Mám 16 rokov a nemám žiaden spoločenský život. Odmala som bola utiahnutá, hanblivá, som introvert a neviem si pomoct. Nemam skoro žiadnych kamaratov, iba asi dve kamaratky, ktore sú podobné ako ja. Myslela som si, že po príchode na strednu sa všetko zmení
Z akeho si mesta? Spoznaj niekoho odtial z Birdzu, pis si s niekym, chod potom von, na stretko napr. ked uz sedis tolko za tym pc.
Ked ta v triede niko nezaujal s kym by si sa zblizila.
Prihlas sa na nejaky kruzok, tam spoznas ludi.
Neviem ani co cakas, ze ti tu ludia napisu. Proste je to v tebe a presne ako ty sama pises, musis sa SAMA dokopat k tomu ist von, niekomu napisat, pokecat si s kamosmi, atd. Je to len a len na tebe cudzi ludia ti v tomto a este k tomu cez pc nepomozu...
tak sa zaclen tu,tu si najdes mozno nejake kamosky z toho isteho mesta,skocite von,mozno sa to vsetko zmeni..citas knihy,mas urcite fantaziu,pravopis ovladas,mozes pisat blogy ..
Ja som na tom podobne a tiež neviem ako to zmeniť, rozumiem si len zo spolužiakmi ale po 11tich rokoch mi to už príde ako stereotyp, tiež neviem ísť len tak von, ja ti asi neporadím
@candy36 No pochybujem, že bod č. 3 by ti vydržal dlhodobo, resp. celý život. Človek má potrebu interagovať s ostatnými ľuďmi, nadväzovať s nimi kontakt, komunikáciu, intímnejšie vzťahy...šak to je prirodzené. Sme spoločenské bytosti...
tak jedine že by si sa začala zapájať do kolektívu v škole. Musíš sa premáhať. Nič iné ti neostáva. Ak sa nepodarí tam tak sa prihlás na nejaké krúžky/tréningy niečoho čo by ťa bavilo a tam sa spoznávaj s ľuďmi.
Alebo tu napíš z akého si mesta a niekto normálny s tebou von pokojne zájde.
@firestorm ok, upresním to - nemám rada spoločnosť väčšiny ľudí, ale po poslednom roku sú už asi fakt len dvaja s ktorými som naozaj rada, môj brat a môj priateľ
Teraz ani nie , sneží a iné sračky , ale keď je jar a vonku je slnko , tak treba ísť ráno 8 preč a byť preč celý deň , najlepšie niekam na venkov sa prejsť . Cez leto to aktívne robím a je to fakt dobrý spôsob ako sa odreagovať . Už som bol tak že som sa ráno odjebal preč niekam kde nikto nieje , a bol som tam celý deň až do večera , pozrel si západ slnka a šiel domov . Občas je to aj lepšie ako s kamošmi
No podla mna si typ človeka, ze potrebujes niekomu dost doverovat aby si s nim mohla ist vonku...dam ti radu..nikdy, ale nikdy nechod vonka s ludmi, ktori su ti proti srsti.. Spoznaj par ludi z tvojej skoly, zaciatky su vzdy najtazsie, ver mi aj ja som taka bola
som z vychodu, keby bol niekto ochotny tak mu napíšem do správy, ale problem je v tom, že ja neviem komunikovať s ludmi normálne, nie som na to zvyknutá, potrebujem sa nejako rozbehnuť
a nepotrebujem, aby ste sa posmievali, mne je to v celku dost jedno, ukazujete tym len svoju trápnost
jo, ja som bola na tomto presne tak isto donedávna a dá sa povedať že ma ešte strašne často takéto stavy prepadajú....Ja som sa s tým zmierila aj keď mi to lezie na nervy. A bývam často hnusná k ľuďom ....čiže ti asi neporadím, prepáč
nečakaj že niekto bude stále za teba niečo riešiť, musíš byť priebojná a prejavovať záujem z tvojej strany.či už o nejakú debatu, alebo o to nájsť si kamošov..proste nesed doma s tymi dvomi kvakami ktoré ti v tomto isto nepomôžu lebo sa plácajú v tom istom hovne. začať musíš hlavne od seba, nie byť za ručičku všade dovedená.
Poznámka z vlastnej skúsenosti: Nikdy nečakaj, kedy ťa zavolajú von ostatní, iniciuj to sama.. čo tak nahovoriť aj tú jednu kamarátku na babský pokec pri čaji a nech prinesie kamarátky? whatever.. navrhni fotiaci akciu a robte zimné fotky, preboha tolko sa toho dá robiť dúfam, že ti to pomohlo aspoň trošku.. a tú prvú vetu si fakt vezmi k srdcu
napodobne, ale mám priatela takže mi to ani nevadí... som s tým usporiadaná, lebo som mala kamarátov ale proste mi to nikdy poriadne nesadlo... nič si z toho nerob len aspoň niekoho si nájdi, potom ti už ľudia budú chýbať menej...
dakujem vám za rady, aj ked uprimne presne toto som čakala, a asi mi to rovnako nepomože
@koalkoo a ako si si našla priatela? lebo mne robí problem rozpravať sa s ludmi, ale s chlapcami je to stonásobne horšie, to už nehovorím o tom, kde by som ho našla, ked nikam nechodím
@zufalaz A dievca drahe. Jak ja perfektne poznam ten pocit. Pozri ak si smiem dat radu ako som sa s tym vysporiadala ja. Zacala som takto: Uz od detstva som bola hyperaktivna. V skolke som mala vela kamaratov. Dosla ZS a vsetko sa zmenilo. V 7 rocniku ma spoluziacky zacali sikanovat a ublizovat mi. Trpela som. Uzavrela som sa uplne do seba. Prestala som doslova zit. Uz ani von som nechodila nic. Iba so skoly domov. Mala som depresie. Ked som dosla na SS cakala som nieco extra. A zmenilo sa toho vela. Trochu som sa otvorila a sice nezapadla som do ziadneho kolektivu nic si s toho nerobim. Bavim sa so vsetkymi a snazim sa vela komunikovat byt ina. Pozri: Musis sa zmenit! Musis vyst von. Snaz sa nejako zapadnut pomaly spoznavaj ludi. Rozpravaj sa s nimi. Nebud uzavreta do seba. Musis sa zmenit! Musis tu silu v sebe najst! Musis sa na vlastne postavit. Necakaj,ze ti niekto na dvere zaklope a povie: Ahoj,budeme kamaratky? Musis sa s ludmi rozpravat a spoznavat ich. Musis to so seba dostat musis mat tu silu a najst zmysel zivota. Ver mi ked sa zmenis vsetko bude ine. Viem o com hovorim. Sama to velmi dobre poznam. Sama som s tym presla. Snaz sa zmenit a nebyt ticha. Snazit sa komunikovat,spoznavat a byt ina. Ak sa zmenis sama uvidis ako ti to pojde a vsetko sa zmeni. Musis chciet a dokazat to. Nevzdavat sa. Na zaciatku je to tazke po case to uz bude hracka. Drz sa
na strednej som bol podobny prve 3 roky...v triede som si s nikym okrem 1 kamosa "nesadol", ale v 4. rocniku som zacal byt spolocenskejsi a hadaj ako to dopadlo?..ani po mature som si s nimi nerozumel, ale zase sem-tam ma zavolali von, ale ziadne kamaratstva z toho neboli, lebo ak chces kamaratov, tak to pride prirodzene a nie tak, ze budes nasilu vsade spolocenska, s kazdym sa budes davat do reci s cielom sa skamaratit a pod....hlavne si ujasni, co vlastne chces? Ci kamaratov alebo spolocenske vyzitie, lebo nie vzdy je to to iste...obcas idem niekde do mesta so znamymi ludmi, o ktorych nemozem povedat, ze su nejaki super kamarati, ale nikdy nevies, kedy spoznas ludi, s ktorymi si budes rozumiet ..hlavne sa nebat, a nerobit nic nasilu
no to ti nezávidím... aj ja som bola na základnej dosť utiahnutá, hanblivá a uzavretá, ale akosi sa to prechodom na strednú zmenilo (to bude asi tým kolektívom, kamošmi), pre to som strašne rada
skús sa neponižovať a viac si ver možno je aj v tebe taká tá šialená povaha, len to nevieš nejako dať najavo
môžeš si skúsiť písať s dakým cez internet (keď za ním sedíš celý deň) a potom sa s tým človekom stretnúť ááá, to je také super
nič si z toho nerob, takých je veľa, bol som taký celý život, zmenil som sa až na výške trochu, lebo som chcel a aj som bol k tomu dokopaný, tak som sa stal pre každého bútľavá vŕba a berú ma v pohode, len niektoré baby mi hovoria mrazák , navštevujem aj psychiatra aj psychológa a tí ti nepomôžu, ľutujem, že som tam vôbec išiel
dnešný svet proste nie je stvorený pre introvertov, tak držím palce na ceste k zmene a vekom sa to zlepší
bola som taka ista.. ale uplne.. a ono to dajak odislo. viem ze toto ti velmi nepomoze, ja len ze.. nie si sama. a nemusis stracat nadej ze to bude lepsie. lebo bude.
podľa mňa by si sa mala začať nejako postupne osmeľovať a nie sa uzatvárať do seba. stanov si nejaké drobné ciele, ktoré si budú vyžadovať trocha odvahy a extrovertného správania... ak spravíš malé odvážne krôčky, dostaneš sa postupne aj k veľkým.
No nečakaj zázraky, si introvert a to nezmeníš (ani to nemeň), len sa musíš naučiť postupne žiť v tomto svete, kde prevládajú extroverti
@zelinka omg, ja nemôžem z tvojho nicku, tak sa volá môj spolužiak
Presne takyto pripad mame v triede a poviem ti len tolko, ze nas odpudzuje.
Tym postojom, ona sama sa vyclenila svojou verbalnou ale hlavne neverbalnou komunikaciou, vyzaruje z nej nieco neprijemne a krici z nej "nechajte ma tak"
Nemozes cakat ze sa zmeni okolie ak sa ty sama nezmenis a vyzarovanie je velka vec na ktorej stoji hadam vsetko.
Musis sa teda zmenit ty v pripade ze chces zmenit skutocnosti vo svojom zivote a mi ti na to navod nemozme dat, to si rovno kup Bravo a citaj tam tie vseobecne rady ktore nikomu nepomozu pretoze ludi podobnych ako si ty je vela a kazdy ma inu pricinu a teda logicky je nutne ine riesenie..preto ta psychologicka je velmi dobry napad.
@veroniques tak to mi moc nepomohlo, teraz keď si povedala, že vas (normálnych) to odpudzuje, aj ked hej, asi aj mna by niekto ako ja v takej situácii odpudzoval
no dobre, zistila som, že založiť toto bola asi chyba, lebo teraz sa cítim ešte horšie a deprimovanejšie, ale ďakujem za všetky normálne odpovede, ktorými ste sa snažili pomocť
hm, ja som sa v šestnástich v parku na lavičke bozkával s kamarátom, potom som sa dostal do partie pri ktorej mati a foter plakali, lebo ma fízli vozili domov platili za mňa prachy za rozbite huby všeliakých debilov v baroch...
mne to je tak absolutne jedno, čo ty budeš robiť, ale najskôr ťa nejaký hajzel sprzni a ty budeš vyskakovať z okna, že si tehotná, brať prášky a chodiť po psychiatrii...
kdo chce kám, treba ho nechať, tu facku od života si musi každy vychutnať sám...
Nechcem ťa strašiť ale zmena najčastejšie nastáva prechodom na inú školu, najlepšie zo základnej na strednú, alebo zo strednej na vysokú.
S týmto ti nepomôžeme, môžeme ťa len povzbudiť.
V takomto prípade je dôležitá psychika, čokoľvek sa deje nesmieš si priznať že ty si tá zlá, musíš veriť že ľudstvo je to svinstvo ktoré môže za všetko zlo, inak by sa mohol zhoršiť tvoj psychický stav a to by veci ešte skomplikovalo.
Nesmieš sa báť odmietnutia, ale ani nesmieš na to ísť zhurta, musíš sa pomaly začleňovať do kolektívu a ak to nepôjde skús si nájsť si frajera ktorý ťa podrží.
omg, aké máš koníčky, záujmy, čo rada robíš ?? venuj sa mi a to aj mimo domova, chod na kružky ako ti už vyššie radili, zapajaj sa aj sama od seba a nesed doma na prdeli..
zapamataj si jednu vec - na všetko čo chceš robiť - tak hľadaj len to AKO sa to DA urobiť... a nie že hladaš iba ako sa to NEDA...
Proste si niečo zaumieň a chod do toho a potom ver že sa ti to podari..
možno som ti to povedal tvrdo, ale taký je život, ja ti to vravím v dobrom
CHOD do prírody! načo su ti ludia? ja beham po lesoch kade tade cítim sa tam fajn vezmi aj tie kamoški a chodťe niekam k jazeru hocikde len nesed doma čim viac si von tým vetšia je šanca že napr stretneš niekoho
hlavne nedepkárči, ja som bola na tom podobne, ale len na ZŠ, ono dosť záleží od ľudí ktorí sú okolo teba, no v prvo mrade je to o tebe. Stačí byť trochu otvorenejšia, nemaôžeš čakať že za tebou bude každý skákať, ale proste príď ty a prihovor sa.
A ak ti už tak strašne ide o ten nočný život, fakt to nie je bohviečo. Možno takto sa ti zdá že je to úplná sranda a neviem čoešte, no ja keď idem dakde vonku, na zábavu, na diskotéku,... tak sa tam len celý čas pohoršujem na ľuďoch okolo a vravím si že kiežby som radšej doma ostala s čajom a knižkou.
Ale píšeš že máš dve kamarátky, tak skús ich le ntak zavolaťž niekedy vonku, na kofolu, alebo sa len tak prejsť.. aspoň tak na začiatok
nechce sa mi čítať, kto ti tu čo popísal, tak sa možno budem opakovať.
po prvé, tvoja matka by si mala dať riadnu facku za taký prístup.
po druhé, ak máš možnosť zájsť ku psychologičke, tak určite choď. neboj sa, nie si jediný introvert na svete, a oni to roky neštudujú preto, aby im potom pacienti na sedení 40 minút ticho sedeli a potom si poplakali. ona sa s tebou určite bude schopná rozprávať. možno nie hneď, ale časom ťa zlomí
ja mám sestru možno takej podobnej povahy ako si ty, ale ona má v sebe aj dosť veľkú mieru tvrdohlavosti, a tiež jej to vadilo, a proste zo dňa na deň si povedala, že pôjde niekam sama, kde budú ľudia, ktorých vôbec nepozná - len preto, aby niekoho spoznala a aby "žila". ak chceš, dám ti tip na organizáciu, ktorá také veci robí... rôzne pobyty, akcie, výlety, fakt bohaté na aktivity - a dosť ľudí odtiaľ poznám a naozaj ti môžem zaručiť, že zvládnu aj introverta začleniť do kolektívu
so @62 úplne nesúhlasím, ak ti kontakt s ľuďmi chýba, čaro prírody to proste nevykryje...
Ani ja som nebola nejako extrémne obľúbená,ale na základe rovnakých názorov,koníčkov som si našla dosť kamarátov na to,aby som nemusela denne hodiny vysedávať doma za pc a ľutovať svoj "ťažký" život.
A myslím,že len tak si vybehnúť medzi ľudí,do prírody by ti tiež neuškodilo,nech prídeš na iné myšlienky.
Hm na zakladnej som tiež bola taka utiahnuta, robili si zo mna srandu a tak. mala som depky, ale som prišla na strednu novy spolužiaci aj ked niektory ma nemusia no vlastne tí nemusia polovicu triedy lebo su to ešte deti ktoré iba nadavajú aj ked im nič neurobíš ale zvykla som si, ale z väčšinou sa rozumiem lebo som začala byť dosť komunikatívna aby som si získala priateľov a tak.. raz som išla vonku len tak sa prejsť a som stretla chlapca pri obchode a som sa mu pozdravila .. len tak, sme spolu kecali lebo ma zavolal k sebe a potom ma pozval na brko.. aj tak sa da.. a doteraz chodime niekedy vonku na prechadzku sa porozpravať, ale iba kamaratsky len treba chcieť a netreba sa báť.. tak veľa šťastia.. hlavne byť komunikatívna a nehanbiť sa.
@zufalaz nečítala som si ani jeden komentár, takže mimo všetkých ostatných. Napríklad my máme v triede jednu Dominiku, ktorá je tichulinká, nebaví sa vôbec s nikým, celé prestávky len sedí na mieste a počúva hudbu. Proste divná A podľa tvojho opisu si to isté. Ale tak no. Keby sa nám prihovorila, určite by som ju neodbila alebo také, to by som musela byť neviem ako naštvaná. Ľahko by už určite nezapadla, ale šlo by to. Proste to skús! Prihovor sa, spýtaj as niečo, veď diskusiu. Jej sa niečo spýtam, je ticho. Pracujem s ňou vo dvojici lebo máme len jeden list papiera so zadaním, nič. Je ticho. Je to divné, odpudivé, nepríjemné, hnusné. Pôsobí na mňa zle, nepríjemne, namyslene, akoby hrala formu. Proste strašne negatívne. Nemám rada tichých ľudí a takýchto už tobôž nie. Musíš sa premôcť, začať v škole rozprávať. Trošku sa vzchopiť. Asi máš nízke sebavedomie. Čo tak nejak sa zmeniť, sebavedomie si dvihnúť? Ak napríklad nie si spokojná s vlasmi, zmeň ich, zmeň štýl obliekania, schudni, zmeň hocičo čo ti vadí. Keď budeš samú seba vnímať pozitívne, bude to ľahšie. A potom sa jednoducho prihovor, skamaráť. Nemusíš sa hneď vtierať, čakať, že hneď budeš mať všetkých za kamarátov. Ale skús sa usmievať, všetkých zdraviť, keď uvidíš niekoho samého, príď za ním s blbosťou ohľadom školy alebo tak, začni proste tému,pokračuj v kecaní. Najprv len trošku, s každým, alebo aspoň s pár ľuďmi. Uvidíš, ak to nie sú idioti, nepošlú ťa preč alebo také niečo. Len musíš skúšať A ak chceš, kľudne niekedy napíš, prešla som si niečím podobným
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
77 komentov
Ked ta v triede niko nezaujal s kym by si sa zblizila.
Prihlas sa na nejaky kruzok, tam spoznas ludi.
Neviem ani co cakas, ze ti tu ludia napisu. Proste je to v tebe a presne ako ty sama pises, musis sa SAMA dokopat k tomu ist von, niekomu napisat, pokecat si s kamosmi, atd. Je to len a len na tebe cudzi ludia ti v tomto a este k tomu cez pc nepomozu...
2. nezakladaj debilné fóra
3. jeb na to
a ak ti to pomôže, napr. ja som rada keď sa nemusím s nikým rozprávať a nikto odomňa nič nechce
tvoje moznosti su
1. vysporiadat sa s tym sama
2.vyhladat odbornu pomoc (psycholog, psychiater)
Alebo tu napíš z akého si mesta a niekto normálny s tebou von pokojne zájde.
Teraz ani nie , sneží a iné sračky , ale keď je jar a vonku je slnko , tak treba ísť ráno 8 preč a byť preč celý deň , najlepšie niekam na venkov sa prejsť . Cez leto to aktívne robím a je to fakt dobrý spôsob ako sa odreagovať . Už som bol tak že som sa ráno odjebal preč niekam kde nikto nieje , a bol som tam celý deň až do večera , pozrel si západ slnka a šiel domov . Občas je to aj lepšie ako s kamošmi
Človeku sa ľahko káže, keď on sám má to čo ostatní nie...
a nepotrebujem, aby ste sa posmievali, mne je to v celku dost jedno, ukazujete tym len svoju trápnost
nečakaj že niekto bude stále za teba niečo riešiť, musíš byť priebojná a prejavovať záujem z tvojej strany.či už o nejakú debatu, alebo o to nájsť si kamošov..proste nesed doma s tymi dvomi kvakami ktoré ti v tomto isto nepomôžu lebo sa plácajú v tom istom hovne. začať musíš hlavne od seba, nie byť za ručičku všade dovedená.
dakujem vám za rady, aj ked uprimne presne toto som čakala, a asi mi to rovnako nepomože
@koalkoo a ako si si našla priatela? lebo mne robí problem rozpravať sa s ludmi, ale s chlapcami je to stonásobne horšie, to už nehovorím o tom, kde by som ho našla, ked nikam nechodím
skús sa neponižovať a viac si ver možno je aj v tebe taká tá šialená povaha, len to nevieš nejako dať najavo
môžeš si skúsiť písať s dakým cez internet (keď za ním sedíš celý deň) a potom sa s tým človekom stretnúť ááá, to je také super
dnešný svet proste nie je stvorený pre introvertov, tak držím palce na ceste k zmene a vekom sa to zlepší
No nečakaj zázraky, si introvert a to nezmeníš (ani to nemeň), len sa musíš naučiť postupne žiť v tomto svete, kde prevládajú extroverti
@zelinka omg, ja nemôžem z tvojho nicku, tak sa volá môj spolužiak
chlastanie po večierkoch, drogy, hýrenie po nociach? ...
tebe toto chýba?....
ja som šťastný, že som sa z toho dostal a mám pokoj, kľud od tohto hnusného sveta .......filip
Ale veď to musí byť život no, ako sa hovorí ŽIVOT VIE BYŤ KURVA.
Ale berme to z tej lepšej stránky s tým barom pre stratené duše; spozná tam podobných ludí a vyriešia to spoločne. ...alebo sa zabijú
@bress ja viem, že byť introvertom nie je nič zle, pokiaľ mi to nezačne brániť v tom, aby som normálne žila
@roman103 hej, je pravdou, že občas ma serú všetci ľudia, ale viem, že chyba je len vo mne. taký bar existuje?
Tym postojom, ona sama sa vyclenila svojou verbalnou ale hlavne neverbalnou komunikaciou, vyzaruje z nej nieco neprijemne a krici z nej "nechajte ma tak"
Nemozes cakat ze sa zmeni okolie ak sa ty sama nezmenis a vyzarovanie je velka vec na ktorej stoji hadam vsetko.
Musis sa teda zmenit ty v pripade ze chces zmenit skutocnosti vo svojom zivote a mi ti na to navod nemozme dat, to si rovno kup Bravo a citaj tam tie vseobecne rady ktore nikomu nepomozu pretoze ludi podobnych ako si ty je vela a kazdy ma inu pricinu a teda logicky je nutne ine riesenie..preto ta psychologicka je velmi dobry napad.
Drzim palce.
@roman103 škoda že tam nežijem
hm, ja som sa v šestnástich v parku na lavičke bozkával s kamarátom, potom som sa dostal do partie pri ktorej mati a foter plakali, lebo ma fízli vozili domov platili za mňa prachy za rozbite huby všeliakých debilov v baroch...
mne to je tak absolutne jedno, čo ty budeš robiť, ale najskôr ťa nejaký hajzel sprzni a ty budeš vyskakovať z okna, že si tehotná, brať prášky a chodiť po psychiatrii...
kdo chce kám, treba ho nechať, tu facku od života si musi každy vychutnať sám...
tak ako si napísala "presne toto mi chýba"....
a nemysli si, že to bude ináč ........filip
» www.dumblittleman.com/2007/06/39-ways...
S týmto ti nepomôžeme, môžeme ťa len povzbudiť.
V takomto prípade je dôležitá psychika, čokoľvek sa deje nesmieš si priznať že ty si tá zlá, musíš veriť že ľudstvo je to svinstvo ktoré môže za všetko zlo, inak by sa mohol zhoršiť tvoj psychický stav a to by veci ešte skomplikovalo.
Nesmieš sa báť odmietnutia, ale ani nesmieš na to ísť zhurta, musíš sa pomaly začleňovať do kolektívu a ak to nepôjde skús si nájsť si frajera ktorý ťa podrží.
Držím palce.
zapamataj si jednu vec - na všetko čo chceš robiť - tak hľadaj len to AKO sa to DA urobiť... a nie že hladaš iba ako sa to NEDA...
Proste si niečo zaumieň a chod do toho a potom ver že sa ti to podari..
možno som ti to povedal tvrdo, ale taký je život, ja ti to vravím v dobrom
1. Máš jebnutú mamu.
2. Choď do spoločnosti (diskotéky, kaviarne, obchoďák)
3. @62 má pravdu
4. Máš 16 nájdi si priateľa
5. Keď budeš mať nad 20 bež z toho trtnutého domu.
Mne samota nevadí, lebo mi je príjemná, ale keď tebe to va tak s tým niečo rob.
A ak ti už tak strašne ide o ten nočný život, fakt to nie je bohviečo. Možno takto sa ti zdá že je to úplná sranda a neviem čoešte, no ja keď idem dakde vonku, na zábavu, na diskotéku,... tak sa tam len celý čas pohoršujem na ľuďoch okolo a vravím si že kiežby som radšej doma ostala s čajom a knižkou.
Ale píšeš že máš dve kamarátky, tak skús ich le ntak zavolaťž niekedy vonku, na kofolu, alebo sa len tak prejsť.. aspoň tak na začiatok
nechce sa mi čítať, kto ti tu čo popísal, tak sa možno budem opakovať.
po prvé, tvoja matka by si mala dať riadnu facku za taký prístup.
po druhé, ak máš možnosť zájsť ku psychologičke, tak určite choď. neboj sa, nie si jediný introvert na svete, a oni to roky neštudujú preto, aby im potom pacienti na sedení 40 minút ticho sedeli a potom si poplakali. ona sa s tebou určite bude schopná rozprávať. možno nie hneď, ale časom ťa zlomí
ja mám sestru možno takej podobnej povahy ako si ty, ale ona má v sebe aj dosť veľkú mieru tvrdohlavosti, a tiež jej to vadilo, a proste zo dňa na deň si povedala, že pôjde niekam sama, kde budú ľudia, ktorých vôbec nepozná - len preto, aby niekoho spoznala a aby "žila". ak chceš, dám ti tip na organizáciu, ktorá také veci robí... rôzne pobyty, akcie, výlety, fakt bohaté na aktivity - a dosť ľudí odtiaľ poznám a naozaj ti môžem zaručiť, že zvládnu aj introverta začleniť do kolektívu
so @62 úplne nesúhlasím, ak ti kontakt s ľuďmi chýba, čaro prírody to proste nevykryje...
Neverím,že to môže byť také ťažká.
Ani ja som nebola nejako extrémne obľúbená,ale na základe rovnakých názorov,koníčkov som si našla dosť kamarátov na to,aby som nemusela denne hodiny vysedávať doma za pc a ľutovať svoj "ťažký" život.
A myslím,že len tak si vybehnúť medzi ľudí,do prírody by ti tiež neuškodilo,nech prídeš na iné myšlienky.
ale nie, ved sa prihlás na nejaký krúžok