CAute , chcem sa opytat, kto je jedinacik alebo pozna nejakeho co je zac , aka povaha, lahko/tazko nadvazuje kontakty .. ako sa sprava abo posobi na vas ? .. Informacne chcem vediet ze jak to slape u inych
nuž, poznám jedno dievča a je jedináčik... príde mi trochu namyslená a rozmaznaná (a to už má 18 rokov) a nevie si nič vážiť... kontakty nemá problem nadväzovať, ale má problém udržať staré kontakty... takto to vidím ja
mne sa ľudia odjakživa čudovali, keď som povedala, že som jedináčik.. nemám to rada, keď si ľudia automaticky začnú myslieť, že som rozmaznaná a neschopná.. keď máš hlúpych rodičov, vyrastie z teba retard, aj keď vás doma bude aspoň 10.
a som sa zas vytočila.. veď akože, na koho majú rodičia obracať pozornosť, ak nie na jediné dieťa?
@transplantovana ja tiez rozmaznana mozno ale pozornostou, nie hrackami a pod..kravinami iba tym ze mi vyhovovovali vo veciach a splnili co sa dalo splnit . ked su dvaja tak uz jasne ze to vidia inak , asi tak ked je jeden tak komu sa venovat ?!
@thevanderdark no mozno divna tym ze sa nevtierkla a nezacala sa bavit sama, bolo treba aby ju niekto oslovil abo nieco take. aj ked sa chce sa niekedy neda
nepopieram, že som v istom zmysle rozmaznaná, keďže naši majú len mňa, ale zas boli na mňa aj tvrdí, bývala triedna na strednej povedala mame, že nevyzerám ako "typický jedináčik" a toto škatuľkovanie nemusím
každý je iný a záleží najmä od výchovy
mám kamarátku, ktorá je dosť rozmaznaná aj v 22ke a ostala jej akási preafektovanosť
potom poznám aj jedináčikov, ktorí sú skromný a svojich priateľov berú ako súrodencov
toto je niečo, čo si nevyberieš, súrodenca som si vždy priala, lebo aj keď som mala veľa vecí, nemala som sa o ne s kým podeliť
@side3 je to tak ,zaleze od okolia a ludi a bla bla, z kazdeho sa iny stane no. ja tiez vzdy som chcela a strasne mi to chybalo ,. mam z toho ,,nasledky ,, nevem inym slovom ... moc ine by to bolo keby je , o to delenie az tak nie ale ta izba iba sama a este som mala naschval 2 postele .. co ironia uplna. a nastvalo ma minule som zistila ze druhe nebolo v plane lebo foter bol tiez a tak to vypada aj , jemu to stacilo .. ((( .. takze fakt di k a ty by si dovolila si jedinacka?
@tasha ja som tiež mávala v izbe dve alebo tri postele, čo naši doniesli od tety, izbu som mávala väčšiu ako kamaráti, čo sa delili o ňu so súrodencami
naši druhej radšej nemali, lebo mame to zdravie moc nedovoľovalo a aj ja som mávala silné astmatické záchvaty, tak sa báli mať aj druhé
ja by som radšej mala dve, práve preto aby nebolo samo ako ja
tvoj otec na to má asi dôvody
ja keď vidím, ako sú schopní v rodine súrodenci pohádať kvôli dedičstvu, tak si hovorím, že je to aj dobre byť sám
@side3 nemusí sa každý hádať kôli tomu ...ja som svoj podiel (po otcovej smrti) cca 6000 euro nechal mame s tým že to nieje moje + prerobil som jej byt , platila iba materiál (ešetrených asi 3500 eur) ...My celkovo ako rodina vychádzame dobre nasťahovali sme sa do jedného vchodu máme 3 byty zo 6stich a vlastné kúrenie (teraz prerábam byt strýkovi ktorý sa nedávno oženil)... a tak pomáhame si kto čo potrebuje to sa vybaví alebo požičia ...
@side3 aj moja mama tiez neskor uz nemohla ani keby chce, proste takto naplanovane,. no ma lebo ma taku vadnu povahu ako jeho mama, samotari proste uplne sa to na nompodpisalo cize uz tam zly smer a tak si zmyslel ze moze byt aj v tomto pripade. ale tak ked su surodenci chraktery abo nejde im o prachhy tak to neni problem, ja by som radsej dobre vztahy ..aôe to je iba teoria no ..
no ja mám nevlastných súrodencov, ale sú o 15 a 14 rokov starší, nevyrastala som s nimi ani jeden deň, čiže som tak trochu jedináčik a neviem posúdiť či som kvoli tomu taká, aká som
Do 13tich rokov som bola jedináčik. Prežila som to obdobie docela v pohode Rozmaznaná som nebola, problémy nadväzovať kontakty som nemala... Prečo sa toľko ľudí správa, ako by bolo jedináčikovstvo choroba??
Aj ja som jedinacik a myslim, ze tiez na mna plati vacsina z tych veci, ktore tu boli povedane... Nepovazujem sa za nejakeho extroverta, ale uz som zazil aj ovela viac introvertnych ludi nez som ja. Niektore vlastnosti na sebe nemam rad (nemam potrebu stale sa stretavat s kamaratmi, prilisna preciznost, zahladenost do seba a vacsinou sa mi nechce "bojovat" o nejake dievca, aj ked sa mi paci) a mozno k nim prispelo prave to, ze som jedinacik. Dufam, ze si vazite, ze som sa k tomu priznal.
Kedysi som bol rad, ze nemam surodencov, lebo vsetku pozornost som mal ja, ale z celkoveho pohladu musim priznat, ze je vhodnejsie, ak deti maju surodencov. Nie su potom taki egoisticki a prilis individualisticki (navyse rastie pocet obyvatelov statu )...
@madiska lebo na Slovensku to je choroba rovnako ako ryšavé vlasy, nezvyčajný vzhľad apod...........aj na mňa hocikdo bez okolkov vyprskol ....A TY SI NAOZAJ JEDINÁČIK? nie, ja som ponorka..............
ale nie, proste, oddávna mali bohatí menej detí ako chudobní.......neviem prečo, keď antikoncepcia moc nebola ale proste to bolo tak...........mlo detí, vyšší sociálny status
v tejto zamindrákovanej spoločnosti je jediné dieťa podvedome symbol bohatstva.........a bohatých treba, samozrejme nenávidieť a závidieť im
V triede máme dokopy štyroch jedináčikov. Jeden z nich je úplný nechutný psychopat, ktorý sa správa asi na päť rokov, je úplne dementný, neslušný, detinský, schválne robí zo seba šaša, ale nikto sa na ňom nesmeje, otravuje, atď... nikto ho nemá rád.
Potom je tam jedna holka, tá je docela fajn, len kapánek rozmaznaná a celkom dosť drzá. S kontaktmi nemá problém. Len pre mňa trochu dosť vulgárna a povrchná. Namyslená nie je vôbec.
Potom je tam jeden chalan, na ktorého by som vôbec nepovedala, že je jedináčik. To hádam rozoberať nemusím.
A potom som tam ja a občas ma veľmi trápi, že ľudia na mne vidia, že som jedináčik - rozmaznaná možno ani tak nie, ale lenivá, neporiadna
a drzá, to už hej. V škole mám obrovský problém sa s niekým baviť, ale mimo školy s komunikáciou problém nemám. Takže asi tak.
ja si myslím, že to veľmi záleží. poznám slečnu, čo je jedináčik a človek by si o nej myslel, že má doma aspoň 10 súrodencov. dokáže fungovať v kolektíve, vie hľadať kompromisy, toleruje a akceptuje iných ľudí a ich potreby.
bývala som s holkou, čo bola jedináčik. tá nielen, že nedokázala akceptovať prítomnosť a potreby iných ľudí v miestnosti, tak ani netušila, že vlastne niečo také má robiť a je to normálne. tá bola totálne mimo
mne napríklad príde smiešne, že o mne si veľa ľudí, keď ma stretnú prvýkrát, myslí, že som jedináčik. pričom mám staršieho brata a milión sesterníc a bratrancov a vždy som bola to najzabudnutejšie decko celej rodiny. takže moja tvrdohlavosť spočíva v tom skôr, že som sa musela naučiť presadzovať v toľkom dave a musela som sa naučiť aspoň trochu okolie presvedčiť o tom, že aj ja existujem
nie som jedinacik.ale momentalne som len ja sama doma s nasimi.a je to priserne.dostavam ponorku.
vyhodou je len to,ze je v rodine menej konfliktov.ak neurobim konflikt ja,tak nik iny.alebo oni so mnou.iba po 9 rokoch na intraku mi hovoria,ze nemozem niektore veci.viac si vsimaju,co robim,ako travim cas.nejde tam o vychovu.a to ma priserne obmedzuje.jedinacikovia to nemaju vobec lahke.
@mojsvet tak mna zas nijak zvlast, ziadne zaracha ani pod.veci ani sa nepytali kam co kde, ked som bola mladsia tak som sa ani neflakala nejak , len teraz mama sa tak bezne pyta tato nic, ako pridem tak pridem ,. mne vzdy chybali tie bitky detske a mozno aj neskor. potom ked deti vyrastu tak su radi ze maju surodenca, ja som teraz tiez doma s nasimi a som v izbe a vidime sa malo takze neno to take zle .
@walterdonath aj ja tiez , ked som bola mladsia tak som bola uplny introvert ale hej stretla som aj vacsich potom, prave pri nich si uvedomim ako nema clovek byt ticho , mne to vzd yvadilo ,jedina vyhoda a vsetkym som hovorila ze aspon mam sama izbu a tie dotahovacky mi chybali co viedli az k bitkam , ale casom ma samota v izbe fakt nebavila. myslim si ze jedinacik by ozaj mal byt ohrozeny druh pre dobro deti , ano vazim si ze si sa priznal k tomu
mám dvoch starších bratov (jeden o 11 a druhý o 15 rokov) a velmi skoro odišli z domu, v podstate v tej 18ke-19ke (vlastne ako aj ja . Cítila som sa počas detstva dosť osamelo, odkázaná sama na seba..a rodičia mi odjakživa vštepovali rešpekt voči nim, proste ked' prišli "velkí bratia" na návštevu, mala som sa správať slušne a úctivo a ja som tak velmi potrebovala s niekým tak po súrodenecky blbnúť mala som síce kamošky a závidela som im že majú sestry...ja som si vždy priala sestru.
Moja kamarátka je jedináčik. Keď bola maličká bola vážne choráa tak rodičia jej splnili všetko čo chcela. Pred asi takými dvoma rokmi, bola naozaj neznesiteľná. Všetko muselo byť podľa nej a keď nebolo, urazila sa. S ostatnými kamoškami sme to ale i napriek tomu v celku zvládali, neboli to nejaké vážne veci Len také ... sprostosti. Avšak teraz, je naozaj skvelá a je mojou najlepšou priatelkou nemyslím si, že byť jedináčikom automaticky znamená byť rozmaznaným a namysleným. Poznám mnoho iných ľudí, ktorí takí sú a majú súrodencov. čiže toľko
@insanebutalive noo nieco ako ja, tiez mi chybalo nejske take, ale trochu som si to vynhradila mam 4 brtrankov a vzdy dobre kde je doma viac ludi , aspon to , noo to bola skoda ze fotrovci boli taki vazni ale aspon vies ako to ty nechces mat
neviem, nemyslím si že jedináčik je niečo špeciálne (akože bez urážky jedináčikovia
teraz si spomeniem na jednu spolužiačku, kt. je jedináčik...
tak jedna je dosť rozmaznaná (a tak trochu naivná a hlúpa , ale neviem, neberiem to ako následok "jedináčikovstva" myslím, že keby jej rodičia mali ďalšie dieťa bolo by rovnaké...
ale nemyslite si, ja ju nenenávidím (aj keď, keby ste ju poznali vy, možno by ste si z nej aj uťahovali slight_smile:
no proste, keď mi niekto povie, že je jedináčik, tak z toho nie som šokovaná, beriem to normálne
ono aj ja som jedináčik, a nerozumiem prečo náš ľudia automaticky škatuľkujú, len kvôli tomu, že nemáme súrodencov, automaticky sme rozmaznaní, neschopní vo všetkom...aspoň ja mám pocit, že mnoho ľudí to tak berie a každý človek je iný, záleží od toho akou osobnosťou je človek
som jedinacik a tiez sa stotoznujem s niektorymi vecami co si napisal
napr. tiez nie som uplny extrovert, ale nie som ani introvert ... som nieco medzi tym
obcas nemam potrebu ist niekam s niekym a ostanem radsej doma... ale to su vacsinou len take chvilky a som dost individualistka v istych veciach
a este k teme: poznam jedno dievca, co je tiez jedinacik a ona je uplny introvert, povedala by som ze je to az chore v jej pripade, lebo ona sa vobec s nikym nebavi
a dalsi jedinacikova ktorych poznam su uplne fajn ludia, ktori nemaju ziadne "nasledky" z toho ze nemaju surodencov
ja by som tiez strasne chcela mat brata alebo sestru, ale tak ked to nevyslo bohuzial...
Ja som tiež jedináčik a vyslovene neznášam ked si niekto myslí,že jedináčikovia sú len nejakí sprostí rozmaznaní haranti ... ...a k veci ...nemám problém nadväzovať kontakty,povahu mám celkom ok,akurát som občas trošku tvrdohlavá...myslím,že som rovnaká ako decká čo majú 10 súrodencov...aj ked brata by som brala
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
52 komentov
Na základnej som mal spolužiačku jedináčika. Okrem toho že bola strašne konzeravatívna (je aj doteraz). Bola taká by som povedal divná.
Nevedela sa ani zabávať a myslím že to nevie ani doteraz. (nemyslím chlastať alebo niečo také) ale všeobecne sa baviť.
Mala väčšinou pár kamarátiek. Nechodila skoro vôbec vonku.
a som sa zas vytočila.. veď akože, na koho majú rodičia obracať pozornosť, ak nie na jediné dieťa?
nepopieram, že som v istom zmysle rozmaznaná, keďže naši majú len mňa, ale zas boli na mňa aj tvrdí, bývala triedna na strednej povedala mame, že nevyzerám ako "typický jedináčik" a toto škatuľkovanie nemusím
každý je iný a záleží najmä od výchovy
mám kamarátku, ktorá je dosť rozmaznaná aj v 22ke a ostala jej akási preafektovanosť
potom poznám aj jedináčikov, ktorí sú skromný a svojich priateľov berú ako súrodencov
toto je niečo, čo si nevyberieš, súrodenca som si vždy priala, lebo aj keď som mala veľa vecí, nemala som sa o ne s kým podeliť
naši druhej radšej nemali, lebo mame to zdravie moc nedovoľovalo a aj ja som mávala silné astmatické záchvaty, tak sa báli mať aj druhé
ja by som radšej mala dve, práve preto aby nebolo samo ako ja
tvoj otec na to má asi dôvody
ja keď vidím, ako sú schopní v rodine súrodenci pohádať kvôli dedičstvu, tak si hovorím, že je to aj dobre byť sám
jedináčik neznamená, že žije na samotke, izolovaný od okolitého sveta... omg
Kedysi som bol rad, ze nemam surodencov, lebo vsetku pozornost som mal ja, ale z celkoveho pohladu musim priznat, ze je vhodnejsie, ak deti maju surodencov. Nie su potom taki egoisticki a prilis individualisticki (navyse rastie pocet obyvatelov statu )...
ale nie, proste, oddávna mali bohatí menej detí ako chudobní.......neviem prečo, keď antikoncepcia moc nebola ale proste to bolo tak...........mlo detí, vyšší sociálny status
v tejto zamindrákovanej spoločnosti je jediné dieťa podvedome symbol bohatstva.........a bohatých treba, samozrejme nenávidieť a závidieť im
A absolútne nechápem tým rečiam o jedináčikoch, to sú úplné kokotiny, neznášam, keď niekto takto škatuľkuje ľudí..
V triede máme dokopy štyroch jedináčikov. Jeden z nich je úplný nechutný psychopat, ktorý sa správa asi na päť rokov, je úplne dementný, neslušný, detinský, schválne robí zo seba šaša, ale nikto sa na ňom nesmeje, otravuje, atď... nikto ho nemá rád.
Potom je tam jedna holka, tá je docela fajn, len kapánek rozmaznaná a celkom dosť drzá. S kontaktmi nemá problém. Len pre mňa trochu dosť vulgárna a povrchná. Namyslená nie je vôbec.
Potom je tam jeden chalan, na ktorého by som vôbec nepovedala, že je jedináčik. To hádam rozoberať nemusím.
A potom som tam ja a občas ma veľmi trápi, že ľudia na mne vidia, že som jedináčik - rozmaznaná možno ani tak nie, ale lenivá, neporiadna
a drzá, to už hej. V škole mám obrovský problém sa s niekým baviť, ale mimo školy s komunikáciou problém nemám. Takže asi tak.
bývala som s holkou, čo bola jedináčik. tá nielen, že nedokázala akceptovať prítomnosť a potreby iných ľudí v miestnosti, tak ani netušila, že vlastne niečo také má robiť a je to normálne. tá bola totálne mimo
mne napríklad príde smiešne, že o mne si veľa ľudí, keď ma stretnú prvýkrát, myslí, že som jedináčik. pričom mám staršieho brata a milión sesterníc a bratrancov a vždy som bola to najzabudnutejšie decko celej rodiny. takže moja tvrdohlavosť spočíva v tom skôr, že som sa musela naučiť presadzovať v toľkom dave a musela som sa naučiť aspoň trochu okolie presvedčiť o tom, že aj ja existujem
vyhodou je len to,ze je v rodine menej konfliktov.ak neurobim konflikt ja,tak nik iny.alebo oni so mnou.iba po 9 rokoch na intraku mi hovoria,ze nemozem niektore veci.viac si vsimaju,co robim,ako travim cas.nejde tam o vychovu.a to ma priserne obmedzuje.jedinacikovia to nemaju vobec lahke.
teraz si spomeniem na jednu spolužiačku, kt. je jedináčik...
tak jedna je dosť rozmaznaná (a tak trochu naivná a hlúpa , ale neviem, neberiem to ako následok "jedináčikovstva" myslím, že keby jej rodičia mali ďalšie dieťa bolo by rovnaké...
ale nemyslite si, ja ju nenenávidím (aj keď, keby ste ju poznali vy, možno by ste si z nej aj uťahovali slight_smile:
no proste, keď mi niekto povie, že je jedináčik, tak z toho nie som šokovaná, beriem to normálne
som jedinacik a tiez sa stotoznujem s niektorymi vecami co si napisal
napr. tiez nie som uplny extrovert, ale nie som ani introvert ... som nieco medzi tym
obcas nemam potrebu ist niekam s niekym a ostanem radsej doma... ale to su vacsinou len take chvilky a som dost individualistka v istych veciach
a este k teme: poznam jedno dievca, co je tiez jedinacik a ona je uplny introvert, povedala by som ze je to az chore v jej pripade, lebo ona sa vobec s nikym nebavi
a dalsi jedinacikova ktorych poznam su uplne fajn ludia, ktori nemaju ziadne "nasledky" z toho ze nemaju surodencov
ja by som tiez strasne chcela mat brata alebo sestru, ale tak ked to nevyslo bohuzial...