Ahojte, nachadzam sa prave v takej situacii, ze proste neviem, ako sa pohnut dalej....rozisli sme sa s priatelom, a citim tak neskutocnu prazdnotu a samotu, ze som z toho uz zufala (je to mesiac, co sme sa rozisli)...nie som zrovna prilis spolocensky clov
ak sa stále cítiš nejak "naviazaná" na neho, tak odporúčam nechodiť na miesta kde ho môžeš stretnúť, nepozerať/vymazať staré smsky, skryť ho na fb a podobné veci, skôr sa dáš dokopy keď ho nebudeš vidieť všade. ďalšia vec, nájdi si niečo, na čo sa úplne sústredíš-škola, práca, proste nejaká aktivita a určite aj priatelia, choď von, stretávaj nových ľudí. a nakoniec, staraj sa o seba, rozvíjaj niečo v čom si dobrá, staraj sa o pokožku, o vlasy, možno zapracuj na sebavedomí, čo ja viem, rob hocičo čo chceš len niečo rob, čo ti ho zoberie z hlavy. ono to po určitom čase aj tak nejak samo odíde (a niekto nový príde)
nie je to vôbec hlúpy problém. niektorí ľudia, čo to nezažili, ti môžu hocijako mudrovať..ak by si bola spoločenská, tak viac času tráviť s priateľmi..ale keď ako píšeš, veľmi nie si, tak skús psychológa. stačí 1 pokec a budeš vedieť aspoň, či ti to pomohlo alebo nie. na každého to má iný vplyv.
@lampasik najvyšší čas využiť túto príležitosť a začať sa učiť samostanosti - byť spokojná sama so sebou, vedieť si spraviť program sama, vedieť nájsť spokojnosť v sebe samej...
som taky isty, zijem v jebnutom meste plnom jebnutych ludi a nechcem mat s nimi nic spolocne. je vela veci, co sa daju robit, podla mna i tu si mozes najst par dobrych kamosov. co sa tyka reality... mozno so spoluziakmi daco zorganizuj
jaj, nevšimla som si že nie si veľmi spoločenský človek a toto, ale zase, to nie som ani ja (resp. si to možno nahováram), nejakých dobrých kamarátov zase mám a keď som s nimi, tak mi je vždy o 100 % lepšie, nech sa už cítim predtým akokoľvek. takže naozaj si myslím, že správni ľudia môžu byť riešením
@majusssska praveze az tak na neho naviazana nie som, len proste, zrazu koniec a ja zistim, ze som sama...snazim sa hladat si aj aktivity, ale je to stale malo a ako aj ty, aj ja si myslim, ze spravni ludia okolo mna su najlepsie riesenie a to je prave ten problem, nejak nemozem najst tych spravnych ludi...a dakujem za rady
@centaurea na psychologa to zas nie je, az tak zle na tom nie som, ale je pravda, ze postradam niekoho na pokec a niekoho s kym by som si vysla von a tak, to je asi moj hlavny problem ...ale dakujem za radu
@lampasik som v podstate podobne na tom ale nie po rozchode a naučil som sa žiť medzi ľuďmi, nájdi si koníčka, ja mám taký čo ma zamestnáva až až proste zabaviť sa, hľadať niekoho iného a nelámať si s tým hlavu, život je príliš pekný na to aby sme sa trápili a pre trápenie ti môžu újsť tie najkrajšie veci
@antifunebracka mne ide prave o tu realitu...so spoluziakmi obcas nieco zorganizujeme, ale aj to je take, lebo oni vsetci byvaju na intraku a ja dochadzam, ale asi by som v tomto mohla byt trochu aktivnejsia...dakujem
@lampasik ja len že ... aj ja som sa cítila rovnako chce to aj nejaký čas, niekomu stačí mesiac, niekomu nie. tak teda by som sa na tvojom najprv sústredila na seba a naozaj ísť von a nebyť tam ako kôpka nešťastia, cez ľudí sa najlepšie spoznávajú tí noví a tým je väčšia šanca, že postupne nájdeš tých, s ktorými si fakt sadneš. nefixovať sa na svoju izbu, na internet, na telku, ale ísť von, aj keď sama, aj prechádzka vie zdvihnúť náladu.
no, ja som si zvykol a docela mi to vyhovuje (malokedy sa nudim a zriedkavo som osamely i ked som sam). a raz za cas ma niekto niekam vytiahne/dotlaci a to mi bohato staci
poznám, veľmi dobre poznám...neporadím ti ako zo seba spraviť spoločenskejšieho človeka, ale ak ti nevadí i tá nespoločenskoť súhlasím s @whisper -om - nauč sa žiť sama so sebou a vyrovnaj sa s tým ako sa veci majú...bude to chcieť istý čas, ale ten pokoj, ktorý hľadáš, nájdeš iba keď sa naučíš týmto veciam. Nik iný okrem teba samej ti k tomu nepomôže. Je to práca s vlastnými myšlienkami... mne to veľmi pomohlo....
ako hovorila majussska, nájdi si niečo, na čo sa úplne naplno sústredíš.. napr. si povedz že si zlepšíš postavu, tak si nájdeš trénera a budeš chodiť do fitka, alebo si prerobíš nádherne izbu, pokupuj si časopisy o bývaní, sleduj bytové doplnky, vyrábaj atď.. alebo začni šiť, vyrábať náušnice, niečo zbierať, alebo začni za niečo bojovať.. povedz si, že na každý kôš v okruhu 20 km nalepíš nejakú eko nálepku (to bol príklad .. alebo cestuj, choď len tak hocikam, kam ti padne prst na mapu, stačia nejaké slovenské mestá..alebo vystrihuj, pri tom ja zabudnem na všetko zoberiem si obrovskú hŕbu časopisov a poviem si, že vystrihnem všetky zvieratá, tak ich povystrihujem a potom lepím na papier proste hocičooo čo ti napadne a sústreď sa na to
najst si nejake hoby ... zahradku, korcule, blbaciny, prechadzky, fotenie, zbieranie kamienkov ... to je fuk, nieco cim sa clovek dokaze zamestnat, co ho bude bavit ... napr. u mna to funguje
začni sa venovať novým veciam, niečomu čo si trebárs dávnejšie už chcela skúsiť ale nebol na to čas ... šport, knihy, hudba, to je jedno keď vyplníš voľný čas, nebudeš mať priestor na uvažovanie nad minulosťou a nové veci prídu automaticky samé
Podľa mňa "klin sa klinom vybíja" je úplne najhoršia rada Skús nájsť niečo, čo ťa baví a pre čo sa nadchneš a venovať sa tomu naplno, to ti pomôže odreagovať sa plus ako bonus môžeš mať dobrý pocit, že robíš niečo zmysluplné, prospešné, alebo len skrátka, že sa rozvíjaš
Zivot ide dalej. Skoncilo to. Ak to skoncilo normalne...chod dalej. Neobracaj sa. Citis sa nenaplnena a osamela...Pochop ze nikto ta nespravi stastnou...to musis ty sama. Najdi svoj ciel, zmysel. A potom pride to ostatne.
@lampasik ja s tym spoločenskym životom som na tom da sa povedat na rovnakej urovni ako ty. tiež si neviem vytvorit okruh priatelov s ktorimi by som šiel niekam a zabudnut na starosti. ale mam niektore koničky ktore mi pomahaju nejako vyregulovat tie prazdne miesta v tom živote,napriklas tvorim hudbu na klavesoch. to zaberie dost času ked ma kopne muza potom mam fotoaparat zrkadlovku s ktorim rad experimentujem a lubim detajly na ktore sa treba sustredit pri foteni napriklad hmyz ked fotim tak je to zabavne aj chce to trpezlivot ale prave vtedy zabudnem uplne na svet mimo a mam aj bicykel ktory ma aj meno Erik a je mojim da sa povedat vernim kamošom chodi tam kde ja a občas sa najde aj udalost kde som medzi ludmi ale to je len zriedka a to mi bohato stači
a čo sa tyka sklamanej lasky, je pravda že trvalo dlhšie kym som sa s toho uplne dostal. je to hnusny pocit, proste tie myšlienky sa uplne nedaju vymazat ,ale spravil som podstatne veci,jasne že som vymazal všetky kontakty na byvalu lasku, no pomohli mi aj tich zopar zalub ktore mam,ktore ma bavia. teraz mam už novu znamost, ktorej sa venujem, a myslim že pri nej zabudnem uplne na ten nevydareny vztah
ja mam tento pocit uz 4 roky a uz len cakam kedy sa dostanem k nejakym drogam, zatial len na alkohole a cigaretach ale zacina mi byt malo.Ries to rychlo, mne sa ti znechutili ludia, normalne mi je neprijemne rozpravat sa s nimi mimo take hlbsie rozhovory tie mam rad...vsetci riesia picoviny a na to aby som dokazal o takych veciach hovorit si musim riadne vypit...
tiez mam taky pocit, nerozisla som sa uz len to by mi chybalo, chlapa nechcem , s novymi znamostami sme podobne na tom, som chcela neche vies ze si neni sama, nestretvam spravcnych ludi tiez a potrebujem vypadnut z domu som zistila, takze urcite nejaku zmenu , mozno zacni citat , prejdi sa daleko , bezcielne , ..uroc nieco spontanne, obnov stare kontakty ked tak, alebo objavis nejaku tvorivú stránku
poznám to, ono to časom prejde, daj tomu ešte dva mesiace a bude to lepšie a skús si nájsť nejakú aktivitu, pri ktorej zabudneš na problémy......ja som v mojej samote napísala 400 stranovú knihu a potom mi bolo sakramentky dobre na duši
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
Popr. si píšem s niekym.
@lampasik najvyšší čas využiť túto príležitosť a začať sa učiť samostanosti - byť spokojná sama so sebou, vedieť si spraviť program sama, vedieť nájsť spokojnosť v sebe samej...
a inak len musíš brať život pozitívne a isto si niekedy chcela niečo robiť(nejaký tajný sen), tak si ho splň
ja mam tento pocit uz 4 roky a uz len cakam kedy sa dostanem k nejakym drogam, zatial len na alkohole a cigaretach ale zacina mi byt malo.Ries to rychlo, mne sa ti znechutili ludia, normalne mi je neprijemne rozpravat sa s nimi mimo take hlbsie rozhovory tie mam rad...vsetci riesia picoviny a na to aby som dokazal o takych veciach hovorit si musim riadne vypit...