mam ich mnoho, ale taka najhorsia je, ze vsetko sa snazim numerologicky zosuladit. obcas dokonca cakam na vhodnu ciselnu konstelaciu na hodinkach, aby som mohla zhasnut. alebo pocitam kolka v poradi vstupujem do miestnosti/autobusu.. a ked to cislo nie je vyhovujuce, tak pustam ludi pred seba, popripade sa predbieham.
ja mám úchylku, že vždy si musím prečítať zloženie minerálky (ten chemický rozbor obsahu katiónov a aniónov) a potom si v hlave počítam tvrdosť tej vody
Neviem či sú to uchylky, ale tak vzdy keď idem okolo zrkadla, musim sa na seba pozriet a urobiť grimasu, a vždy ked placem, tiez sa na seba musim ist pozrieť do zrkadla, aby som videla, či vyzeram ako urevana krava, alebo to prave vyzerá tak esteticky filmovo
Potom milujem veci s ostrými hranami, hlavne krabičky, od liekov, od vonaviek, od hoccoho, je mi luto ich vyhodit a skladujem ich
@matiseq no čo nemôžem za to minulý rok sme to mali na CHO a nejak sa to vo mne zakorenilo, že teraz proste musím a ešte ma baví čítať zloženie šampónov a predstavovať si štruktúry tých vecí, čo sú tam napríklad hydroxyetyl celulóza, Glycol Distearate, Hydroxypropylirimonium Chloride potom tá sprcha tak rýchlo ubehne
@firestorm ja viem, ale podla toho, co sme sa ucili v skole, je to neliecitelne. robim aj ine veci ako to spocitavanie, ale o tom nechcem pisat, vsetko je to na tom istom zaklade. musim sa s tym naucit zit. pokial ma to neobmedzuje, tak mi to az tak nevadi a tym, ze sa vyhybam ludom to neobmedzuje ani ostatnych.
momentálne mi napadá len to, že keď idem spať, dvere nesmú byť ani trošičku pootvorené a v izbe nesmie svietiť ani jedno malinké svetielko, a potom úchylka/choroba umývania rúk.
moje spocivaju najma v cistote a to ze si cez den umyvam casto a poriadne ruky aj ked som nikde nebol alebo hoc aj ked lezim vstanem tak si musim ist umyt ruky a dalsia ze na verejnosti nechyim nic holymi rukami, ked musim otvorit nejaku klucku alebo sa chytit tycki v autobuse musim natiahnut na ruku sveter alebo vetrovku, jednoducho sa stitim hrozne bakterii a ked si musim podat s niekym ruku tak vtedy je vo mne vodopad emocii a nepokojov
ja mam tiez...strašne rada sa fotím mám v mobile okolo 400 fotiek a na všetkých som len ja ...ked si vymienam knihy do skoly zvyknem sa rozpravat sama so sebou ...a v skole si pisem do zositov ceruzkov co si myslim napriklad ze "asi ma porazi" a potom to gumujem ...a zvyknem si pisat podrobne neuskutocnitelne plany na zaciatku prazdnin, alebo v piatok, ktore nikdy nesplnim
@firestorm tak uplne v poriadku to nie je, lebo casom sa to moze asi aj zhorsovat a ja trpim aj inymi psychickymi problemami, lenze nechcem sa liecit liekmi a ine moznosti dnes velmi nie su. bojim sa toho, co sa z toho moze vyvinut, ked budem starsia. viem, ze tym trpi dost ludi, ale to je len slaba utecha
@atropabelladona aj ked sa to neda tak uplne porovnat, ale moj pes mal OCD (podla vsetkeho) a bolo to fakt zle stadium, a teraz aj ked nie 100% ale dovolim si tvrdit ze tak na 98% je z toho vonku...ja len ze myslim ze uplne neliecitelne to snad nebude teda ani u ludi
@lenuli u mna je to v takych fazach, ked som unavena, nervozna alebo vycerpana, tak je to zle, ked som v pohode a nemam na to cas, tak si to nevsimam. liecit sa to neda asi preto, lebo tie myslienky ti ostanu v hlave a vies ich obmedzit, ale nikdy sa ich nezbavis uplne. druha moznost su rozne lieky, ale tento sposob ja neuznavam, lebo nechcem byt na nieco odkazana a zavisla. fakt to moze mat aj pes?
Je niekde zoznam/štúdia, podľa čoho by som to mohla pevne vyhodnotiť?
Spomeniem si asi len na jednu vec a to, že keď niekto o niečo škrabne nehtom/handrou (najviac drevené a silonkové materiály a pod.), skrátka čosi, čo mi je nepríjemné už z počutia, tak to musím "utrieť" dlaňou. Ale to skôr v minulosti, nejak ma to opúšťa, lebo príliš často to nemôžem spraviť.
@atropabelladona tak podla toho by mozna liecba bola nejaka relaxacia 24/7...a ono aj ked na to clovek len docasne zabudne, tak uz aj to je krok vopred...cim zriedkavejsie to je v tej hlave tym lepsie, u mojho psa sa to prejavovalo tak, ze vzdy ked sme k nemu prisli alebo ked nas zbadal tak si zacal nahanat chvost dokolecka, ale tak brutalne ze sa snim nedalo vobec chodit na voditku von, ziadne prechadzky, na hracky nereagoval ani na jedlo, co on je inac uplne zravy, hravy...zufalstvo proste, tak sme s tym bojovali asi mesiac, aj nejake oblbovaky dostaval, co samozrejme nie je najlpsie, ale kedze to pomohlo odstranit horsi a dlhodoby problem tak to hodnotim celkovo pozitivne....tak nam bolo poradene od kynologicky ze ho mame za to trestat, co uznavam ze na ludi asi nebude to spravne riesenie na ludi ale teraz sa tak mozno raz za tyzden pozrie na ten chvost, takze nejake zbytky tam stale su, ale uz si ho nenahana a uz vobec nie tak nepricetne....a malo by to byt to OCD tiez, podla toho co som si citala na nete, aj veterinarka to vlastne potvrdila...aj ked jasne nie je to uplne to iste co u ludi, ale nejaky spolocny zaklad,blok tam bude
@firestorm ja sa nechcem hadat ani nic ale mala som dojem ze ta veterinarka o tom cosi vie ked to povedala ak si das do googlu OCD animals najde ti to zopar clankov ktore to tiez potvrdzuju....a ak si to doslova prelozis, sedi to uplne presne na to co moj pes robil, bolo to psychicke...porucha to je v principe rovnaka, tak neviem preco by to malo byt vyhradne ludske?
@lenuli V poriadku. Beriem späť a uznávam svoje spochybnenie. Nikdy som to z hľadiska zvierat neštudoval. Len z hľadiska ľudí (keďže aj ja sám mám tieto príznaky) Takže odpusť.
tak napriklad ked som bola mála, mala som taku že vždy pred spanim som skontrolovala ci su vsetky skrinky zatvorene a zasuvacka spravne a presne zasunuta
..teraz ked idem spat sa zasadne otacam k stene ..chrbatom k izbe
..zavesy na izbe neodostieram pokial ich niekto iny (mama) neodostre cely den mam v izbe skoro tmu
..ked si idem umyvat zuby a dam si pastu na kefku vzdy ju musim este pod prudom vody nechat trochu roztiect
..ako už niekto nadomnou spominal ..->ked sa zatočím okolo vlastnej osi, musím aj do druhej strany
..ked mi niekto povie ze mam 3x zaklopat na drevo a ja omylom zaklopem 4x tak klopem od zaciatku 3x a este si to pre istotu nahlas pocitam
..a ešte ma napada ked sa sprchujem a už idem vypnut vodu vždy sa este par krat oplachnem lebo mam stale pocit ze mam desi penu alebo čo
chodím do kuchyne napiť sa približne každých 20 minút stále keď som doma a nespím.. ale proste musím chodiť do kuchyne aj keby som mala pitie v izbe pred sebou
ak riešime takéto banálne blbosti, tak potom mám "úchylku" čítanie zloženia všetkých potravín predtým než ich zjem, a okrem toho mám zopár takých o ktorých by som tu nerada hovorila
Keď vidím nejaké pero alebo ceruzku, pastelku, nálepku alebo niečo podobné a doma ešte nemám takú istú tak si ju proste musím kúpiť. Nedokážem odísť z obchodu bez toho aby som si to kúpila. Aj keď mám v tej chvíli málo peňazí tak radšej si nakúpiť niečo z toho čo v danej chvíli potrebujem a obetujem tie peniaze na tamto. Nedá sa to prekonať preto mám doma asi osem plných peračníkov len pier a ceruzky, pastelky, pastely asi dve veľké krabice. A nálepky sú všade okolo mňa. A najhoršie na to je že si ich všetky pamätám a hned viem ktorú doma mám a ktorú ešte nie Och koľko peňazí som len na to vyhodila...a stále vyhadzujem
mám ich asi milión, ale napríklad vždy musím kontrolovať veci (či sú zamknuté dvere, či mám kľúče mobil peňaženku (ale viackrát) a musím všetko chytať (v obchode, všetky krabičky, obaly, farebné veci, musím si ich proste chytiť
niečo podobné ako @3 napr. keď sa zobudím, tak čakám keď bude presne 10 alebo tak, všetko začínam keď je na hodinkách celé číslo, stále sledujem koľko je hodín a tak si všetko plánujem, je to dosť divné, ale neviem sa toho zbaviť a potom si všetko vyberám za radom ako ide, že napr. bagetu keď si kupujem, tak viem akú som mala naposledy a kúpim si tú čo nasleduje za ňou a podobne...
Vždy ked idem okolo zrkadla musim sa na seba pozurieť či mi nahodou neodstava nejaky ten vlasok a ak ano cely učes si rozoberiem a prerobim ho na novo alebo ked plačem tak sa musim na seb apouzrieť...vlastne celkovo zrkadlo je taka moja osobna vec...vždy sa donho divam rozpravam sa sama so sebou smejem sa na sebe alebo revem
vždy musim mať erinu poriadne omotanu okolo noh a mať vankuš medzi nohami a jeden mly pod hlavou... všelijake divne uchylky mam ak sa to da nazvať ako uchylka
moja BOLA taka ze ked som jedol cerealie s mliekom tak som si po chvilke jedenia urcil kolko cerealii budem maberat na lyzicku ci tri alebo styri a tolkko som naberal s tym ze na konci som musel na poslednu lyzicku nabrat posledne 3 alebo 4 cerealie aj posledne mlieko....
ach, no dobre teda, niekedy si len tak čítam Urbaníkovú a robím to aj napriek tomu, že ma to nesmierne rozčuľuje
naschvál zhromažďujem do svojho obytného priestoru veľa veľa veľa knižiek, neviem prečo, proste sa asi cítim dobre, keď sa o ne potkýnam a nemám kde ukladať ostatné veci
rada fotím svoj notebook, keď na ňom pracujem
keď sa s niekým rozprávam, tak si vždy v hlave rozoberám priebeh dialógu, ale z takej nejakej technickej stránky, vo väčšej skupine je to ešte zábavnejšie, lebo vtedy hádam, kto po aktuálnom hovoriacom prehovorí ďalší a mám na to imaginárne tabuľky, z ktorých potom zisťujem, či vyhrávam alebo prehrávam
mám imaginárne zvieratká, ale vraj je to normálne aj v mojom veku
a musím si vždy umývať ruky a bojím sa chytať verejných vecí (napr. hocičo v MHD - a preto sú jediná dobrá vec na zime rukavice)
som moc superivy a niekedy zbieram totalne blbosti (nalepky od bananov) z nicoho nic raz nalepim nalepku od bananu na policku a prejdu 2 roky a policka je full zaplnena (ani jedna rovnaka nalepka tam neni 2 krat) A pri tom mi na tych nalepkach vobec nezalezi.. a takto je to aj u inych veci...
@atropabelladona aj ja som mala to čo ty, asi pred siedmimi rokmi dosť velkú obsesiu číslami, hlavne číslom 3 a jeho násobkami a potom, ked som si uvedomila že je to hlúpe a obmedzuje mi to život jednoducho som z minuty na minutu prestala
Odvtedy ked sa tak zamyslím žiadnu úchylku nemám, respektíve si neuvedomujem že ju mám
Kupujem si zapisniky, vela zapisnikov, ale ani do jedneho nepisem, lebo sa bojim, ze by som ich mohla pokazit. Presto ich mam doma tristo a neviem co s nimi
@atropabelladona Z tvojho prístupu neviem, či s tým niečo robíš, ale nemala by si to nechávať len tak a mala by si minimálne zamedziť tomu, aby sa ti to zhoršovalo/rozširovalo. Kvitujem ti, že nechceš lieky, áno, je pravda, že nepomáhajú a ešte k tomu ti aj vymyjú mozog (čo mám pocit, že je aj konečný cieľ tých liekov). Ale stále sú nejaké cvičenia, relaxačné, relaxačnomotivačné - také si neskúsila? Dýchacie a upokojujúce techniky, keď ťa začne prepadať nejaká taká tá nutkavá myšlienka?
Je pravda, že to iba potlačíš a zmiznúť ti to nezmizne nikdy, ale to neznamená, že to necháš len tak, lebo: ,,Však ono sa to nedá aj tak vyliečiť."
Uvedomuješ si, že tvoj život by sa nemal podriaďovať na úkor nutkavých myšlienok a obsesie?
Lebo ti to z posadnutosti číslami (a to by som povedala, že je ešte mierna forma OCD) prerastie do niečoho oveľa horšieho a také niečo by som fakt nikomu nepriala.
@atropabelladona a ešte čosi... Dokazes sa toho zbaviť, tomu ver, len to musíš ty sama chcieť proste ked ti napadne nejaká myšlienka na obsesiu uvedom si to a zažeň ju, nahraď ju inou
Myslím že aj ja som mala nejaký čas po tom čo som sa rozhodla zbaviť obsesií zopár takých chvíl, že som mala obsesivne nutkania, ale ked som si to uvedomila proste som prestala. Teraz si na to ani nespomeniem, chce to len čas
u mňa nič extra.. také,že ked sa poškriabem na lavom lici,tak musim sa aj na pravom (takisto aj s nohami a pod)
potom si fotim modré nebo a čumím naň pol dna.. mam toho plný mobil a proste ked vidim,že nie je na oblohe ani jeden obláčik,tak ma to strasne upokojuje a vtedy by som najradšej nič nerobila,len ležala a kukala na to.
ptm také,že ked idem pred kostolom,ale iba ked som peši,tak sa proste musim prežehnať! ale to je už skôr zvykom. a iba u nas..napr. ked som niekde inde,v meste a pod.tak tam mi je to už fuk
- keď čítam knihu, pri obracaní strán sa vždy najprv pozriem na číslo strany, či náhodou strana nechýba
- keď dojem sladkosť, papierik najprv vyrovnám, nejako poskladám, až tak vyhodím
- v obchode vždy platím tak, aby mi vydali, aj keď mám presne
- v kine si nesadnem na sedadlo s č. 13
- keď na mňa niektor chorý dýcha, vžd musím "vykašľať" vzduch, čo na mňa dýchol
- keď mi pri nechte trčí nejaká koža, odlupujem si to až dokrvi
- keď počúvam pesničku a volakto mi do toho skáče, vždy pesničku zastavím, keď ju len stíšim, potom to musím pretočiť naspäť od momentu, kedy som to stíšila (aj keď sú to 3 sekundy)
- keď mám pocit, že sa ma niekto dotkol niečim špinavým, (nenápadne) si rukou otriem miesto, kde sa ma dotkol
- keď si čerpám polievku, musí to byť presne po ten okraj, kde sa tanier začína rozširovať. prípadne keď má pohár rysku, tiež nalievam presne potiaľ
- nabíjačky nikdy nevyťahujem zo zástrčky
- keď som sama v izbe, musím mať zavreté dvere
- pred tým, ako idem používať ntb si vždy umyjem ruky, neznášam keď je opácaný
ráno keď sa chystám napr do školy tak sa chodím vkuse uisťovať či som vypla žehličku na vlasy.. a keď sa na ňu nepozriem ešte raz tesne pred odchodom.. tak mám celý deň nervy či som ju vypla
toto s čítaním, proste keď mám napríklad pri jedení na stole položený nejaký leták, tak ho dookola čítam a kus mi šibe potom z toho, preto nemám rada, keď má niekto také popísané tričko, prípadne keď je písmo prerušené obrázkom a nedáva zmysel, alebo keď je to v jazyku ktorému nerozumiem, alebo keď je to taká číňakova skomolená angličtina, to neznášam, lebo furt musím rozmýšľať, či to aj malo niečo znamenať či len niekto náhodne otváral slovník.
a ešte topáááánky, staré topánky, ošúchané topánky, vždy, keď idem poodkladať topánky doma, tak tam strašne dlho sedím na zemi a pozerám si ich, stupeň opotrebovania, rozmýšľam, kedy sa už rozpadnú, akým spôsobom ich vlastník chodí, a tak.
@stenatko@kokosovyorech ja si svoje prve obsesivne zazitky pamatam este z detstva, ked som mala mozno tak 4-5 rokov, cize sa to so mnou taha cely moj zivot, ale snazim sa s tym samozrejme bojovat. v beznom zivote je to uz celkom v pohode, ale pride to na mna, ked som v strese alebo nervozna. a vtedy si nedokazem nieco racionalne povedat. takze sa musim vyhybat stresovym situaciam.
Skončí jedna, začne nová...s väčšinou vyjadrených mám nejakú spoločnú alebo minimálne z minulosti...niekedy si spomeniem na tie staršie a potom ju ešte zopakujem, nikdy to nekončí...v spoločnosti to viem trochu ovládať, lebo sa bojím, že sa strápnim, ale keď to bolo ozaj náročné, potom doma to robím o to viac...všetko...napr. si musím prechádzať po mihalnicicach a obočí ( to aj vytrhávam prstami) a ťahám si vlasy, až to bolí, ale len pokiaľ držia, aby som ich nevytrhla, to viem rozoznať, kde je hranica) a musím si vytláčať vyrážky na rukách aj keď to nie sú vyrážky, tak na tom tlačení nechtami, nech cítim na koži bolesť, som závislá...a potom to vyzerá hnusne a bojím sa ísť von, lebo aj keď sa to ošetrí alkoholom, vidno to podráženie a raz som bola preto označená za fuj...sa síce nečudujem, ale keď ja som schopná akné posiatemu chalanovi nič nepovedať aj keď je mi z neho na vracanie, prečo jedna baba sa nezdrží? Človek nemá istotu a je to ako začarovaný kruh...som nervózna z ľudí a preto mám kopec rituálov, ktorými znižujem napätie a potom som nervózna z toho, aká som nenormálna, takže ich musím robiť o to viac...alebo sa izolovať a to je zase na nič...nedá sa neriešiť, vždy aspoň niekto odsudzuje a práve vtedy, keď sa začnem so sebou vyrovnávať príde nejaký expert, ktorý mi potvrdí ,že som nenormálna a môžem sa ísť zase zahrabať od hanby, nech ma nikto nevidí...strach z ľudí nejde prekonať...
Občas si z ničoho nič začnem len tak počítať v hlave, proste z nervozity, ani k tomu nepriradzujem nejaký význam, čo závisí od toho čísla... tie časy už minuli a najviac robím všelijakých rituálov, keď sa snažím schudnúť a najhoršie je, že každý ma má vtedy radšej, takže je to ako väzenie také myslenie...no...chápete
musím každú hovadinu robiť párny počet krát (hej slovosled mám ako maďar)....proste dakedy zavriem dvere, potom ich zase otvorim a zase zavriem aby to bolo dva krát alebo tak aj zhasínam lampy...ktovie čo si myslia ľudia vonku to bolo pár príkladov len, ale robím to pri strašne veľa veciach toto
@momoglamorous šak ked sa nepotim čiže ani nesmrdim ... každy druhy den si myslim že stačí ... nepoznam vlastne nikoho kto by sa sprchoval každy deň ale každy sa umyva podľa svojej potreby ako sa cíti
@anu36 tak ja tiez nesmrdim aj kebyze sa neosprchujem 3 dni, ale mam potrebu sa sprchovat kazdy den resp. vecer pred spanim, pride mi to take divne a mam potom zvlastny pocit O__o a to som si myslela, ze kazdy sa sprchuje kazdy den
Vlastne ani neviem že by som nejakú mal. Čo je to vlastne úchylka? Podľa toho čo tu píšete tak ako robia mi radosť ohňostroje a na mnoho veci mám nejaký zaužívaný postup o ktorom som presvedčený že je najlepší na svete ale žeby to bola úchylka?
@atropabelladona Mám niečo podobné, dokonca hlasitosť na telke nikdy nemožem nehať napr. 23 buď 25 alebo 20, či som doma alebo na návšteve na tom nezáleží ak fotím niečo tak nikdy neurobím 7 fotiek ale 10, celé čísla.. robím to už aj nevedome
Stláčam si prsty stále, hocikedy hocikde
A ešte už od malička, keď mi niekto niečo povie a velmi sa do toho započúvam, tak si písmenka predstavím v hlave ako idú pomaličky za sebou a s ukazovákom na pravej ruke si ich ako keby napíšem do vzduchu ale aby ma nikto nevidel.
ja mám takú úchylku že ked niekoho udriem musím ho udriet znova na druhú stranu napríklad dám niekomu facku na pravé líco tak hned mu musím dat aj na lavé a vždy pri tom hovorím "musím vyrovnať tlak"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
140 komentov
ale radšej sa nepodelím.
Potom milujem veci s ostrými hranami, hlavne krabičky, od liekov, od vonaviek, od hoccoho, je mi luto ich vyhodit a skladujem ich
A milujem fen, ten zvuk, aah
...a tak dalej
potom že musím mať vo všetkom poriadok, no vlastne nesmiem mať nič rozhádzané na očiach, každému to upravujem alebo schovávam ..
knižná úchylka: knihu mám vždy na stole, nosím ju do školy, aj ke´d idem do inej izby, ale ani raz ju nečítam
- to isté aj s novými vecami, prosto sa na nich stále pozerám a teším sa ak ich dlho nevidím a potom sa na nich pozriem
úchylka so správami a s tlačítkami ktoré svietia: musím ich vypnúť, znervózňujú ma.
ďalej stále zaťahujem žalúziu, neznesiem ak je len trochu odtiahnutá, i keď je noc.
televízor v noci otáčam
dávam si paplón na stoličku a zakryjem sa ním (ako i teraz)
a je toho omnoho viac, len si nespomeniem, realne som ako monk!
ale úchylku?
hmm... podrobné analyzovanie všetkého možného, bez ohľadu na to aká podstatná alebo nepodstatná daná vec je. lebo ma to proste obvykle baví.
len vysvetli tu stolicku a paplon, to som nejak nepobral...
ale mám širšiu stoličku a celkovo toto nie je úchylka, ale je to atypické
A voniam k novým knihám a obalom na zosity, sak ja ich fetujem doslova
zboznujem ked sa napusta voda viem to pocuvat dlho keby sa da
vzdy aj pri tv, ked sedim lezim musim nieco s rukami, proste neurotik (ach)
casto to tu komentujem (kratkodoba uchylka)
stale rozmyslam nahlas (a.k.a blazon ) ....
a ako poppy tiez nechytam tyce ani klucky vonku rukami
a ozaj!
rada si studujem knihy v kniznici a poziciavama vytesujem sa ale necitam ich moc
(ach)
a z chleba si robím guličky.
a ako ten televizor ?
este podopisujem cosi a help, som psycho
@fire jj ,
a postelne uchylky nejdem menovat
či už každodenné rituálne, úchylky na opačné pohlavie ( sem tam aj na svoje vlastné
ale keďže ležím v posteli, momentálna úchylka je že paplón mi musí doliehať na ucho, nezaspím s nezakrytým uchom.
na večer stoličky vyložím na stôl ako v škole.
Spomeniem si asi len na jednu vec a to, že keď niekto o niečo škrabne nehtom/handrou (najviac drevené a silonkové materiály a pod.), skrátka čosi, čo mi je nepríjemné už z počutia, tak to musím "utrieť" dlaňou. Ale to skôr v minulosti, nejak ma to opúšťa, lebo príliš často to nemôžem spraviť.
ale s rovesnickami uz mam problem :/
musim zazat svetlo aj ked v izbe je este denne svetlo (pred zotmievanim)..
naschval idem tam kde ma nechcu aby si to ti ludia,ktori ma nepozvali,ale nechcu aby som tam bol neuzili ..za treest..
..teraz ked idem spat sa zasadne otacam k stene ..chrbatom k izbe
..zavesy na izbe neodostieram pokial ich niekto iny (mama) neodostre cely den mam v izbe skoro tmu
..ked si idem umyvat zuby a dam si pastu na kefku vzdy ju musim este pod prudom vody nechat trochu roztiect
..ako už niekto nadomnou spominal ..->ked sa zatočím okolo vlastnej osi, musím aj do druhej strany
..ked mi niekto povie ze mam 3x zaklopat na drevo a ja omylom zaklopem 4x tak klopem od zaciatku 3x a este si to pre istotu nahlas pocitam
..a ešte ma napada ked sa sprchujem a už idem vypnut vodu vždy sa este par krat oplachnem lebo mam stale pocit ze mam desi penu alebo čo
ak riešime takéto banálne blbosti, tak potom mám "úchylku" čítanie zloženia všetkých potravín predtým než ich zjem, a okrem toho mám zopár takých o ktorých by som tu nerada hovorila
a neznášam, keď mi niekto nezavrie dvere na izbe a keď sú žalúzie a toaleťák naopak
a ešte určite by sa čosi našlo, keď si spomeniem, dopíšem
vždy musim mať erinu poriadne omotanu okolo noh a mať vankuš medzi nohami a jeden mly pod hlavou... všelijake divne uchylky mam ak sa to da nazvať ako uchylka
naschvál zhromažďujem do svojho obytného priestoru veľa veľa veľa knižiek, neviem prečo, proste sa asi cítim dobre, keď sa o ne potkýnam a nemám kde ukladať ostatné veci
rada fotím svoj notebook, keď na ňom pracujem
keď sa s niekým rozprávam, tak si vždy v hlave rozoberám priebeh dialógu, ale z takej nejakej technickej stránky, vo väčšej skupine je to ešte zábavnejšie, lebo vtedy hádam, kto po aktuálnom hovoriacom prehovorí ďalší a mám na to imaginárne tabuľky, z ktorých potom zisťujem, či vyhrávam alebo prehrávam
mám imaginárne zvieratká, ale vraj je to normálne aj v mojom veku
a musím si vždy umývať ruky a bojím sa chytať verejných vecí (napr. hocičo v MHD - a preto sú jediná dobrá vec na zime rukavice)
strašná som
piercingy, prepichovanie celkovo
papier
Odvtedy ked sa tak zamyslím žiadnu úchylku nemám, respektíve si neuvedomujem že ju mám
neznasam spinavy riad, musim ho hned umyt
zatiahnute zaluzie, aby neprenikalo prilis svetla
dalej mam uchylku na kaktusy, hadov, hello kitty a lady gagu a laky na nechty
Je pravda, že to iba potlačíš a zmiznúť ti to nezmizne nikdy, ale to neznamená, že to necháš len tak, lebo: ,,Však ono sa to nedá aj tak vyliečiť."
Uvedomuješ si, že tvoj život by sa nemal podriaďovať na úkor nutkavých myšlienok a obsesie?
Lebo ti to z posadnutosti číslami (a to by som povedala, že je ešte mierna forma OCD) prerastie do niečoho oveľa horšieho a také niečo by som fakt nikomu nepriala.
Myslím že aj ja som mala nejaký čas po tom čo som sa rozhodla zbaviť obsesií zopár takých chvíl, že som mala obsesivne nutkania, ale ked som si to uvedomila proste som prestala. Teraz si na to ani nespomeniem, chce to len čas
potom si fotim modré nebo a čumím naň pol dna.. mam toho plný mobil a proste ked vidim,že nie je na oblohe ani jeden obláčik,tak ma to strasne upokojuje a vtedy by som najradšej nič nerobila,len ležala a kukala na to.
ptm také,že ked idem pred kostolom,ale iba ked som peši,tak sa proste musim prežehnať! ale to je už skôr zvykom. a iba u nas..napr. ked som niekde inde,v meste a pod.tak tam mi je to už fuk
takže vlastne nemám uchylku
- keď čítam knihu, pri obracaní strán sa vždy najprv pozriem na číslo strany, či náhodou strana nechýba
- keď dojem sladkosť, papierik najprv vyrovnám, nejako poskladám, až tak vyhodím
- v obchode vždy platím tak, aby mi vydali, aj keď mám presne
- v kine si nesadnem na sedadlo s č. 13
- keď na mňa niektor chorý dýcha, vžd musím "vykašľať" vzduch, čo na mňa dýchol
- keď mi pri nechte trčí nejaká koža, odlupujem si to až dokrvi
- keď počúvam pesničku a volakto mi do toho skáče, vždy pesničku zastavím, keď ju len stíšim, potom to musím pretočiť naspäť od momentu, kedy som to stíšila (aj keď sú to 3 sekundy)
- keď mám pocit, že sa ma niekto dotkol niečim špinavým, (nenápadne) si rukou otriem miesto, kde sa ma dotkol
- keď si čerpám polievku, musí to byť presne po ten okraj, kde sa tanier začína rozširovať. prípadne keď má pohár rysku, tiež nalievam presne potiaľ
- nabíjačky nikdy nevyťahujem zo zástrčky
- keď som sama v izbe, musím mať zavreté dvere
- pred tým, ako idem používať ntb si vždy umyjem ruky, neznášam keď je opácaný
- pred spaním idem na wc minimálne dvakrát
ačojaviem, možno by sa ešte volačo našlo
@luc.ka jj, strašne kul to je, ja mám občas pocit, že všetko, čo sa na tomto birdzi vyskytne je už kul
a ešte topáááánky, staré topánky, ošúchané topánky, vždy, keď idem poodkladať topánky doma, tak tam strašne dlho sedím na zemi a pozerám si ich, stupeň opotrebovania, rozmýšľam, kedy sa už rozpadnú, akým spôsobom ich vlastník chodí, a tak.
@l1me zabudla som sa :/
- nové oblečenie musí visieť na skrini alebo vešiaku,aspoň 2 dni,až potom si to oblečiem...
-keď idem spať,musím automaticky zavrieť dvere,inak by som nezaspala...
-taktiež,keď idem okolo zrkadla musím sa hneď na seba pozrieť...
- mám tendenciu uskladňovať všetky veci,ktoré sú mi vlastne nanič,ale dúfam v to že sa mi raz zídu...
Občas si z ničoho nič začnem len tak počítať v hlave, proste z nervozity, ani k tomu nepriradzujem nejaký význam, čo závisí od toho čísla... tie časy už minuli a najviac robím všelijakých rituálov, keď sa snažím schudnúť a najhoršie je, že každý ma má vtedy radšej, takže je to ako väzenie také myslenie...no...chápete
V lete aj viackrat za deň, samozrejme.
veď jeho úchylka je kritizovanie a provokacia
Stláčam si prsty stále, hocikedy hocikde
A ešte už od malička, keď mi niekto niečo povie a velmi sa do toho započúvam, tak si písmenka predstavím v hlave ako idú pomaličky za sebou a s ukazovákom na pravej ruke si ich ako keby napíšem do vzduchu ale aby ma nikto nevidel.