Inšpirovalo ma jedna z predchádzajúcich diskusií, kde sa opäť objavilo pár ľudí, ktorí nechcú mať nikdy deti...Zaujímalo by ma, čo vás vedie k takémuto postoju? Aký máte dôvod?
Pýtam sa viac menej zo zvedavosti...Poslednú dobu sa s takýmto vyhlásením st
v 16-17 som deti nechcela nikdy ani ja...vyrástla som z toho...nejde ani o to, že by som zmenila svoj postoj, ale zrazu sa mi tie malé ňuňu zdajú strašne krásne a jedného dňa keď nájdem správny genetický materiál si také mienim spraviť aspoň dve
ale aby sme to uvideli do spravnej miery...doba je lepsia ako kedykolvek predtym....ide o to ze ludia su narocnejsi chamtivejsi...ak nemas lepsie ako sused tak sa citis menej hodnotny...to sa zije v tejto dobe...ludom nestaci auto na premiestnenie sa z bodu a do bodu b...musia mat nove auto a najlepsie hned pasat alebo x5....konzumny sposob zivota...nie je to dobou ale ludmi
ja osobne nezarabam nejak extra a je mi jasne ze ak budem stavat dom tak si dam na krk hypoteku na 30 rokov a bude sa dalej vozit na mojom starom WV polo ktore nema ani ABS...ale deti urcite chcem
lebo som príliš nestabilná a neusporiadaná aby som mohla nejaké potomstvo uspokojivo vychovať
ale zase keď vidím akí ľudia si potomstvo s nadšením zabezpečujú tak si začínam myslieť že možno by môjmu potomstvu so mnou nebolo najhoršie a minimálne by z neho nevyrástla znôška chujov
Ide skôr o to, že nevidím dôvod mať deti. A prosím, neplytvajte slovami, ak mi chcete napísať, že ide o prirodzený prirodzený pud - nič na ľudskej rase už nie je "prirodzené".
Väčšina budúcich mamičiek berie tú predstavu príliš emotívne, na čom nie je nič zlé, pokým je rozhodnutie mať dieťa podložené aj nejakou racionálnou zložkou. Mám v živote veľa plánov, veľa vecí, ktoré chcem dosiahnuť a predstava ako trávim čas doma ovešaná deťmi s varechou v ruke do týchto plánov absolútne nezapadá. Dieťa je záväzok na celý život a ja som, podľa tejto plodením posadnutej spoločnosti, sebecká, chladnokrvná karieristka, ktorá sa takto zaviazať nehodlá.
Nikdy nikdy som nechcela dieta ani na sekundu vo svojom doterajsom zivote a som hlboko presvedcena, ze z toho len tak nevyrastiem.
Neviem s detmi interagovat, nevedela som to, ani ked som bola decko ja, nemyslim si, ze by som bola dobra matka.
Mat dieta, ktore je zavisle na mojej nepretrzitej pritomnosti je desiva predstava. Plus mi to pride biologicky dost nechutne.
Myslim, ze by som zvladla vychovat dieta, ktore by sa na mna 100% povahovo podalo, podla toho, co mi vraveli rodicia, aka som bola, ale tu istotu nemam.
Ja nechcem,lebo na to nemám vek,som veľmi mladá.To platí len pre..tak asi 10 rokov +-,skôr + ale
No inak,určite deti chcem mať,som rodinne založený človek :-S a aj preto si neviem predstaviť,že by som ich nikdy nemala....
odkedy som teta a travim s dietatom nejaky ten cas,tak proste uplne mi dochadza cela ta zodpovednost okolo toho,ze vychovavat a byt s dietatom nonstop je mega tazke! dieta nie je len,ze na par hodin. dieta je navzdy. za kazdych okolnosti. (a to este toto nase patri medzi tie lepsie deti,vesele,ziadne extra naroky alebo co..ale aj tak je to na cely den dost unavne)
akoze...ale prave preto,ze teda vidim synovca vyrastať a všetko okolo toho,tak mam aj svetle chvilky,kedy by som si vedela predstavit mat jedno,ale to by muselo byt za veeeeeeeeeeeeeelmi vynimocnych podmienok a okolnosti a moj partner by ma fakt musel presvedcit (a dlho by ma presviedcal) o tom,ze to dieta velmi chce a ze ma v tom nenecha samu,kedze som vyrastla v okolí,kde otcovia co sa tyka rodicovstva mali velmi malu ulohu,co sa tyka pomoci pri tom dietati (tym nemyslim teraz financne). ja viem,ze by som to sama nezvladla a kedze doma byvat nechcem,nemala by som nikoho,kto by mi pomahal
ale toto mozno az o 10 rokov najskor
ale teda suma sumarum-som naklonena viac k nie ako k áno,ale nie je to definitivne
ja som vzdy velmi chcela deti a aj velmi chcem, teda kedno dieta dievcatko, v podstate je to taka najvacsia zivotna priorita mat dieta, dat mu hrozne vela lasky, starat sa o to aby bolo stastne, vychovat z neho dobreho cloveka a taak. velmi sa na to tesim ale este to takych 4-5 rokov musi pockat
mam xy spolužiačok čo teraz pootehotnievali hnusne pribrali, všetky zdesene z porodu, aj všetkeho poporodneho aj predporodneho, z toho čo teraz s deckom a celkovo
ja si rada momentalne žijem svoj vlastny sebecky životik a nechcela by som aby odo mňa zavisel život niekoho ineho, kto bezomňa uplne umre
s deťmi si rozumiem s takymi čo poznam,aj s takymi normalnejšimi, viem ich svojim sposobom zajuať a rozpravať sa s nimi, take čo patria do rodiny, babatka niektore su prekrasne zalte baculatne nunate, sestru som vychovala uplne sama
ako so staršimi deťmi neni problem, len ide o tie male velmi zavisle časy, krmiť to, vstavať k tomu ( toto je asi najhoršie )
takisto nie som na tom tak finančne aby som mala svedomie že by dieťa žilo v nejakom zlom prostredi a tak
ako nehovorim že sa toto moje postavenie v buducnosti nezmeni, ale momentalne nie nie nie nie nei nei nie nie nie ani piči nie
a strašne vela veci okolo.... nejak tuto temu si beriešin...len viem ze sa rada s detmi *ohram i setko i s*olunazivam ale svoje si ne*rosim minimalne zatial vobec
a ak by ani vobec neboli neva
ako, rovnaká otázka môže byť, prečo deti mať. niekto to tak cíti a niekto nie. niekto proste nechce tú zodpovednosť za toho drobizga, niekto sa bojí priviesť dieťa do tejto doby, niekto k deťom prosto a jednoducho nemá vzťah... atď. aj keď sa dá argumentovať, že z toho netreba robiť také haló, že doba je vlastne super, lebo zarábame viac ako kedysi alebo že vzťah sa vytvorí počas tehotenstva a tak... treba to rešpektovať ako to je a nenútiť takých ľudí do niečoho, čo nechcú. radšej nech deti nemajú...
PS: ja raz deti chcem, ale tiež sa na to aktuálne vo svojej situácii necítim, to som opisovala práve v tej ankete... ono to musí prísť podľa mňa s vekom, skúsenosťami, posunmi vpred vo vzťahu a nie že teraz cítim biologické hodiny, tak si idem spraviť dieťa aj keď mám 16 a nemám stáleho partnera.
lebo sa mi decká vôbec nezdajú rozkošné a nechápem, ako sa niekomu môžu zdať (inteligentné deti okolo štyroch rokoch vedia byť celkom fajn, ale komu by sa chcelo dovtedy trpieť?)
lebo by skončili s menami, za ktoré by ma neskôr nenávideli
lebo za môj pokus o výchovu by ma asi nenávideli
(a celkovo, výchova je tak zodpovedný proces, že sa na to proste necítim)
lebo nechcem tráviť svoj čas hľadaním vhodného darcu genetického materiálu
lebo pre mňa je priveľká zodpovednosť a veľký záväzok zaobstarať si domáce zviera, nie tak ešte decko, čo za bežných okolností žije omnoho dlhšie
lebo ak by som ho chcela, tak by som ho chcela splodiť v Číne, aby som sa v prípade, že ním budem sklamaná, vyhovoriť na to, že bolo made in China
lebo, lebo, lebo...
ale možno mi raz udrú hormóny na mozog zrovna v období, keď nejakým zázračným a nepravdepodobným spôsobom bude po ruke vhodný darca génov, ale výsledkom bude isto apokalypsa
(Mohla by som decko pomenovať Apokalypsa?)
poznam zeny, ktore to nechcu, lebo sa boja porodu a aj take, ktore jednoducho neznasaju deti, nevedia si predstavit, ze by im doma vkuse vrestalo dieta a vkuse ho obskakovali...no a preco, tak to neviem, to by bolo na hlbsiu psychologicku analyzu, ale iste maju nejaky problem
aj ked je otazka postavena pre tych co nechcu, ja si zas neviem predstavit nemat decko. vzdy som sa tesil, ako sa on budem starat, hrat sa, vychovavat, ucit sa s nim, na halloween si spravime masky (aj ked ma za toto antiamerkanisti birdzu ukamenuju), vecer sa budeme so zenou striedat pri krmeni, aby sa aj ona vyspala. nakupime si plno lega a dinosaurov, budeme spolu citat komiksy, hrat hry, chodit kade tade po vonku, zablatime sa, ked bude prsat a zena na nas bude kricat, ze sme ako prasata. tesim sa na rodinny zivot a na to, byt otcom, myslim, ze budem ten typ cool ocka, ktoreho budu chciet mat aj ostatne deti
ja som nikdy nemala rada deti, ale teraz už mám a chcem ich veľa, dokonca som vymyslela meno, ktoré sa rýmuje s priezviskom dám také bábu bez ohľadu na to, či to bude chlapec a či dievča
1.nechcem aby mi pri klasickom pôrode nastrihávali vagínu.
2. nechcem pribrať
3. keď vidím náhodou občas nejaké nahrávky videá kamarátových súrodencov asi 3ročných ktorí ešte ani nerozprávajú, nie sú postihnutí ani retardovaní ale správajú sa tak, maximálne ma to odrádza
+ odmietam meniť plienky..
asi si nejaké adoptujem v takom vyššom škôlkárskom veku
@kosmiklove ostatné názory som si nečítala, práve som prišla z práce a po dlhej dobe opäť smrdím na B. tak sa do toho moc nevžívam ale i tak poteší keď človeka nezhejtujú.
veď sa vyjadri aj ty!
nie som ešte celkom rozhodnutý, ale bude to záležať od faktu či niekedy nájdem ženu ktorou si budem istý tak ako by som chcel ... a až áno a spoločne si vytvoríme podmienky v ktorých sa bude dať vychovať dieťa, potom budem rád ak áno ...
a neobmedzí ma v tom ani doba ani nikto iný a kto mi bude chcieť potom siahnuť na rodinu, ten veľmi zle pochodí
až budú a teda si vytvoríme priaznivé podmienky, bude to možné
finančná situácia. som toho názoru, že za ideálnych okolností je najvhodnejší vek cca 20 rokov, ale hneď po škole sa vrhnúť do materstva zrejme "ideálne okolnosti" nie sú, takže najprv sa pekne zabezpečím a o takých 5 rokov už bude na bábo najvyšší čas
v 1. rade nechcem priviest dieta na svet v tomto state hlupakov, pretoze nechcem, aby malo toto obcianstvo, za ktore sa musim hanbit aj ja.
v 2. rade si myslim, ze deti su uz prezitok z minulosti
@kitty7 keď do teba odmalička zovšadiaľ hučia, že mať deti je normálne a deti v tvojom okolí má skutočne každý pár, možnosť nemať deti ti nepríde veľmi prirodzená...preto aj tak postavená otázka...i keď v podstate sama neviem, či tie deti chcem raz mať alebo nie...biologické hodiny mi ešte netikajú, nemám ani podmienky a tak sa asi nechám prekvapiť, čo prinesie budúcnosť
@trdelniiiq z teba bude super ocinko ak budú mať raz tie moje deti prísť, chlapa s takýmto prístupom by som pri nich určite chcela mať
@kosmiklove síce ťa nepoznám, ale tvoj dôvod by ma práveže zaujímal, lebo v tej ankete "o zrazuotcovstve", si tuším ako prvý povedal, že deti nechceš mať
@melancholik jo, plne sa stotožňujem s tvojím názorom 8)
@ladyblady áno, moja otázka vyplynula z tvojej ankety...rozmýšľam nad ňou už dlhšie...bola som párkrát vonku s chalanmi, ktorí priznali, že nechcú mať deti...nebola som však veľmi presvedčená o ich tvrdení...skôr išlo asi o reakciu na ich predošlé nevydarené vzťahy a vlastnú nezrelosť....tvrdenie je však tvrdenie...nebudem sa hádať... nejde však o maličkosť...pre prípadný vzťah je to podstatná otázka...a teraz – zmenia po čase svoje rozhodnutie či nie? zoznamovať sa s nimi ďalej alebo kašlať na to, aj keď si v iných oblastiach rozumieme? Nechcem sa na niekoho (a niekoho na mňa) namotkať, s tým že sa dakedy na tejto otázke rozídeme
inak chápem, že niektorí nie sú na dieťa ešte psychicky zrelí, niektorí sa boja pôrodu, iní majú problém sami vyžiť... mňa napríklad trochu odrádza „trvanlivosť“ dnešných vzťahov...jeden väčší problém a je po vzťahu nechcem sa raz s niekým hádať o dieťa a prenášať naň problémy dospelých... to už radšej dieťa budem mať sama...i keď aj to má svoje úskalia, s ktorými nie som veľmi vysporiadaná...
nečítala som všetky príspevky k tvojej ankete... písala si, že robíš na túto tému nejakú prácu? (veľa hodín je, nechce sa mi to už preklikávať ale niečo také sa mi marí...) aké si zistila výsledky a aký máš na tému detí ty názor?
@poke ak to nemáš za tajné, prezradíš, prečo si myslíš, že je málo pravdepodobné, že raz budeš mať deti? Akurát včera som pozerala tvoje fotky a ohlasy pod nimi...v úspechu u dievčat asi problém nebude :-S
@antifunebracka na druhej strane, keď dovolíš mať deti len hlupákom, situácia sa nikdy nezmení k lepšiemu ale inak chápem ako si to myslel...často na túto otázku počúvam práve takéto odpovede
nechcem, lebo nemám vzťah k deťom, vyrastal som v rodine bez lásky, takže ja sám som chladný a deti sú mi protivné, neznesiem byť dlhší čas pri nich a posledný dôvod, že nechcem ďalej rozširovať svoju pokrvnú líniu
momentálne deti nenávidím,ale v budúcnosti ,ak bude partnerka ktorej natolko budem doverovat aby som o tom rozmýšlal,tak určite s tým nebudem mat problém
1. Prosto a jednoducho nechcem. Alebo minimalne teraz si neviem predstavit ze by som niekedy nejake mala.
2. Chcem sa venovat inym veciam alebo lepsie povedane az ked dosiahnen iste ciele a budem stastna, mohla by som o tom zacat rozmyslat.
3. Neda sa splodit dieta bez otca ---> cize ak by som aj nahodou niekedy nejake chcela, pravdepodobne by som si adoptovala nejake uboziatko a urobila by som dobru vec.
4. A dalsia vec - sme premnozeni a tento svet speje do riti.
Kks ludia akoze niektore prispevky tu...rozum sa mi trosku zastavil, no ale dobre.
Moj dovod je ze sa bojim mat s niekym vecne puto - dieta. Vo vztahoch som sa zatial len sklamala a sama s dietatom na krku nemienim ostat. Neverim totiz, ze s niekym budem navzdy, a to dieta tym bude trpiet a ja vlastne tiez - pretoze aby som si ja spravila dieta s niekym, to by musel prist clovek, ktoremu by som naozaj na stopro dokazala verit ze mi neublizi. Taku istotu ale nikdy mat nebudem.
Druha vec je, ze kvoli problemom so skolou a nevydarenemu 5r vztahu mam potrebu vela veci dohanat, necitim ziadnu tuzbu sa usadit, ale chcem si uzit este vela super nezavaznych rokov, kde budem riesit len robotu, priatelov a svoje konicky.
Tretia vec je, ze nemienim potom okolo 30ky zosaliet a spravit si z paniky dieta s prvym co pojde okolo.
A posledna su financne dovody.
Na druhej strane je mi uplne jasne, ze ak by som dieta nemala, tak by som to niekedy v starobe olutovala. Preto nemam problem s adopciou napriklad, a tym odpada dost problemov - minimalne moj vek, kedze ho nebudem musiet porodit, adoptovala by som si ho vtedy ked by som ho zvladla vychovat a nebolo by naviazane na ziadneho chlapa, co je super.
Ja chcem deti, ale az neskor, ked ich budem schopny na 100% zabezpecit a samozrejme spolahlivu partnerku k tomu. Deti mam velmi rad a predstava, ze sa s nimi hram, chodim na vylety, ucime sa spolu mi pride ako super moznost vratit sa spat do detstva po urcitom obdobi profesijneho a karierneho zivota. Aj ako chlapa ma to posunie dopredu, pretoze mam potrebu vidiet zmysel v tom, ze co robim, robim pre svoju rodinu.
@bludiacisvetom myslela som, ze ten nastrih nechcem len ja.
ja som citala, ze niekomu sa kvoli tomu pokazil sexualny zivot a rozpadla sa rodina. ale ja nechcem riesit taky problem. celkovo mi vztahy pridu strasne nechutne. ono je dnes uplne normalne, ze muz opusti zenu a ona je potom chudobna, lebo on si neplni povinnosti a tahat sa po sudoch, trva to vecnost. mam pocit, ze to je absolutne nemozne zvolit nejaky sposob, kde mam 100%istotu ze to bude dobre. strasne sa bojim. najhorsie je, ze mama mi povedala xy pribehov svojich kamosiek a kolegyn, ktore mali vzorneho muza ktoremu potom preplo a odisiel. tak jak uz dopice potom spoznam komu sa da verit...to vobec nema zmysel. byt spolu do 40tky a otom zivit 2 dospievajuce deti sama? toto ja nikdy nebudem riesit, radsej by som umrela.
@burble netuším, ako to máš s oboma rodičmi ty. slovo väčšinou je tam napísané preto, aby sme sa vyhli čiernobielej generalizácii bezpodmienečnej kauzality dotknutých birdzákov, ktorí s tým nemusia súhlasiť.
@method inak zabudla som, dnešná generácia bielych "budúcich rodičov" je známa najväčším osobným egoizmom (+obavou o budúcnosť), aký bol za posledné desaťročia vnímaný, takže ďalší faktor...
homosexuáli? ňu, aj štúdie hovoria, že ak sú dvaja milujúci, a ukážu dieťaťu, že je to jeden zo zmyslov ich života a sú z toho šťastní, ich deti budú happy tiež a prenesú si túžbu po rodine do svojej dospelosti
@method takéto reči tu od teba method, idem radšej do solárka, už som dlho nebola. nechcem to tu už počúvať, som spokojná aj bez tých hladných uvrešťaných krkov, šak by mi urobili vrásky! a botox bio ešte nevymysleli
najlepšie na tom je, že tí ľudia naplnený egoizmom a karierizmom a ktovie čím ešte si ani pravdepodobne neuvedomujú, že keďže sú vo väčšine, do pár generácií európania jednoducho vymrú a ovládnu to tu prisťahovalci.
@lintu@49 áno tlak okolia, spoločnosti, beriem, len konštatujem, že sa dá otázka postaviť aj naopak. totiž, ja som kedysi hodne chcela deti a potom, ako som trošku emočne viac dospela a pochopila, že to bolo viac o pocite prázdna a samoty, sa sama seba akosi pýtam, prečo tie deti mať... myslím, že taká prirodzená túžba naozaj príde s nejakými posunmi vpred vo vzťahu, mám rada deti a tak... ale rovnako tá prirodzená túžba u niekoho prísť vôbec nemusí... tak aké sú vlastne tie racionálne dôvody dieťa mať? lebo dôvody, prečo deti nemať... tých sme si tu prečítali včera/dnes dosť.
@lintu uplne ti rozumiem, naozaj ja keď som mala 16-17 tak som vždy hovorila rázne, že ja nikdy nebudem mať deti...ale teraz postupom času som stále viac a viac nalomená a keby to príde, určite neváham a chcela by som to dieťa keď ma človek rodinu, ktorá ho podrží, resp. partnera, alebo keď naozaj chce, všetko sa dá...aj ked v slovenských finančných pomeroch je to dnes pre mladých viac než ťažke...
A ako si písala, že ktovie, či sa názory tých chalanov časom menia...podla mna názory žien určite, prichádza to vekom. Čo sa týka chlapov, niekedy sa to zmení po tom, keď sa im zlepší finančná sitácia, alebo keď nájdu tú pravú.
Tento malý "výskum" už robím 2. krát a vychádzam aj z toho, čo zistili iní. Napríklad sú prípady, keď 1 a ten istý chlap odpovedal vo veku 21 rokov, že nie nikdy dieťa a po 4 rokoch už dieťa mal a odovodnil to tým, že proste našiel dobru ženu a dobru pracu a nevie si predstaviť čo by jeho život ešte viac naplnilo to je milé ale už staršie.
Ženy tieto rozhodnutia menia vo väčších časových horizintoch ked tikajú tie biologické
Pýtaš sa takej vekovej skupiny , ktorá v dnešnej dobe ešte nie je pripravená mať deti.Jednoducho na to ešte nedospeli, nevedeli by dieťa zabezpečiť a milión ďalších faktorov je teraz proti, ale myslím si, že väčšina z nich v budúcnosti svoj názor prehodnotí Ja sama by som teraz určite nevedela povedať áno. A čo sa týka tej adopcie, je to skvelý nápad, ale osobne by ma veľmi mrzelo, že to dieťa by nemalo moje a partnerove gény .Chcem raz vidieť, že si odhŕňa ofinu z čela presne ako on, že v neskoršom veku bude rovnako argumentovať ako on,že sa tomu dieťaťu pozriem do očí a budem vidieť kúsok seba a jeho
mam 2 deti, ale jasne, ze nemam17, ani 20....v tom veku chce deti malokto, aj ekd ja som vzdy deti chcela, ale zabezpecit ho a postarat sa on v 17asi tazko ....takze som si pockala....ja si praveze enviem predstavit deti nemat, pre mna dost sebecke, ze niekto mne dal zivot a ja zrazu ukoncim rod, lebo sa mi "nechce" o niekoho starat...jasne, pohodlie detmi konci.....ale v nich prezijeme dalej...je to moja krv + mnoho dalsich emoc. dovodov....ja nechapem tych, kt. deti nechcu...aj ekd v mojej vekovej kateg. 30tnikov takych ani nepoznam...cize....aj na vas raz dojde...si myslim
Zaujímavá otázka Skutočne Ale asi budem tiež tá sebecká a poviem, že nie. Nie je to môj truc a tiež som z "mladej generácie" .. Ide skôr o to, že sa nechcem v budúcnosti zaoberať problémami môjho dieťaťa..ja mám dosť práce so sebou..bojím sa toho viacmenej..ale zažila som už aj ten pocit, že pri tom danom človeku, ktorého som stretla som to dieťa veľmi chcela..tak hlúpo a bezhranične, že sa na podobné situácie kedy o tom začnem premýšľať dám veľký pozor
mne sa to ešte nestalo, že by som nechcela deti, nikdy som také obdobie nemala..dokonca mám aj svoje výchovné metódy už dosť dávno (čo by som vo výchove zmenila oproti sebe, som poučená z niekoľkých chýb, ktoré robilo x generácii predo mnou ...a pod. ), skrátka už teraz vedela by som sa do toho vžiť... len zatiaľ nie je s kým ...a osobne si myslím, že časom to príde aj na ľudí, ktorí momentálne nechcú mať deti
Ja by som nikdy nechcela mať deti. Síce viem, že mám len 16, ale to v akej finančnej situácii sa nachádzajú tí, ktorí už deti majú a to koľko nervov musia do toho vložiť mi príde nad moje sily. Mám dosť práce so sebou a viem, že sa to môže zmeniť... , ale to ako je náročné dieťa vychovať a deti veľmi v láske nemám. Pripomínajú mi malých satanov.
@sorciera ani s tými 30ročnými to nie je také jednoznačné poznám ich niekoľkých, čo ešte stále tvrdia, že deti v žiadnom prípade a v ich situáciách to naozaj neberiem ako jednoznačné konečné rozhodnutie...ale tak čo má prísť príde...ako tu i dievčatá párkrát písali - niekto je pre deti rozhodnutý odmalička, niekto potrebuje k tomuto názoru dospieť a niekomu tie hodiny nikdy nepotikajú
@borovy vopred dúfam, že moje slová nebudú znieť ako do bitky alebočo a ak by som bola náhodou odveci-sory, reagujem len na @85 , nechce sa mi čítať to všetko pred tým. Tiež sa napríklad bojím pôrodu, no seba, zodpovednosti ani zrkadla sa nebojím, prečo to takto generalizovať?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
87 komentov
je problem zarobit na seba nie to este na dieta
to je jaka hovadina
moja prva reakcia bola ovplivnena emociou
ale aby sme to uvideli do spravnej miery...doba je lepsia ako kedykolvek predtym....ide o to ze ludia su narocnejsi chamtivejsi...ak nemas lepsie ako sused tak sa citis menej hodnotny...to sa zije v tejto dobe...ludom nestaci auto na premiestnenie sa z bodu a do bodu b...musia mat nove auto a najlepsie hned pasat alebo x5....konzumny sposob zivota...nie je to dobou ale ludmi
ja osobne nezarabam nejak extra a je mi jasne ze ak budem stavat dom tak si dam na krk hypoteku na 30 rokov a bude sa dalej vozit na mojom starom WV polo ktore nema ani ABS...ale deti urcite chcem
ale zase keď vidím akí ľudia si potomstvo s nadšením zabezpečujú tak si začínam myslieť že možno by môjmu potomstvu so mnou nebolo najhoršie a minimálne by z neho nevyrástla znôška chujov
tak uvidí sa
:letim:
Väčšina budúcich mamičiek berie tú predstavu príliš emotívne, na čom nie je nič zlé, pokým je rozhodnutie mať dieťa podložené aj nejakou racionálnou zložkou. Mám v živote veľa plánov, veľa vecí, ktoré chcem dosiahnuť a predstava ako trávim čas doma ovešaná deťmi s varechou v ruke do týchto plánov absolútne nezapadá. Dieťa je záväzok na celý život a ja som, podľa tejto plodením posadnutej spoločnosti, sebecká, chladnokrvná karieristka, ktorá sa takto zaviazať nehodlá.
Neviem s detmi interagovat, nevedela som to, ani ked som bola decko ja, nemyslim si, ze by som bola dobra matka.
Mat dieta, ktore je zavisle na mojej nepretrzitej pritomnosti je desiva predstava. Plus mi to pride biologicky dost nechutne.
Myslim, ze by som zvladla vychovat dieta, ktore by sa na mna 100% povahovo podalo, podla toho, co mi vraveli rodicia, aka som bola, ale tu istotu nemam.
No inak,určite deti chcem mať,som rodinne založený človek :-S a aj preto si neviem predstaviť,že by som ich nikdy nemala....
akoze...ale prave preto,ze teda vidim synovca vyrastať a všetko okolo toho,tak mam aj svetle chvilky,kedy by som si vedela predstavit mat jedno,ale to by muselo byt za veeeeeeeeeeeeeelmi vynimocnych podmienok a okolnosti a moj partner by ma fakt musel presvedcit (a dlho by ma presviedcal) o tom,ze to dieta velmi chce a ze ma v tom nenecha samu,kedze som vyrastla v okolí,kde otcovia co sa tyka rodicovstva mali velmi malu ulohu,co sa tyka pomoci pri tom dietati (tym nemyslim teraz financne). ja viem,ze by som to sama nezvladla a kedze doma byvat nechcem,nemala by som nikoho,kto by mi pomahal
ale toto mozno az o 10 rokov najskor
ale teda suma sumarum-som naklonena viac k nie ako k áno,ale nie je to definitivne
a teda radsej pandy.
ok...radsej pandy
ja si rada momentalne žijem svoj vlastny sebecky životik a nechcela by som aby odo mňa zavisel život niekoho ineho, kto bezomňa uplne umre
s deťmi si rozumiem s takymi čo poznam,aj s takymi normalnejšimi, viem ich svojim sposobom zajuať a rozpravať sa s nimi, take čo patria do rodiny, babatka niektore su prekrasne zalte baculatne nunate, sestru som vychovala uplne sama
ako so staršimi deťmi neni problem, len ide o tie male velmi zavisle časy, krmiť to, vstavať k tomu ( toto je asi najhoršie )
takisto nie som na tom tak finančne aby som mala svedomie že by dieťa žilo v nejakom zlom prostredi a tak
ako nehovorim že sa toto moje postavenie v buducnosti nezmeni, ale momentalne nie nie nie nie nei nei nie nie nie ani piči nie
a strašne vela veci okolo.... nejak tuto temu si beriešin...len viem ze sa rada s detmi *ohram i setko i s*olunazivam ale svoje si ne*rosim minimalne zatial vobec
a ak by ani vobec neboli neva
PS: ja raz deti chcem, ale tiež sa na to aktuálne vo svojej situácii necítim, to som opisovala práve v tej ankete... ono to musí prísť podľa mňa s vekom, skúsenosťami, posunmi vpred vo vzťahu a nie že teraz cítim biologické hodiny, tak si idem spraviť dieťa aj keď mám 16 a nemám stáleho partnera.
lebo by skončili s menami, za ktoré by ma neskôr nenávideli
lebo za môj pokus o výchovu by ma asi nenávideli
(a celkovo, výchova je tak zodpovedný proces, že sa na to proste necítim)
lebo nechcem tráviť svoj čas hľadaním vhodného darcu genetického materiálu
lebo pre mňa je priveľká zodpovednosť a veľký záväzok zaobstarať si domáce zviera, nie tak ešte decko, čo za bežných okolností žije omnoho dlhšie
lebo ak by som ho chcela, tak by som ho chcela splodiť v Číne, aby som sa v prípade, že ním budem sklamaná, vyhovoriť na to, že bolo made in China
lebo, lebo, lebo...
ale možno mi raz udrú hormóny na mozog zrovna v období, keď nejakým zázračným a nepravdepodobným spôsobom bude po ruke vhodný darca génov, ale výsledkom bude isto apokalypsa
(Mohla by som decko pomenovať Apokalypsa?)
2. nechcem pribrať
3. keď vidím náhodou občas nejaké nahrávky videá kamarátových súrodencov asi 3ročných ktorí ešte ani nerozprávajú, nie sú postihnutí ani retardovaní ale správajú sa tak, maximálne ma to odrádza
+ odmietam meniť plienky..
asi si nejaké adoptujem v takom vyššom škôlkárskom veku
1.kľudne a poslušne
2. taký druh ktorý ma odrádza mať niejake
veď sa vyjadri aj ty!
ja urcite chcem deti ale az v buducnosti, kedze teraz su ine priority..skola, kariera, zaujmy a volny cas, "bezstarostny" zivot
a neobmedzí ma v tom ani doba ani nikto iný a kto mi bude chcieť potom siahnuť na rodinu, ten veľmi zle pochodí
až budú a teda si vytvoríme priaznivé podmienky, bude to možné
lebo no..naco
nemám vztah k detom, neviem sa s nimi spontánne hrať a o výchove a pod. ani nehovororim. Všeobecne mi batoľata neprídu nejak zlaté alebo nevinne.
A vzhľadom k mojej situácii je malo pravdepodobne že nejake dieťa aj budem mať..
v 2. rade si myslim, ze deti su uz prezitok z minulosti
@trdelniiiq z teba bude super ocinko ak budú mať raz tie moje deti prísť, chlapa s takýmto prístupom by som pri nich určite chcela mať
@kosmiklove síce ťa nepoznám, ale tvoj dôvod by ma práveže zaujímal, lebo v tej ankete "o zrazuotcovstve", si tuším ako prvý povedal, že deti nechceš mať
@melancholik jo, plne sa stotožňujem s tvojím názorom 8)
@ladyblady áno, moja otázka vyplynula z tvojej ankety...rozmýšľam nad ňou už dlhšie...bola som párkrát vonku s chalanmi, ktorí priznali, že nechcú mať deti...nebola som však veľmi presvedčená o ich tvrdení...skôr išlo asi o reakciu na ich predošlé nevydarené vzťahy a vlastnú nezrelosť....tvrdenie je však tvrdenie...nebudem sa hádať... nejde však o maličkosť...pre prípadný vzťah je to podstatná otázka...a teraz – zmenia po čase svoje rozhodnutie či nie? zoznamovať sa s nimi ďalej alebo kašlať na to, aj keď si v iných oblastiach rozumieme? Nechcem sa na niekoho (a niekoho na mňa) namotkať, s tým že sa dakedy na tejto otázke rozídeme
inak chápem, že niektorí nie sú na dieťa ešte psychicky zrelí, niektorí sa boja pôrodu, iní majú problém sami vyžiť... mňa napríklad trochu odrádza „trvanlivosť“ dnešných vzťahov...jeden väčší problém a je po vzťahu nechcem sa raz s niekým hádať o dieťa a prenášať naň problémy dospelých... to už radšej dieťa budem mať sama...i keď aj to má svoje úskalia, s ktorými nie som veľmi vysporiadaná...
nečítala som všetky príspevky k tvojej ankete... písala si, že robíš na túto tému nejakú prácu? (veľa hodín je, nechce sa mi to už preklikávať ale niečo také sa mi marí...) aké si zistila výsledky a aký máš na tému detí ty názor?
@poke ak to nemáš za tajné, prezradíš, prečo si myslíš, že je málo pravdepodobné, že raz budeš mať deti? Akurát včera som pozerala tvoje fotky a ohlasy pod nimi...v úspechu u dievčat asi problém nebude :-S
@antifunebracka na druhej strane, keď dovolíš mať deti len hlupákom, situácia sa nikdy nezmení k lepšiemu ale inak chápem ako si to myslel...často na túto otázku počúvam práve takéto odpovede
2. Chcem sa venovat inym veciam alebo lepsie povedane az ked dosiahnen iste ciele a budem stastna, mohla by som o tom zacat rozmyslat.
3. Neda sa splodit dieta bez otca ---> cize ak by som aj nahodou niekedy nejake chcela, pravdepodobne by som si adoptovala nejake uboziatko a urobila by som dobru vec.
4. A dalsia vec - sme premnozeni a tento svet speje do riti.
Moj dovod je ze sa bojim mat s niekym vecne puto - dieta. Vo vztahoch som sa zatial len sklamala a sama s dietatom na krku nemienim ostat. Neverim totiz, ze s niekym budem navzdy, a to dieta tym bude trpiet a ja vlastne tiez - pretoze aby som si ja spravila dieta s niekym, to by musel prist clovek, ktoremu by som naozaj na stopro dokazala verit ze mi neublizi. Taku istotu ale nikdy mat nebudem.
Druha vec je, ze kvoli problemom so skolou a nevydarenemu 5r vztahu mam potrebu vela veci dohanat, necitim ziadnu tuzbu sa usadit, ale chcem si uzit este vela super nezavaznych rokov, kde budem riesit len robotu, priatelov a svoje konicky.
Tretia vec je, ze nemienim potom okolo 30ky zosaliet a spravit si z paniky dieta s prvym co pojde okolo.
A posledna su financne dovody.
Na druhej strane je mi uplne jasne, ze ak by som dieta nemala, tak by som to niekedy v starobe olutovala. Preto nemam problem s adopciou napriklad, a tym odpada dost problemov - minimalne moj vek, kedze ho nebudem musiet porodit, adoptovala by som si ho vtedy ked by som ho zvladla vychovat a nebolo by naviazane na ziadneho chlapa, co je super.
Ako povedala moja exova, z decak by mi bolo zle, nemam rada deti a nikdy ich nechcem mat...a hla, tehotna
ja som citala, ze niekomu sa kvoli tomu pokazil sexualny zivot a rozpadla sa rodina. ale ja nechcem riesit taky problem. celkovo mi vztahy pridu strasne nechutne. ono je dnes uplne normalne, ze muz opusti zenu a ona je potom chudobna, lebo on si neplni povinnosti a tahat sa po sudoch, trva to vecnost. mam pocit, ze to je absolutne nemozne zvolit nejaky sposob, kde mam 100%istotu ze to bude dobre. strasne sa bojim. najhorsie je, ze mama mi povedala xy pribehov svojich kamosiek a kolegyn, ktore mali vzorneho muza ktoremu potom preplo a odisiel. tak jak uz dopice potom spoznam komu sa da verit...to vobec nema zmysel. byt spolu do 40tky a otom zivit 2 dospievajuce deti sama? toto ja nikdy nebudem riesit, radsej by som umrela.
@method inak zabudla som, dnešná generácia bielych "budúcich rodičov" je známa najväčším osobným egoizmom (+obavou o budúcnosť), aký bol za posledné desaťročia vnímaný, takže ďalší faktor...
homosexuáli? ňu, aj štúdie hovoria, že ak sú dvaja milujúci, a ukážu dieťaťu, že je to jeden zo zmyslov ich života a sú z toho šťastní, ich deti budú happy tiež a prenesú si túžbu po rodine do svojej dospelosti
...na ulici sa otacam za kazdym kocarom
a potom raz aj k nám dôjdu arabi a budeme v keli! (alebo rómovia nás preľudnia, ale hlavne že máme psíka
najlepšie na tom je, že tí ľudia naplnený egoizmom a karierizmom a ktovie čím ešte si ani pravdepodobne neuvedomujú, že keďže sú vo väčšine, do pár generácií európania jednoducho vymrú a ovládnu to tu prisťahovalci.
A ako si písala, že ktovie, či sa názory tých chalanov časom menia...podla mna názory žien určite, prichádza to vekom. Čo sa týka chlapov, niekedy sa to zmení po tom, keď sa im zlepší finančná sitácia, alebo keď nájdu tú pravú.
Tento malý "výskum" už robím 2. krát a vychádzam aj z toho, čo zistili iní. Napríklad sú prípady, keď 1 a ten istý chlap odpovedal vo veku 21 rokov, že nie nikdy dieťa a po 4 rokoch už dieťa mal a odovodnil to tým, že proste našiel dobru ženu a dobru pracu a nevie si predstaviť čo by jeho život ešte viac naplnilo to je milé ale už staršie.
Ženy tieto rozhodnutia menia vo väčších časových horizintoch ked tikajú tie biologické