No a napisem samozrejme aj ja, kedze ich velmi chcem, a pritom som tuto tuzbu mat vlastne deti nadobudla az v poslednych cca 2 rokoch A teraz je dost silna.
1. Prvy dovod je asi cisto nejaky biologicko chemicko hormonalny, proste citim tu tuzbu vo vnutri, je to taky pocit skoro podobny laske, ale k niekomu kto este neexistuje Ked vidim cudzie male babatko, hrozne ma dojima predstava ze by som mala take tiez, ale bolo by fakt vytvorene zo mna a niekoho koho (snad) milujem.
2. Rada sa staram o druhych, rada ludi obdarovavam atd, myslim ze je to s tym spojene, a rada robim veci ktore su typicke pre matku deti -> milujem pecenie, varenie, rada sa staram o domacnost, upratujem, atd. Nemam problem s typickym rozdelenim muzskych a zenskych roli v rodine, tj. ja varim, peciem, upratujem, muz meni ziarovky a plati mi vecere a dovolenky. Vyhovuje mi to tak.
3. Nechce sa mi chodit do roboty - napriek tomu ze som asi jeden z pracovne najstastnejsich ludi na svete , praca ma teraz bavi atd.. sa mi tam nechce navzdy chodit Ovela viac sa mi paci predstava ze by som mala 3 a viac deti a mojou primarnou "pracou" by bola starostlivost o ne, o domacnost, atd. Vo volnom case samozrejme konicky a tak dalej, ale namiesto chodenia do prace by som sa jednoducho naplno venovala velkej rodine, domu a hacikovi. Viem ze je to klise, ale pre mna je to idealna predstava
4. Bojim sa staroby, smrti a starnutia celkovo, a myslim ze deti a vnucata su nieco co vtedy cloveka naplna, "drzi pri zivote" a robi ho stastnym. Neviem si predstavit, ze by som bola na dochodku a nemala nikoho, to ma fakt desi.
5. Pride mi super moct si vypestovat vlastneho cloveka Vychovavat ho, formovat jeho nazory, pozorovat ako rastie. Pride mi to ako slusna zabava na vela rokov a mam pocit, ze zivot bez deti by ma po par rokoch zacal hrozne nudit. Mozno je to tym ze uz teraz mi je proste dobre a fajn a nic take mi nechyba, ze ako keby uz necakam kym sa budem mat dobre ale uz sa nejaku dobu dobre a stastne mam. A teda sa nebojim ze by som kvoli detom o nieco prisla a nemohla tak najst to stastie ze ked ho uz mam, deti mozu ten zivot iba obohatit a spravit ho este krajsim.
inak ja som bola vzdy taka, ze nechcem deti a ze nevedela by som sa o nich postarat, ale odkedy sme sa o tom s Adamom bavili, a on mi povedal, ze chce mat tri deti, tak ja si to normalne viem predstavit a tiez ma strasne bavi piect a viem si predstavit ako by som napr. v sobotu upiekla kolac, sli by sme niekam na vylet do hor, alebo vencit nasho psa spolocne a akoze teraz mi to uplne vyhovuje, ako zijem, ale keby prislo nieco neplanovane /stat sa moze hocico/, tak viem, ze by sme to nejak zvladli
a odkedy som ho videla ako sa hra s dcerou svojho brata, tak ho mam este viac rada, a podla mna by bol skvely otec, ktory by pozeral s detmi videa o stavbe mostov a o tom, preco sa opice drzia na stromoch chvostom
Chcela by som mať deti pretože v nich do veľkej miery vidím zmysel života. Budovanie často krát nezmyselnej kariery či zhromažďovanie majetkov mi príde ako zbytočné. Tvoje dieťa je to čo tu po tebe zostane... Chcela by som aby sa vďaka mne/nám narodila malá osôbka, ktorá by bola šťastná a vďačná, že dostala šancu.
Najskôr 5, ale až potom, ako budem hodnotnou ľudskou bytosťou sám a budem mať čo tomu človiečikovi odovzdať. Najskôr sa na to necítim, aj napriek tomu, že ma ma deťúrence milujú Asi by som mal najskôr robiť v škôlke
Chcem tu po sebe nieco nechat (nieco ine nez par vedeckych clankov, co za svoj zivot snad vyprodukujem, pri najlepsom nejaky ten patent ) a desi ma predstava ze tu uz raz nebudu moji rodicia a zostanem sama...tak preto.
Ale urcite to nie je ziaden primarny drive v mojom zivote, milujem pracu a svoj volny cas, zatial ma predstava mat dati docela desi. Ale raz ich asi snad chcem.
Lebo je pre mňa úplne krásna predstava priniesť na svet/vychovať nového človiečika, venovať sa mu, mať rodinu...
A osobne mám v sebe super pocit vždy, keď ma objíme malé dieťa, môžem sa s ním hrať, prípadne mu čítať. (Hlavne pri knihách sa mi často stáva, že si prezerám knižky pre deti a vyberám si, z akých by som raz chcela čítať mojim deťom )
-chcem sa s mojim drahým realizovať v tejto oblasti, vidím v tom zmysel života, je prirodzené chcieť zachovať rod, osobne nechápem keď to niekto nechce, možno mu treba len dozrieť a možno je ešte sám decko, ale ak má pocit aj napr. po 30, že by sa nevedel správať k deťom, nech ich fakt radšej nemá
-chcem niečo po sebe zanechať, len kariéra a prachy nestačia a
keď už kariéra, tak vzhľadom na to, čo robím a čo chcem robiť, budem v nej úspešnejšia len a len vďaka deťom, dodá mi to ľudského citu, budem sa vedieť porozprávať naozaj s každým, keď budem šťastná doma a nie osamelá troska a suchárka, som človek, ktorý nevie oddeliť prácu od súkromia a kebyže žijem sama a bez detí, všetci by tú nepríjemnú osobu odhalili, lebo len šťastný dokáže šíriť šťastie ďalej
-chcem sa o niekoho starať, niekoho učiť nové veci, chcem vychovávať
páči sa mi tá predstava, že môžem vďaka svojmu prístupu a svojim výchovným metódam zlepšiť niekomu život, svojim dám aj to, čo sa mne nedostalo a tak verím, že budú aj psychicky a fyzicky zdravšie, nezakomplexované, konečne z nich vyrastie normálna generácia
-chcem prevziať zodpovednosť, chcem byť ja tá čo rozhoduje (samozrejme aj s mužom) nebaví ma byť dlhodobo v roli decka (som jedináčik) a chcem aj dokázať našim, že mám na to, ubíjalo by ma byť stále najmladší člen rodiny
-chcem aj veľa veľa cestovať a také rodinné dovolenky, výlety sú úplne super, nwm si predstaviť, že by som niekde išla sama
-samota ma desí a netuším, kde by som skončila na dôchodku, ale keďže by som bez deti bola frustrovaná, moje šance dožitia sa dôchodku by sa znížili nakoľko som psychosomatik
-ako som už uviedla,som jedináčik a stále rozmýšľam, kto by v tomto prípade po mne dedil, nemám ani šajnu
-a na záver, všetci hovoria, že by som bola super matka, navyše som Majka, my to máme v popise mena a ten popis sedí môj cieľ je poraziť svoju bezdetnosť do 30-ky, také 3 deti napríklad, noo len musí byť s kým
noo a inak v skrátke, to čo povedala @h8u
chcem mať rodinu, myslené tak že vytvoriť ju .. predať svoje gény ďalej a vytvoriť život zo mňa a zo ženy ku ktorej by som cítil hlboký cit mi príde ako niečo magické a velmi pekné .. navyše by som rád vychoval moje dieťa a naučil ho to čo som sa naučil ja - prípadne sa naučil niečo aj od neho .. a zdielal puto s ním a celkovo s rodinou.. príde mi to zmysluplnejšie a krajšie ako len prežívať osamote svoj vlastný život deň za dňom .. vytvoriť život mi príde krásne .. ale veľmi sa toho aj bojím, tej predstavy
Birzd smrdí ale mne sa nechce písať diplomka a mám rada fóra o deťoch...
Takže chcem mať deti lebo v tom vidím šťastie, lebo ma teší predstava rodinného života, predstava že chodíme s deťmi na hory, do lesa, k moru, po pamiatkach, múzeach, na šialené roller-coastery, hráme doma spoločenské hry, učíme sa spolu, rozprávame sa o svete, že tam môžem byť keď budú potrebovať objať, chápať, zalepiť kolonu, nanútiť sveter... Že budem mať pred očami to formovanie osobnosti a budem môcť prispieť svojou výchovou. Teším sa na chvíle, kedy sa stretneme so zvyškom rodiny, s inými rodinami s malými deťmi a deti sa budú hrať (a my budeme mať chvíľu pokoj).
A z toho vlastne vyplýva, že ani deti neberiem ako nejake obmedzovanie slobody. Všetko podstatné s deťmi robiť ide. To málo čo nejde budem robiť, keď deti budú na prázdninach u babky.
Tak toto.
A obecne ma nebaví piecť, upratovať, starať sa o random ľudí a vôbec nemám rada cudzie deti. Ale som presvedčená, že s moou rodinou to pôjde. Lebo aj teraz to ide.
A na margo argumentov vo fôre prečo nie, tak ja myslím, že mám dobrý genetický fond a bolo by pekné ho šíriť ďalej.
Ja sa tu vyjadrim (pretoze mam robit milion veci do skoly a musim namiesto toho byt na birdzi) aj ked skôr deti nechcem,ALE
Niesom clovek ktory by vseobecne neznasal deti, niektore su uplne super a ked som napriklad minule bola vonku s kamoskou a jej sestrou ktora ma cca 7 rokov myslim, bolo mi s nou super lebo sme boli ako take kamky
a napriklad existovat s takymto väcsim clovekom by sa mi pacilo ovela viac ako obskakovat 24/7 tvora, ktory sa pocikava a nevie nic sam, neda sa s nim porozpravat a podobne. Cize si viem predstavit napriklad adoptovat si nejakeho väcsieho cloveka 5+ v pripade ze by sme si sadli a plus by som spravila dobru vec
Ale akoze predstava rodenia deti a starat sa o novorodencov cisto kvoli tuzbe zalozenia vlastnej rodiny, ktora musi mat silou mocou moje DNA ma nelaka ani nikdy nelakala, na druhej strane byt s detmi, ucit ich nieco/robit s nimi nieco kreativne je vec ktora by ma bavila lebo mam rada ako deti rozmyslaju a je to niekedy prijemna zmena byt s nimi. Cize z toho mi teraz vychadza ze by som radsej bola ucitelka v zuske ako matka deti, lol nevadi.
Cize neviem ci som tu mala pisat alebo nie, ale aspon som si dala 5 minutovu pauzu od prace
Lebo môj frajer je super človek, takže chcem mať jeho malú detskú verziu
A od veku tých cca 4-5 rokov považujem dieťa za plnohodnotnú osobnosť so svojím vlastným pohľadom na svet, ktorý vie hlavne v detskom veku veľmi úprimne vyjadriť.
A fascinuje ma, ako z ničím nevynikajúceho bábätka (všetky sú podľa mňa rovnaké ) sa postupne stáva jedinečná bytosť, odlišná od ostatných - výzorom, povahou, záľubami...
mna zatial predstava mat deti desi. citim sa dost mlado, nedavno som skoncila skolu iba a potrebujem este vela veci stihnut
ale v posl.rokoch ako sa sestram narodili deti, tak citim, ze raz budem chciet jedno- dve. lebo su zlatucke a nunave
v mojom pripade vsak necitim potrebu zanechat tu nieco po sebe alebo posunut geneticky kod, ale skor vychovat skveleho cloveka, ktory by pokracoval v procese robenia sveta lepsim miestom
Nemám nejakú extrémnu biologickú potrebu mať deti. Akože nič také, že "cítim, že musím mať deti". Ide skôr o pragmaticko racionálne dôvody.
Za prvé si myslím, že je to v poriadku z pohľadu zachovania pokolenia, rodu a tak.
Za druhé tu po mne asi nič iné neostane. Ak teda nenapíšem knihu...
Za tretie si naozaj myslím, že spolu so ženou máme skvelé gény a naše deti budú fantastickí, krásni géniovia. Bez srandy.
Za štvrté: deti má kadejaký debil a vôbec nepremýšľa, ako sa o nich postarať a svet je zaplnený debilnými deťmi debilov. Takže si myslím, že je potrebné, aby vzdelaní, inteligentní ľudia mali deti. Apelujem na celý Birdz, pretože tu je to samý génius.
Za piate niečo, čo napísala H8u, že mi príde fascinujúce sa starať a vychovať človeka.
Milujem svojich rodicov aj surodencov. Zboznujem ich najviac ako viem a velmi velmi by som chcela dopriat ten pocit rodiny aky mam ja aj svojim detom.. Chcela by som byt mamou aku mam ja a asi aj zazivat bezne veci, ktore zazivaju matky. Mozno ked dieta donesie prvu poznamku alebo ked ja budem strapnovat niekde svoje dieta aktualne v puberte, na tom by som sa vedela pobavit D ale hlavne, vsetko by som robila s tou obrovskou laskou, ktoru dali mne rodicia a surodenci.♥
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
1. Prvy dovod je asi cisto nejaky biologicko chemicko hormonalny, proste citim tu tuzbu vo vnutri, je to taky pocit skoro podobny laske, ale k niekomu kto este neexistuje Ked vidim cudzie male babatko, hrozne ma dojima predstava ze by som mala take tiez, ale bolo by fakt vytvorene zo mna a niekoho koho (snad) milujem.
2. Rada sa staram o druhych, rada ludi obdarovavam atd, myslim ze je to s tym spojene, a rada robim veci ktore su typicke pre matku deti -> milujem pecenie, varenie, rada sa staram o domacnost, upratujem, atd. Nemam problem s typickym rozdelenim muzskych a zenskych roli v rodine, tj. ja varim, peciem, upratujem, muz meni ziarovky a plati mi vecere a dovolenky. Vyhovuje mi to tak.
3. Nechce sa mi chodit do roboty - napriek tomu ze som asi jeden z pracovne najstastnejsich ludi na svete , praca ma teraz bavi atd.. sa mi tam nechce navzdy chodit Ovela viac sa mi paci predstava ze by som mala 3 a viac deti a mojou primarnou "pracou" by bola starostlivost o ne, o domacnost, atd. Vo volnom case samozrejme konicky a tak dalej, ale namiesto chodenia do prace by som sa jednoducho naplno venovala velkej rodine, domu a hacikovi. Viem ze je to klise, ale pre mna je to idealna predstava
4. Bojim sa staroby, smrti a starnutia celkovo, a myslim ze deti a vnucata su nieco co vtedy cloveka naplna, "drzi pri zivote" a robi ho stastnym. Neviem si predstavit, ze by som bola na dochodku a nemala nikoho, to ma fakt desi.
5. Pride mi super moct si vypestovat vlastneho cloveka Vychovavat ho, formovat jeho nazory, pozorovat ako rastie. Pride mi to ako slusna zabava na vela rokov a mam pocit, ze zivot bez deti by ma po par rokoch zacal hrozne nudit. Mozno je to tym ze uz teraz mi je proste dobre a fajn a nic take mi nechyba, ze ako keby uz necakam kym sa budem mat dobre ale uz sa nejaku dobu dobre a stastne mam. A teda sa nebojim ze by som kvoli detom o nieco prisla a nemohla tak najst to stastie ze ked ho uz mam, deti mozu ten zivot iba obohatit a spravit ho este krajsim.
ked deti ,tak treba penaze a vzdat sa 85% veci ktore sa daju robit bez nich
Ale urcite to nie je ziaden primarny drive v mojom zivote, milujem pracu a svoj volny cas, zatial ma predstava mat dati docela desi. Ale raz ich asi snad chcem.
A osobne mám v sebe super pocit vždy, keď ma objíme malé dieťa, môžem sa s ním hrať, prípadne mu čítať. (Hlavne pri knihách sa mi často stáva, že si prezerám knižky pre deti a vyberám si, z akých by som raz chcela čítať mojim deťom )
-chcem niečo po sebe zanechať, len kariéra a prachy nestačia a
keď už kariéra, tak vzhľadom na to, čo robím a čo chcem robiť, budem v nej úspešnejšia len a len vďaka deťom, dodá mi to ľudského citu, budem sa vedieť porozprávať naozaj s každým, keď budem šťastná doma a nie osamelá troska a suchárka, som človek, ktorý nevie oddeliť prácu od súkromia a kebyže žijem sama a bez detí, všetci by tú nepríjemnú osobu odhalili, lebo len šťastný dokáže šíriť šťastie ďalej
-chcem sa o niekoho starať, niekoho učiť nové veci, chcem vychovávať
páči sa mi tá predstava, že môžem vďaka svojmu prístupu a svojim výchovným metódam zlepšiť niekomu život, svojim dám aj to, čo sa mne nedostalo a tak verím, že budú aj psychicky a fyzicky zdravšie, nezakomplexované, konečne z nich vyrastie normálna generácia
-chcem prevziať zodpovednosť, chcem byť ja tá čo rozhoduje (samozrejme aj s mužom) nebaví ma byť dlhodobo v roli decka (som jedináčik) a chcem aj dokázať našim, že mám na to, ubíjalo by ma byť stále najmladší člen rodiny
-chcem aj veľa veľa cestovať a také rodinné dovolenky, výlety sú úplne super, nwm si predstaviť, že by som niekde išla sama
-samota ma desí a netuším, kde by som skončila na dôchodku, ale keďže by som bez deti bola frustrovaná, moje šance dožitia sa dôchodku by sa znížili nakoľko som psychosomatik
-ako som už uviedla,som jedináčik a stále rozmýšľam, kto by v tomto prípade po mne dedil, nemám ani šajnu
-a na záver, všetci hovoria, že by som bola super matka, navyše som Majka, my to máme v popise mena a ten popis sedí môj cieľ je poraziť svoju bezdetnosť do 30-ky, také 3 deti napríklad, noo len musí byť s kým
noo a inak v skrátke, to čo povedala @h8u
Takže chcem mať deti lebo v tom vidím šťastie, lebo ma teší predstava rodinného života, predstava že chodíme s deťmi na hory, do lesa, k moru, po pamiatkach, múzeach, na šialené roller-coastery, hráme doma spoločenské hry, učíme sa spolu, rozprávame sa o svete, že tam môžem byť keď budú potrebovať objať, chápať, zalepiť kolonu, nanútiť sveter... Že budem mať pred očami to formovanie osobnosti a budem môcť prispieť svojou výchovou. Teším sa na chvíle, kedy sa stretneme so zvyškom rodiny, s inými rodinami s malými deťmi a deti sa budú hrať (a my budeme mať chvíľu pokoj).
A z toho vlastne vyplýva, že ani deti neberiem ako nejake obmedzovanie slobody. Všetko podstatné s deťmi robiť ide. To málo čo nejde budem robiť, keď deti budú na prázdninach u babky.
Tak toto.
A obecne ma nebaví piecť, upratovať, starať sa o random ľudí a vôbec nemám rada cudzie deti. Ale som presvedčená, že s moou rodinou to pôjde. Lebo aj teraz to ide.
A na margo argumentov vo fôre prečo nie, tak ja myslím, že mám dobrý genetický fond a bolo by pekné ho šíriť ďalej.
Niesom clovek ktory by vseobecne neznasal deti, niektore su uplne super a ked som napriklad minule bola vonku s kamoskou a jej sestrou ktora ma cca 7 rokov myslim, bolo mi s nou super lebo sme boli ako take kamky
a napriklad existovat s takymto väcsim clovekom by sa mi pacilo ovela viac ako obskakovat 24/7 tvora, ktory sa pocikava a nevie nic sam, neda sa s nim porozpravat a podobne. Cize si viem predstavit napriklad adoptovat si nejakeho väcsieho cloveka 5+ v pripade ze by sme si sadli a plus by som spravila dobru vec
Ale akoze predstava rodenia deti a starat sa o novorodencov cisto kvoli tuzbe zalozenia vlastnej rodiny, ktora musi mat silou mocou moje DNA ma nelaka ani nikdy nelakala, na druhej strane byt s detmi, ucit ich nieco/robit s nimi nieco kreativne je vec ktora by ma bavila lebo mam rada ako deti rozmyslaju a je to niekedy prijemna zmena byt s nimi. Cize z toho mi teraz vychadza ze by som radsej bola ucitelka v zuske ako matka deti, lol nevadi.
Cize neviem ci som tu mala pisat alebo nie, ale aspon som si dala 5 minutovu pauzu od prace
A od veku tých cca 4-5 rokov považujem dieťa za plnohodnotnú osobnosť so svojím vlastným pohľadom na svet, ktorý vie hlavne v detskom veku veľmi úprimne vyjadriť.
A fascinuje ma, ako z ničím nevynikajúceho bábätka (všetky sú podľa mňa rovnaké ) sa postupne stáva jedinečná bytosť, odlišná od ostatných - výzorom, povahou, záľubami...
Oh forte je moje druhe ja
ale v posl.rokoch ako sa sestram narodili deti, tak citim, ze raz budem chciet jedno- dve. lebo su zlatucke a nunave
v mojom pripade vsak necitim potrebu zanechat tu nieco po sebe alebo posunut geneticky kod, ale skor vychovat skveleho cloveka, ktory by pokracoval v procese robenia sveta lepsim miestom
ale najprv musim dozriet
Za prvé si myslím, že je to v poriadku z pohľadu zachovania pokolenia, rodu a tak.
Za druhé tu po mne asi nič iné neostane. Ak teda nenapíšem knihu...
Za tretie si naozaj myslím, že spolu so ženou máme skvelé gény a naše deti budú fantastickí, krásni géniovia. Bez srandy.
Za štvrté: deti má kadejaký debil a vôbec nepremýšľa, ako sa o nich postarať a svet je zaplnený debilnými deťmi debilov. Takže si myslím, že je potrebné, aby vzdelaní, inteligentní ľudia mali deti. Apelujem na celý Birdz, pretože tu je to samý génius.
Za piate niečo, čo napísala H8u, že mi príde fascinujúce sa starať a vychovať človeka.