Na www.spovednica.sk/ som čítala smutnú spoveď, "Ako povedat rodine, ze umriem". Ako by ste sa vy zachovali keby vam lekári oznámia ze vam ostáva pol roka zivota? Povedali by ste to svojim blízkym alebo skor nie, lebo by ste nechceli vidiet, ako sa kvoli
Ja by som asi bola prvých pár dní do seba zahladená a rozmýšlala by som prečo.Ani by ma to neprekvapilo, pretože v mojej rodine je velmi vela rakoviny a neprekvapilo by ma, že by som napr. to dostala aj ja.No myslím, že by som to nevydržala a povedala to takým ludom, na ktorých mi naozaj záleží a pripravila ich na tu bolesť...
do skoly by som furt chodila, nevykaslala a na to lebo vela krat povedia ze ti ostava xy casu a nakoniec aj 20 rokov porad zijes ale urcite by som si viac uzivala, a snazila sa dosiahnut v zivote vsetko co som chcela..
Určite by som si to nejak zrežiroval ale zakial by som sa vladal na nohach udržať tak by som otom moc nevyprával - zmenil by sa moj rebríček hodnôt a aj do kostola by som išiel mrknuť po storokoch
ja by som robila veci, ktoré som furt chcela urobiť... a asi tak nejako 2 týždne pred smrťou by som im to povedala, aby mi stihli kúpiť pixlu a objednať do krematoria
hm...dlho by som asi nikomu nič nepovedala, aby ma nezačali ľutovať a podobne... do školy by som chodila stále, lebo veď v škole sa dá užiť naviac zábavy a po škole by som sa venovala všetkému čo som doteraz nestihla.. cestovanie a podobne... a určite by som si užívala každú chvíľu
no myslím, že naši by si to určite všimli, že niečo nie je v poriadku. a iste by som to ľahšie zvládala aj ja, aj oni by sa na to pripravili... školu by som asi nenechala, doma by som sa zbláznila, ale asi by som si dopriala nejaké veci, ktoré teraz nie sú také dôležité, niečo, čo chcem raz zažiť a pod.
no ak by som mala toho pol roka stráviť na lôžku, tak neviem neviem...:p radšej na to nemyslieť
@7 hej, za pol roka by si stihla doštudovať aj cestovať
Určite by som to nikomu nepovedal, načo pridávať trápenia. Možno akurát nejakému psychológovi by som sa vyrozprával, určite by som to potreboval Robil by som v základe všetko ako doteraz, aj keď asi by som viacej času trávil z ľudmi, vonku, plnil si to čo som si plniť chcel a hlavne nikdy si nepripustil to že skutočne zomriem tak ako mi vraveli doktori. Tí sa často mýlia, je neskutočne veľa prípadov kedy človeku povedali že bude žiť 3 mesiace a žil 5 rokov, viď môj ujo.
Aj keď je otázne či by sa to dalo utajiť keďže to nie je tak že si kráčaš po ulici a zrazu ťa vystrie. Reálnejšie je žo zomrieš postupne v bolestiach na nemocničnom lôžku...
oni by to vedeli aj bezomna, kedze mam len 14 a lekar by ich informoval..a kedze zatial takato situacia nenastala povazujem zbytocne uvahy na temu keby bolo keby.. tot vsio
urcite by som to rodine a kamaratom povedala oni by to spravili tiez keby sa im to stalo, a ja som sa aj bala ze sa nedozijem ani 18 a som tu sice neviem nakolko este
Tak v prvom rade by som sa vykaslal UPLNE na VSETKO a uzival si cas, co mi ostava. Trebars by som siel aj rovno do Finska aby som videl este naposledy (a preco nie aj viackrat)koncert mojej oblubenej skupiny, osobne by som zasiel za dievcatom, ktore sa mi paci, niekam by som ju pozval a neviem... neviem si to poriadne predstavit, ale kazdopadne by som si poriadne uzival tych par chvil, co by mi ostavalo. Ale rodine by som to asi nehovoril... Rodina su jedini ludia, co maju MNA este ako tak radi, tak preco ich trapit...
Bojoval by som s tým do poslednej chvíle. A všetok zvyšný čas by som chcel naplniť láskou. A či by som im to oznámil? Áno, lebo sa snažím byť úprimným človekom...
no mame by som to povedala asi az ku koncu keby som citila ze uz vela casu nemam..samozrejme aj blizkej rodine..kamaratom by som to povedala hned cela by som aby si to uzivali so mnou a cela by som travit posledne dni v ich spolocnosti..
a na skolu by som sa vyjebala aj na povinnosti..plnila by som si sny vsetky co by sli..nechcem zomret na pristrojoch ale dakde v prirode cize volba jasna..
fuha ,toto je strasna tazka otazka ,nad tym som sa nikdy nejak extra nezamyslala ...ale samozrejme ,ze by som to povedala nsim ,resp.by to na mne zbadali ,pretoze na mojej tvari by to bolo zrejme,ze sa nieco deje ,ja nedokazem sa pretvarovat.A urcite by som sa na vsetko vykaslala ,na skolu a vsetko ostatne ,a len by som si tie mesiace uzivala spolu s rodinkou ,a priatelmi .,ako najviac by sa dalo ..
...teraz si myslím, že ba sa mi uľavilo. Ale keby to bolo naozaj tak neviem. No, určite by som nemala chuť cestovať. Skôr by som si všetko zariadila, aby nezostala po mne spúšť. A možno by mi nebolo nič ľúto...neviem,,neriešim. Smrť si aj tak vyberá sama.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
ci by som to povedala blizkym, to vazne neviem..
Určite by som nežil normálnym životom, vysral by som sa na všetko a začal robiť to čo som chcel.
no ak by som mala toho pol roka stráviť na lôžku, tak neviem neviem...:p radšej na to nemyslieť
Určite by som to nikomu nepovedal, načo pridávať trápenia. Možno akurát nejakému psychológovi by som sa vyrozprával, určite by som to potreboval Robil by som v základe všetko ako doteraz, aj keď asi by som viacej času trávil z ľudmi, vonku, plnil si to čo som si plniť chcel a hlavne nikdy si nepripustil to že skutočne zomriem tak ako mi vraveli doktori. Tí sa často mýlia, je neskutočne veľa prípadov kedy človeku povedali že bude žiť 3 mesiace a žil 5 rokov, viď môj ujo.
Aj keď je otázne či by sa to dalo utajiť keďže to nie je tak že si kráčaš po ulici a zrazu ťa vystrie. Reálnejšie je žo zomrieš postupne v bolestiach na nemocničnom lôžku...
Si to zase netreba predstavovať že sa budete citiť tak jak teraz, keď mate vyložené nohy za PC
a na skolu by som sa vyjebala aj na povinnosti..plnila by som si sny vsetky co by sli..nechcem zomret na pristrojoch ale dakde v prirode cize volba jasna..