Vlastne otázka je v nadpise: Prečo sa nemôže drevo roztopiť? Vie mi to niekto vysvetliť? Nie len tak, že proste to tak je ale fakt normálne oddôvodnenie. Ďakujem.
horenie nieje ani skupenská premena, nieje to sublimácia, ved horením vznikájú uplne iné produkty ako vstupovali do horenia... a pri skupenskej premene látka ostava ta istá, a skupenská premena nastáva jedine na fyzikálnych základoch zmeny teploty, tlaku alebo objemu
@freedomko , taka otazocka, citam ze delignifikacia - odstranenie ligninu z dreva...jak to suvisi s topenim, resp. alebo chces ako povedat ze kvoli tomu sa nemoze roztopit? to trosku nechapem. Mohol by si vysvetlit alebo dat nejaky link so zrozumitelnejsim textom?
@14 no ano, takze teoreticky, pri znizovani tlaku by sa drevo mohlo premenit z pevnej na tekutu latku? lebo ako neviem si teraz predstavit zeby som nejak zvysoval objem dreva, no a zvysovanim teploty sa drevo vznieti, nie?
@0@draftur - zvyšovanie teploty látky spôsobuje rozpad jej molekulárnej štruktúry. kovy sú prvky, ktoré sa s kyslíkom zlučujú len pomaly a neochotne (hrdzavenie), takže pri nich sa rozpad ich štruktúry prejavuje ako topenie - skrátka väzby medzi molekulami povolia, a kov sa "roztečie".
a horenie je vlastne prudká oxidácia. keď drevu zvýšiš teplotu, jeho molekulárna štruktúra sa tiež začne rozpadať, ale narozdiel od kovu drevo obsahuje kyslík, vodík a uhlík, čo sú tri prvky ktoré sa bez väzby ocitajú len veľmi nerady, takže akonáhle sa ich zložitá molekula celulózy (dreva) rozpadne, okamžite sa zlúčia čo najdostupnejším a najjednoduchším spôsobom - čo znamená, že vodík sa zlúči s kyslíkom, a uhlík tiež s kyslíkom.
Vzniká CO2, H2O, a uhlie (tuším C4 (tá štvorka má byť dolu), keďže kyslíku v okolí reakcie je v pomere k množstvu uhlíku omnoho menej...
Toto je vlastne prudká oxidácia, a to je zároveň aj presná definícia horenia - prudká oxidácia za vzniku tepla.
takže ide o to, že kovy sú vo svojej podstate čo sa týka chemických reakcií letargické, zatiaľ čo organické prvky práve naopak - oxidácia kovu nikdy nedosiahne takej rýchlosti, aby sa navonok prejavila horením.
poznámka - nie je to vyčítané zo žiadnej knihy, proste som ta to pokúsil logicky vydedukovať, takže za správnosť neručím.
ehm, a čiže drevo sa nemôže roztopiť, lebo vo fáze "tekutosti" (keď sú väzby medzi jeho atómami síce slabé, ale stále existujú) sa nachádza neuveriteľne krátko, pretože väzby sa okamžite "prestavajú" do nových molekúl co2, vody a pevného uhlíka.
21. samozrejme vsetky kovy nezapalis len tak zapalkou, ale nad plamenom bez problemov. A treba rozlisovat medzi kovom, a kovovou rudou(oxidom), to rudy uz nehoria
25. no ked si pozres ten link co som tu, tak to budes vediet uz dnes
Ak by som to mal svojimi slovami napisat: Drevo nie je jedna homogenna chemicka latka, ak by si kus konara zahrieval v inertnej atmosfere(bez pristupu kyslika aby nezhorelo), tak by sa voda z dreva odparila, zivica roztopila... a zvysok organickych molekul su prilis velke a zlozite aby nadobudli kvapalne skuenstvo tak by sa rozpadnu na mensie molekuli. Ale tie budu uz v plynnom skupenstve kvoli vysokej teplote, tu sustavu mozes samozrejme spatne ochladit, ale pochybujem ze pri nejakej urcitej teplote nadobudnu vsetky latky kvapalne skupenstvo.
v skole na fyze sme preberali skupenske premeny (topenie tuhnutie vyparovanie...) a zakreslili sme si aj tak sustavu suradnic x-ova bola sa mi zda teplota (T) a y-ova bol tlak (p), no a do tej sustavy sme si nakreslili take krivky, kde ako ked sme presli cez tu krivku, tak sa menilo skupenstvo(ak ste nepochopili povedzte, ale len ti co to uz brali). no a ucitel povedal ze to plati pre vsetky latky. a pytal som sa a tak povedal ze pravdepodobne aj drevo musi prejst cez kvapalnu fazu, ale je prilis kratka....no neviem pozrite si obrazok ktory som upol do fotoalbumu len aby bolo jasno co som myslel..........ale vlastne teraz ak si uvedomim nespomeniem si pre ake latky presne to bolo.... ale viem ze pre vodu to bolo trosku inac, no ale to neni temou diskusie takze to neriesim
@28 áno drevo vôbec nieje látka je to časť živého organizmu, ktorá sa skladá z množstva látok, najviac je zastúpená celulóza a lignín, no sú tu aj úplne iné látky či dokonca voľné prvky napr. Ca /voľné aj viazané/ množstvo organických kyselín /množstvo druhov, ale len nepatrný obsah/ tuky zastúpené voskami a množstvo zložitých organických látok, iste niektoré menia skupenstvo ale každá pri inej teplote a jednodocho drevo ako celok sa nedokáže rozpustiť, nanajvíš niektoré jeho frakcie ktoré sa pritom buď vyparia alebo zhoria...
30. tam vobec nejde o to ci je to prvok, musi to byt vseobecne homogenna latka (zlozena z jedneho druhu castic) aby sme mohli hovorit o premene skupenstva
Ja si myslim, ale je to len moj osobmny typ, ze pokial by si dodal celuloze energiu na zmenu skupenstva, dosiahol by si jej zapalne teplo a tak by zhorela ...
33. @mart1n nieco ako zapalne teplo neexistuje na horenie potrebuje teplo (entalpiu) aj kyslik. ziadny kyslik ziadne horenie. a celuloza by sa skor rozpadla na monosacharidy nez roztopila
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
inak článok ktorý pasuje k tomuto fóru: » www.protiprudu.info/januar09.html#n...
a horenie je vlastne prudká oxidácia. keď drevu zvýšiš teplotu, jeho molekulárna štruktúra sa tiež začne rozpadať, ale narozdiel od kovu drevo obsahuje kyslík, vodík a uhlík, čo sú tri prvky ktoré sa bez väzby ocitajú len veľmi nerady, takže akonáhle sa ich zložitá molekula celulózy (dreva) rozpadne, okamžite sa zlúčia čo najdostupnejším a najjednoduchším spôsobom - čo znamená, že vodík sa zlúči s kyslíkom, a uhlík tiež s kyslíkom.
Vzniká CO2, H2O, a uhlie (tuším C4 (tá štvorka má byť dolu), keďže kyslíku v okolí reakcie je v pomere k množstvu uhlíku omnoho menej...
Toto je vlastne prudká oxidácia, a to je zároveň aj presná definícia horenia - prudká oxidácia za vzniku tepla.
takže ide o to, že kovy sú vo svojej podstate čo sa týka chemických reakcií letargické, zatiaľ čo organické prvky práve naopak - oxidácia kovu nikdy nedosiahne takej rýchlosti, aby sa navonok prejavila horením.
poznámka - nie je to vyčítané zo žiadnej knihy, proste som ta to pokúsil logicky vydedukovať, takže za správnosť neručím.
midnight - kovy ochotne horia alkalicke kovy dokonca farebnym plamenom.
Ak by som to mal svojimi slovami napisat: Drevo nie je jedna homogenna chemicka latka, ak by si kus konara zahrieval v inertnej atmosfere(bez pristupu kyslika aby nezhorelo), tak by sa voda z dreva odparila, zivica roztopila... a zvysok organickych molekul su prilis velke a zlozite aby nadobudli kvapalne skuenstvo tak by sa rozpadnu na mensie molekuli. Ale tie budu uz v plynnom skupenstve kvoli vysokej teplote, tu sustavu mozes samozrejme spatne ochladit, ale pochybujem ze pri nejakej urcitej teplote nadobudnu vsetky latky kvapalne skupenstvo.
dasnt medr, čo som chcel vedieť:
metanol sa dá vraj vyrobiť destiláciou dreva za sucha. čo to ku*va znamená?
a k k tej vyrobe metanolu z dreva(uci sa to asi v 3. triede)
» jchemed.chem.wisc.edu/jcesoft/cca/CCA...
Proste som amater