze mozem umriet chudobna.
A na auto spirit nemusim, lebo nemozem soferovat
aj ja...
že si ona
ten koment @19 tomu jasne nasvedčuje, pomýlila si sa tam toľkokrát
mňa neoklameš ja poznám pravdu...
Obaja studujeme fajn skoly,pomaly setrime,mame velmi napomocnych rodicov obaja,ktori netru biedu a su ochotni nam kedykolvek pomoct.
Do zahraničia chcem ísť po strednej, pretože viem, že po výške už budem mať nejaký ten vek a ak by mi to s frajírom vyšlo, tak by to bol správny čas založiť si rodinu viem, toto už idem vážne do budúcnosti, ale vzhľadom na to, že je odo mňa o osem rokov starší... Ja budem mať 25 a on 33 a to už je vek na začiatok spoločnej budúcnosti..
A ak by som nikoho nemala, tak určite odídem do zahraničia (pokojne aj ako dobrovoľník do Ruska .
Ale najväčší problém budú peniaze. Rodičia by mi radi pomohli, ale byt mi rozhodne len tak nekúpia.
A ak zapojím svoju predstavivosť a budem sa tváriť, že mám neobmedzené možnosti, tak chcem byť moderátorkou, ktorá bude vo voľnom čase tetovať vo svojom vlastnom štúdiu a budem cestovať. Ale toto je fakt už iba predstava.