Správate a prejavujete sa rovnako pred kolegami v práci/spolužiakmi v škole ako v súkromí s rodinou alebo kamošmi? Myslím napríklad či ste rovnako ukecaní všade alebo sa medzi kolegami prejavujete menej atď ...
V škole medzi spolužiakmi/ v kolektíve som sa do konverzácií veľmi nezapájal. Ak sa ma priamo niekto niečo nespýtal, tak som bol vždy ticho a ak som sa aj ozval, tak len v minimálnych prípadoch. Zato doma niekedy nedokážem zavrieť hubu, aj v prípadoch, keď ma o to prosia
neviem byt ku každému človeku alebo skupine rovnaký pretože ku každému človeku cítim niečo iné.. pri niekom viem byť viac sam sebou, pri niekom viem že môžem hovorit len to čo chce počuť atď..čiže nie,nedá sa to byť taký pred každým
To zalezi od konkretnej osoby. S kolegom, s ktorym robim na jednej pobocke sa dokazeme porozpravat, ale len o firemnych veciach. Dalo by sa povedat, ze nie sme kamarati. Ale su pobocky, s ktorymi debatujeme aj o sukromnych veciach, navstevujeme sa atd. A su aj taki, s ktorymi si nemam absolutne co povedat. To iste sa tyka aj rodiny.
Nie veru, v robote a medzi cudzími ľuďmi aj v škole ešte som sa prejavoval menej ako doma ...bolo to tak vždy ...zrejme to súvisí s mojou nedostatočnou otvorenosťou a hanblivosťou pred cudzími ľuďmi, s ktorými som neprežil veľa chvíľ v mojom živote a teda ich nie tak dobre poznám, aby som si mohol dovoliť niečo viac..
Snažím si dávať pred cudzími ľuďmi pozor čo poviem ...nikdy človek nevie kto je aký, a samozrejme nehovorím všetko o mojom živote každému, ani kamarátom
robota je robota a ludia v nej nejsu moji kamarati ale kolegovia. separujem to. ja som v robote moc vazny a pokusam sa nesplyvat s firmou nakolko to neni moj zivot ale robota
v práci nakecám toho veľa, ale len pred kolegami, ktorí zdieľajú moje názory, pri jednej z mojich nadriadených som rozklepaná, lebo jej vadia aj obyčajné vtipy z akademickej sféry, všetko berie príliš vážne.... z rodiny len s rodičmi, s ďalšími členmi som málo komunikatívna a niektorí, čo majú tendenciu džubať za názor, vedia o mne menej než hocikto random pridaný na FB pred 10 rokmi, no skrátka nezaslúžia si
Určite nie moja rodina sú moji najbližší, ľudia, ktorým otvorím srdce a pustím ich do najhorších vecí , čo sa dejú. ľudia, pri ktorých viem plakať a smiať sa na plné hrdlo.
Moji spolužiaci sú spolužiaci. Držím si odstup, snažím sa tváriť, že dačo hovorím, ale nepúšťam si ich k srdcu, k súkromiu, k veciam, ktoré by mi mohli ublížiť atď. proste je to viac celé "navonok" lebo sa musí
kamoši sú osobitá kategória. Mám asi 5-10 ľudí, s ktorými to mám ako s rodinou, zbytok sa podobá tomu v škole
U mňa nerobí rozdiel prostredie, v ktorom som. Rozdiel robí iba to, či ľuďom rozumiem, alebo nie. (Trochu slabšie počujem a napríklad v triede je nás málo a sedíme od seba ďaleko, takže polovicu času nemám šajnu, o čom spolužiaci cez prestávky kecajú. Keď ale šajnu mám, tak sa zapájam.)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Moji spolužiaci sú spolužiaci. Držím si odstup, snažím sa tváriť, že dačo hovorím, ale nepúšťam si ich k srdcu, k súkromiu, k veciam, ktoré by mi mohli ublížiť atď. proste je to viac celé "navonok" lebo sa musí
kamoši sú osobitá kategória. Mám asi 5-10 ľudí, s ktorými to mám ako s rodinou, zbytok sa podobá tomu v škole