Opíš svoj najobľúbenejší obraz v domácnosti. Ak nemáš žiadny opíš najbližší obraz. Opisuj to čo tam vidíš ty a ako ho vnímaš nemusíš reálne opisovať čo tam je.
btw: plus obraz musí byť zavesený na stene a nesmie to byť tvoja fotka
je to môj obľúbený plagát s Audrey Hepburn, ktorý mám na stene v izbe... na plagáte je scénka z filmu Breakfast at Tiffany´s, keď Audrey stojí pred výkladom u Tiffanyho
najbližší som už zvesila v lete zo steny a tie na schodoch nevidím, ale je tam nejaký slovenský hrad určite ale na mojej stene alternovali váza so slnečnicami a madona s dieťaťom (obidva vyšívané starou mamou)
žena v bielych šatoch s košíkom plným kvetov na rozkvitnutej lúke so slameným klobúkom , otočená je chrbtom a niekam vystiera pravú ruku na ktorej je vidno, že je tmavšia...
pôsobí to na mňa príjemne a o tej ženskej si myslím, že to je nejaká kreolka na tých plantážach, čo bývali
Slnečnice, ktoré ma kedysi inšpirovali, nikdy sa nevzdávať a vždy všetko dotiahnuť do konca (kvôli histórii obrazu a spôsobu maľovania) teraz mi pripomínajú moju drahú lebo miluje slnečnice a ešte viac miluje žltú
Obývačke sme mali pred presúvaním nábytku štyri malé, max. 15x10 cm obrázkov s mierne pochmúrnym nádychom. Teraz sú zabité v stene za skriňou. A boli to brezy v rôznych ročných obdobiach. A.. už si ich ani neviem predstaviť, takže nemám čo k nim. Iné obrazy tu nemáme.
Taký kabát alebo čo akoby časť človeka a z neho vyteká vodopád a za ním je krajinka, krásny obraz ale v izbe mám len 2 hrozné - jedno je taká krajinka čo by som aj sama namaľovala a druhý to sú jablká na tanieri a pri nich citrón a hrnček.
nie je to obraz v mojej izbe, ani u mňa doma, ale je to obraz, okolo ktorého chodím takmer každý deň, pretože visí v univerzitnej galérii, a mám ho naozaj rada.
je to obraz dievčatka v boxerskom ringu. s nádherným detským zvedavým nebojácnym výrazom v tvári. veľmi rada sa naň pozerám.
je mi blízky v mnohých smeroch. najviac však asi v tom, od koho to je a koľko mi o ňom rozprával.
máme v byte asi 5 kusov puzzlových obrazov - ten najkrajší hrad/zámok v Nemecku (podobajúci sa na rokfort) , ďalší hrad, Machu pichu, New york a môj najoblubenejší v mojej izbe - asi 50 plechoviek v poličkách od výmyslu sveta (coca cola, 7up a pod., väčšinu nepoznám)
.. no este ze si napisal nie fotku tie mam hned pred nosom .. tak nad hlavou mam darcek , originalne namalovaneho anjela s gulatym nostekom (bratrankova praca na narodky ) na novinovom podklade, s tyrkysovo zltym kontastom maleho formatu s peknym venovanim vzadu zaramovany
V izbe mi visia dva moje obrazy. Jeden je geometrický, farebný (a je to moja posledná práca z bývalej vysokej školy) a potom taký obrovský, tiež môj, ale tento krát sa jedná a farebné machule (ktorý sa každému páči, neviem prečo)
Ale vzťah k nim mám, vlastná drina, vlastná radosť
Najbližší obraz v mojom azylovom dome mi visí priamo nad posteľou, je to primerane veľké (asi.. 75x60 cm?) plátno v pomerne tmavom drevenom ráme podloženom pásikom dreva svetlého (nie intarzia) s kaskádovitým profilovaním.
Zvláštne, že podpis maliara sa nenachádza v pravom spodnom rohu, ale v ľavom, neviem rozlúštiť meno, ale rok sa píše tuším sedemdesiaty prvý, ak prvé číslo nie je 7, možno to je 4.
Krajinomaľba. Komponovaná zrejme do zlatého rezu. Je jeseň. Viac než štvrtinu prislúchajúcu k pravému hornému rohu tvoria oranžovo-zeleno-hnedé koruny stromov, dvoch centrálnych vpredu, ktoré sú v miernej perspektíve a skupinka viacerých opodial. Sú skvelo namaľované, pretože vyzerajú ako stromy a civím na to už roky a stále to nemůžem pochopiť a rovnako to nedokážem zimitovať.
Na horizonte tvorí asi v polovici plátna základ pozadia línia bledomodrých-sivých hôr. Už niečo nasnežilo. Jeseň bude asi neskorá.
Spodný pás obrazu (asi tretina) tvorí mierne stúpajúca ľahlá tráva. Hraje odtieňami zelenej a oranžovej, trochu hnedej a bielej a tiež je sakramentsky autenticky stvárnená, hoci nie hyperrealistická. Vľavo z nej vyrastá (a smeruje horizontálne skoro do polovice obrazu) zbytok akejsi drevenej ohrady a ku koncu sa mierne bortí. Nejaké ďalšie nezávislé pokračovanie onej ohrady sa vlastne nachádza ešte aj pri skupinke stromov v pozadí.
Celá ohrada lemuje rybník. Nehrá v obraze ústrednú rolu, cez to však sa zdá byř celkom rozľahlým. Nevidím ho celý a vzadu vľavo sa v ňom znovu zrkadlí tretia skupinka stromov ešte viac v pozadí. Hladina je veľmi pokojná. Možno to bude pleso.
Medzi skupinkou stromov v pozadí vľavo za vodou zrkadliacich sa na hladine a skupinou stromov v pozadí vpravo pred ohradou stoja ešte trojica stromov rovnakého druhu, trochu separátne od oboch skupín.
Doteraz neviem o koho ide ci male dievca alebo staru prehnutu babku ktora sa blizi smerom k maliarovi z lavotocivej zakruty cez brezovu alej polna cesta sa zataca do lesa. Slnko zrejme zapada lebo tiene su velmi predlzene bude okolo siestej hodiny pocas jesene. obraz je jemne pochmurny no nie tak aby z neho isiel strach celkovo ma vzdy ukludnoval. zaveseny je v obyvacke a mame ho uz od dna kedy som si uvedomoval svet
@tobje Fuha, máš u mňa metál - som si povedala, že sa pokúsim napísať zas nejaký dlhý koment, čo si nikto neprečíta, lebo sa mu bude už od pohľadu zdať dlhý a tak to vlastne bude jedno a môžem zachádzať do podrobností a ľaľa - sám zakladateľ fóra svoje fórum neignoruje - i to je dnes cenná personálna internetová kvalita ). To nič, ja to raz možno zistím z iných zdrojov .
Ujujúj, ale to je preveľká škoda, že vravíš až teraz - pamätáš, ako som rozprávanie začala niečím s azylovým domom? Tak práve včera som ho už opustila.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
30 komentov
(ta velka krava z ikey
pôsobí to na mňa príjemne a o tej ženskej si myslím, že to je nejaká kreolka na tých plantážach, čo bývali
energiou z vesmíru sú chránené.
ich pôvod siaha až do pradávnych čias,
a ich sila obnovuje sa každým rokom zas
(čínsky horoskop z reštaurácie panda)
je to obraz dievčatka v boxerskom ringu. s nádherným detským zvedavým nebojácnym výrazom v tvári. veľmi rada sa naň pozerám.
je mi blízky v mnohých smeroch. najviac však asi v tom, od koho to je a koľko mi o ňom rozprával.
Ale vzťah k nim mám, vlastná drina, vlastná radosť
Zvláštne, že podpis maliara sa nenachádza v pravom spodnom rohu, ale v ľavom, neviem rozlúštiť meno, ale rok sa píše tuším sedemdesiaty prvý, ak prvé číslo nie je 7, možno to je 4.
Krajinomaľba. Komponovaná zrejme do zlatého rezu. Je jeseň. Viac než štvrtinu prislúchajúcu k pravému hornému rohu tvoria oranžovo-zeleno-hnedé koruny stromov, dvoch centrálnych vpredu, ktoré sú v miernej perspektíve a skupinka viacerých opodial. Sú skvelo namaľované, pretože vyzerajú ako stromy a civím na to už roky a stále to nemůžem pochopiť a rovnako to nedokážem zimitovať.
Na horizonte tvorí asi v polovici plátna základ pozadia línia bledomodrých-sivých hôr. Už niečo nasnežilo. Jeseň bude asi neskorá.
Spodný pás obrazu (asi tretina) tvorí mierne stúpajúca ľahlá tráva. Hraje odtieňami zelenej a oranžovej, trochu hnedej a bielej a tiež je sakramentsky autenticky stvárnená, hoci nie hyperrealistická. Vľavo z nej vyrastá (a smeruje horizontálne skoro do polovice obrazu) zbytok akejsi drevenej ohrady a ku koncu sa mierne bortí. Nejaké ďalšie nezávislé pokračovanie onej ohrady sa vlastne nachádza ešte aj pri skupinke stromov v pozadí.
Celá ohrada lemuje rybník. Nehrá v obraze ústrednú rolu, cez to však sa zdá byř celkom rozľahlým. Nevidím ho celý a vzadu vľavo sa v ňom znovu zrkadlí tretia skupinka stromov ešte viac v pozadí. Hladina je veľmi pokojná. Možno to bude pleso.
Medzi skupinkou stromov v pozadí vľavo za vodou zrkadliacich sa na hladine a skupinou stromov v pozadí vpravo pred ohradou stoja ešte trojica stromov rovnakého druhu, trochu separátne od oboch skupín.
Povieš mi, kto to namaľoval?
Ujujúj, ale to je preveľká škoda, že vravíš až teraz - pamätáš, ako som rozprávanie začala niečím s azylovým domom? Tak práve včera som ho už opustila.